Denník N

Európa nie je na ceste k pravicovému nacionalizmu. Politický stred môže vyhrať

Francúzsky prezidentský kandidát Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP
Francúzsky prezidentský kandidát Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP

Veľa záleží na Spojených štátoch, krajine, ktorá vytvorila strategickú a ideologickú koncepciu Západu, píše Fareed Zakaria.

Autor je americký politický analytik.
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

V súčasnosti panuje široká zhoda na tom, že sme po celom svete svedkami vzostupu radikálnych síl na ľavici i na pravici. Populisti oboch druhov, ktorých spája pohŕdanie globalizáciou, cítia, že sú na koni, a sú si istí, že budúcnosť budú formovať oni.

Ale skutočnosť je iná: opäť dochádza k vzostupu stredovej politiky, a to dokonca aj centre starého sveta.

Francúzska nádej a zmena

Pozrite sa na Emmanuela Macrona, 39-ročného bývalého rothschildovského bankára, ktorý vyzerá ako veľmi nádejný favorit na francúzskeho prezidenta. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že kandidátka krajnej pravice Marine Le Penová so svojimi 25 percentami v prvom kole vyhrá, ale v druhom kole, kde sa stretnú len dvaja kandidáti, by ju podľa všetkého Macron hravo zdolal.

Macron sa dôrazne stavia za voľný trh, globalizáciu, Európsku úniu a transatlantickú alianciu. A takýto kandidát získava popularitu v krajine, ktorú poznáme do veľkej miery pre jej silné odbory, skepsu ku kapitalizmu a nedôveru k Amerike.

Prečo je to tak? Pretože Macron je predovšetkým outsider, reformátor a charizmatický politik a tieto kvality sa ukazujú byť omnoho dôležitejšie ako jeho ideologická pravovernosť.

Štúdie sociálnych vedcov presvedčivo ukazujú, že voliči sa s politikmi stotožňujú na emocionálnej úrovni a až potom si racionalizujú toto spojenie tým, že súhlasia s návrhmi toho-ktorého politika či političky. Medzi ideológiou Billa a Hillary Clintonovcov bol len malý rozdiel, ale voliči v americkom vnútrozemí na emocionálnej úrovni cítili, že Bill bol ich, čo pri Hillary nikdy nepociťovali.

Európania a Američania majú pocit, že ekonomiku a politiku Západu zasiahla stagnácia. Sú frustrovaní z toho, že všetko beží tak ako dosiaľ a vidia doterajší poriadok ako skorumpovaný, paralyzovaný a mimo reality. Macronova kampaň funguje, pretože je preplnená energiou. Jeho nová strana sa volá Vpred! a kniha, ktorú vydal pre kampaň, sa volá Revolúcia.

„Macron je v istom zmysle pekný brat Marine Le Penovej,“ hovorí vedec z Columbia University Mark Lilla. „Obaja zapĺňajú vákuum, ktoré vytvoril kolaps hlavných politických strán. Všade v Európe hlavné politické strany reprezentujú staré štiepenie medzi cirkvou a sekularizmom, kapitálom a prácou. Macron a jeho hnutie sú nové. Reprezentujú startupy, mladosť, toleranciu, flexibilitu a zo všetkého najviac nádej.“

Nová deliaca línia

Žijeme v časoch veľkých politických zmien a sme svedkami výbuchu populizmu. Ale to neznamená, že prestali fungovať iné sily a názory. Svet je stále viac prepojenejší, rozmanitejší a tolerantnejší a stovky miliónov ľudí na Západe, zvlášť mladí, túto realitu oslavujú. Macron stelesňuje tieto ideály, dokonca aj keď oslovuje iných, ktorí sú nervóznejší z meniaceho sa sveta.

Macron nie je izolovaný fenomén. Pozrite sa na Nemecko, kde sa veľa hovorí o klesajúcej popularite Angely Merkelovej. Ale Merkelová je pri moci viac ako desaťročie, čo je doba, počas ktorej si takmer žiadny západný líder nedokázal udržať nadšenú podporu voličov. Aj Margaret Thatcherová, Tony Blair či Helmut Kohl zaznamenali po desaťročí pri moci pád popularity. A Merkelovej najväčším rivalom je Martin Schulz, bývalý kníhkupec, stredoľavicový politik, ktorý je dokonca ešte viac proeurópsky, kozmopolitný a globalistický.

„Politické usporiadanie je v tomto momente chaotické,“ hovorí Lilla. „Nakoniec sa však objaví nová deliaca línia – ľudia, ktorí nemajú problém s globalizáciou, a tí, ktorí sú proti.“

Ale pre tých z nás, čo sme v strede, ktorí vidia globalizáciu ako pozitívnu silu, bude potrebné porozumieť významu kultúrnej vykorenenosti spôsobenej rozsiahlou imigráciou posledných desaťročí.

Smrteľná rana

Politický stred môže vyhrať. Európa nie je na neúprosnej ceste vedúcej ku krajne pravicovému nacionalizmu, ktorý zanechá EÚ, ekonomickú integráciu, atlantické spojenectvo a západné hodnoty. Ale veľa záleží na Spojených štátoch, krajine, ktorá vytvorila strategickú a ideologickú koncepciu Západu.

Jeden vysokopostavený európsky líder, ktorý sa zúčastnil na minulotýždňovej mníchovskej bezpečnostnej konferencii, napriek upokojujúcim slovám svojich amerických náprotivkov poznamenal, že „mnohí z nás sú presvedčení, že Biely dom sa pokúša zvoliť vo Francúzsku Le Penovú a v Nemecku poraziť Merkelovú.“ A potom tu máme radostné slová Stephena Bannona o prebudení Európskej únie a zničení doterajšieho poriadku.

Ak Amerika podporí deštrukciu kľúčových západných inštitúcií a ideálov, potom sa môže Západ ľahko začať rozpadať. Ale toto by nebol jeden z tých príbehov o úpadku civilizácií v dôsledku vonkajších hrozieb. Bola by to rana, ktorú by si táto civilizácia urobila sama – a mohla by byť smrteľná.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie