Denník N

Astrobiologička Musilová: Možnosť ísť na Mars by stála za všetko, aj riziko vlastného života

Michaela Musilová počas simulovanej misie na Mars v utahskej púšti v roku 2017. Foto – Michaela Musilová/Mars Desert Research Station
Michaela Musilová počas simulovanej misie na Mars v utahskej púšti v roku 2017. Foto – Michaela Musilová/Mars Desert Research Station

„Viem si predstaviť, že nás ľudia považujú za trochu šialených,“ hovorí vedkyňa Michaela Musilová, ktorá má sen ísť na Mars. „Ale mám nesebecký úmysel. Chcem tam robiť niečo užitočné, čo posunie hranice našich znalostí, aby sme napríklad zistili, ako vznikol život vo vesmíre,“ dodala.

Sú impulzívni, majú samovražedné sklony a sexuálne odchýlky. Takto si na konci 50. rokov minulého storočia lekári v NASA predstavovali, že vyzerajú adepti na prvých astronautov.

Ak nie ste nezodpovedný blázon, ktorý si vyhľadávaním rizika kompenzuje nejaké traumy z minulosti, nie je možné, aby ste dobrovoľne nastúpili do obrovskej hučiacej rúry a vyleteli s ňou do vesmíru, kde vás čaká nevedno čo, uvažovali doktori.

Lenže psychiatri sa mýlili. Ich bujnú fantáziu priživovali skôr obavy z neznámeho a tajuplného vesmíru a predstava osamelosti astronautov v chladnom, rozľahlom a odľudštenom vesmíre.

Poruchy osobnosti?

Ako sa ukázalo, adepti na astronautov nevykazovali poruchy osobnosti. Boli to pokojní a rozvážni ľudia, ktorí vynikali schopnosťou poradiť si s takými náročnými situáciami, ktoré iní nezvládli.

Matthew Hersch z Harvardovej univerzity v článku z roku 2012 píše, že keď v 50. rokoch minulého storočia začali v NASA s výberom astronautov, nevedeli, kde ich hľadať.

Do úvahy prichádzali aj horolezci, čiže ľudia, ktorí sú dlhodobo vystavení stresu, no napokon vo vesmírnej agentúre siahli po vojenských pilotoch.

„Psychiatri sa obávali,“ píše Hersch, že „v prípade adeptov na astronautov môže ísť o ľudí, ktorí vyhľadávajú riziko a rýchle lietadlá používajú preto, aby uspokojili svoje sexuálne odchýlky. Namiesto toho psychiatri zistili, že v skupine nebol nikto, kto by mal psychózu, neurózu alebo poruchu osobnosti.“

Herschova štúdia vyšla v časopise Endeavour, tento mesiac si ju pripomenuli a rozviedli na stránke BBC Future.

Ako MacGyver

Astrobiologička Michaela Musilová pre Denník N povedala, že astronautov odjakživa obdivuje. „Sú najbližšie k predstave superhrdinov. Musia prejsť náročným tréningom a ovládajú celý rad zručností. Prirovnala by som ich k všestrannému MacGyverovi,“ vraví Musilová.

V minulosti pracovala pre NASA aj ESA (Európsku vesmírnu agentúru). Zúčastnila sa trojmesačnej expedície do Grónska, kde skúmala extrémofily, čiže organizmy, ktoré dokážu prežiť aj v extrémnych podmienkach.

Bola aj na dvoch simulovaných misiách na Mars v utahskej púšti, z tej poslednej sa vrátila tento mesiac.

mars-desert-research-station-1000x664
Stanica v utahskej púšti počas simulovanej misie na Mars, na ktorej bola aj Musilová. Foto – archív M. M.

Šialený vrah a náboženská paranoja

Keď pred viac ako polstoročím začali ľudia lietať do vesmíru, nikto presne nevedel, čo to s nimi spraví.

Panovali obavy, ktoré sa z dnešného pohľadu javia až smiešne. „Niektorí lekári,“ píše Hersch, „sa báli, že absencia fajčenia, koly, kávy a rýchleho občerstvenia na orbite môže nebezpečne vplývať na fungovanie ľudského organizmu.“

Ľudia mali pocit, že pobyt vo vesmíre človeka nebezpečne poznačí. Vo filme The Quatermass Experiment z roku 1953 sa raketa síce vráti na Zem, ale dvaja členovia posádky sú mŕtvi a tretí sa premení na šialeného vraha.

Vo filme Conquest of Space, ktorý natočili o dva roky neskôr, sa ľudia vydajú až na Mars. Počas cesty si astronauti prejdú duchovnou krízou a nevyhnú sa im ani duševné problémy. Veliteľa lode pohltí náboženská paranoja a počas misie ohrozí životy zvyšných členov posádky.

Na niektorých astronautoch sa stresujúce podmienky spojené s tvrdým výcvikom a náročným letom do vesmíru skutočne negatívne podpísali. Buzz Aldrin, ktorý sa spolu s Neilom Armstrongom v roku 1969 ako prvý človek prechádzal po Mesiaci, našiel svojho času útechu v alkohole a hospitalizovali ho po tom, čo sa nervovo zrútil.

Náročný výber

Musilová povedala, že proces výberu astronautov je mimoriadne náročný. „Viem o výbere kanadských astronautov, ktorý teraz prebieha. Keď odfiltrujú tisícky uchádzačov, prichádzajú v záverečných kolách náročné testy, ktoré majú zaručiť, že si vyberú iba ľudí, ktorí vedia spolupracovať, riešiť krízové situácie, sú nápomocní a nespanikária. Výhodou je vtipná povaha,“ vraví astrobiologička.

Pre Denník N opísala jeden zo záverečných testov: „Ste v bazéne, v ňom sú rôzne prekážky. Musíte sa dostať až na dno, nájsť kód a zapamätať si ho, ale rýchlo, lebo na to máte iba obmedzený čas. Na druhý deň sa vás na kód opýtajú. Musíte ho vedieť.“

Po konflikte ich z misií odpísali

Slovenská vedkyňa sa zúčastnila dvoch simulovaných misií na Mars. Ich cieľom je napodobniť extrémne podmienky, ktoré panujú na Marse, a pripraviť tak prípadných marsonautov na cestu a život na tejto planéte.

NASA-Marťan
Marťan. (2015). Foto – 20th Century Fox

„Na prvej misii sa stalo, že jedna členka posádky situáciu nezvládla a zo stanice chcela utiecť. Na stanici nebolo žiadne súkromie, všetko bolo stiesnené, projekty sa jej nedarili a kolega jej nepomáhal. Tak vybuchla,“ opisuje krízovú situáciu Musilová.

Vedkyňa vysvetľuje, že obaja účastníci konfliktu sú z ďalších misií nadobro odpísaní. „Aj zvyšní členovia posádky, ktorí to neriešili, dostali negatívne hodnotenie. Ja som pôsobila ako mediátor. S členkou posádky som sa rozprávala a upokojovala som ju. Možno aj to prispelo k tomu, že ma oslovili znova, aby som šla na druhú misiu, tentoraz už ako veliteľka.“

Riskovať aj vlastný život

Slovensko ešte nie je plnoprávnym členom Európskej vesmírnej agentúry, čo znamená, že by sa Musilova nemohla prihlásiť do výberových kôl ESA pre astronautov. Vedkyňa dúfa, že do agentúry plne vstúpime v roku 2020 alebo neskôr. „Až potom sa budem môcť prihlásiť do výberového kola. Dúfam, že ho dovtedy nevypíšu,“ hovorí.

Naposledy hľadali astronautov v Európskej vesmírnej agentúre v roku 2009, predtým v 90. rokoch.

Vedkyňa by chcela ísť na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, no „Mars je ešte o niekoľko úrovní úroveň ďalej,“ hovorí. „Tá planéta ma fascinuje: to, že na nej kedysi bol možno život a možno tam stále aj je. Môcť tam ísť osobne a sama to skúmať, to by stálo za všetko, aj za riziko vlastného života,“ povie a rozosmeje sa.

Vzápätí dodá: „Viem si predstaviť, že nás ľudia považujú za trochu šialených. Ale aspoň mám nesebecký úmysel. Nechcem byť prvým človekom na Marse, na poradí mi nezáleží. Chcem tam ísť a robiť niečo užitočné, čo posunie hranice našich znalostí, aby sme napríklad zistili, ako vznikol život vo vesmíre.“

„Veľa ľudí ma nechápe,“ hovorí o svojich vesmírnych ambíciách Musilová. „Na jednej strane si dávam veľký pozor, keď napríklad šoférujem. Ale potom chodím skákať z padáka. Vysvetlila by som to na lyžovaní: človek môže život prežiť tak, že bude chodiť po modrej a červenej zjazdovke. Je to zábava, ale nie je to nič extra. Alebo môže ísť po čiernej. Síce riskuje, že sa zabije, ale ak ide premyslene, zažije dobrodružstvo. Veci, ktoré stoja zato riskovať, risknem.“

Jednosmerný lístok na Mars

Vedkyňa sa priznala, že trochu odsudzuje aktivity spoločnosti Mars One, ktorá by chcela v nasledujúcich rokoch poslať ľudí na Mars. Jedným z ich hlavným zdrojom financovanie Mars One je nakrúcanie celej misie na Mars ako televíznu šou. „Naozaj chceme dať kolonizáciu Marsu do rúk firmám, ktoré s tým predtým nemali nič spoločné a robia to dosť amatérsky?“ pýta sa.

Vysvetlila, že na misiu u Mars One sa môže prihlásiť prakticky každý. Neprebieha tam tvrdý astronautský výber ako pri výberových kolách NASA a ESA. „Čo ak vyberú ľudí, ktorých jediný cieľ bude dostať sa na Mars, ale nič užitočné tam pre ľudstvo nespravia? Oni nebudú ani správne vycvičení tam prežiť. Je škoda posielať tam takých ľudí,“ myslí si.

Mars One nepočíta s návratom posádky na Zem, lístok je iba jednosmerný.

marťan foto
Marťan. (2015). Foto – 20th Century Fox

Muži a ženy napoly

Vedkyňa vysvetľuje, že cesta na Mars by trvala sedem až deväť mesiacov, záležať bude na vzdialenosti Zeme a Marsu, ktorá sa mení.

„K tomu pripočítajte pobyt na Marse v dĺžke niekoľko týždňov až mesiacov a prípadnú spiatočnú cestu – opäť podľa toho, nakoľko vzdialené od seba planéty budú.“ Cesta na Mars a späť tak bude trvať spolu asi dva roky.

Je otázne, či ľudia vedia prežiť taký dlhý čas, keď budú odlúčení od rodiny a priateľov a na niekoľko mesiacov budú na malom priestore v kontakte s tými istými ľuďmi, bez toho, aby sa ľudovo povedané zbláznili.

„Odlúčenie od Zeme a vedomie, že vám niekto nepomôže, ak by sa niečo pokazilo, nerobí ľuďom dobre. Ešte nevieme, ako niečo také otestovať na skúšobných misiách,“ vraví Musilová.

Hovorí, že ideálny počet členov posádky je štyri až šesť. „Čo sa týka pohlaví, vraj sa ukázalo, že najlepšie je to pol napol,“ dodala.

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1016/j.endeavour.2011.10.001

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Prvé pristátie na Mesiaci

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie