Denník N

Wikipédia zažalovala americkú vládu, obviňuje ju zo sledovania používateľov

Ak špehujete internet, podkopávate demokraciu, tvrdia šéfovia internetovej encyklopédie, ktorí spolu s ďalšími organizáciami žalujú americkú spravodajskú službu. Ukázalo sa tiež, že CIA sa chcela dostať do bežných iPhonov.

Pozná ju asi každý, kto má internet. Jej obsah neustále dopĺňajú dobrovoľníci z celého sveta, ktorí obetujú svoj voľný čas, aby umožnili ostatným používateľom získať základné informácie o miliónoch rôznych tém – vrátane tých, ktoré sú v ich krajinách kontroverzné.

Jedným z kľúčov úspechu Wikipédie – najväčšej internetovej encyklopédie – je preto anonymita užívateľov. Využívajú ju hlavne prispievatelia z nedemokratických krajín, kde sa iný ako oficiálny názor trestá.

Problémom je, že ich anonymita je vinou americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) ohrozená. Aspoň to tvrdia zakladatelia internetovej encyklopédie, ktorí preto (spolu s ďalšími ôsmimi organizáciami) v utorok podali na americký súd žalobu na NSA a americké ministerstvo spravodlivosti.

Odvolávajú sa pritom na interné dokumenty NSA, ktoré vyniesol americký „whistleblower“ Edward Snowden. Podľa nich americká spravodajská služba nelegálne získavala údaje o užívateľoch viacerých stránok vrátane Wikipédie.

„Tento proces začíname v mene našich čitateľov a editorov z celého sveta. Sledovanie je v rozpore s pôvodnou myšlienkou internetu.Ten má byť priestorom otvoreným spolupráci a experimentovaniu – miestom, kde sa ľudia nemusia báť,“ povedal pre Wikimedia blog Jimmy Wales, zakladateľ Wikipédie.

Napichnutí na chrbticu internetu

Súkromie používateľov internetu je podľa žaloby ohrozené takzvaným programom Upstream (Proti prúdu).

Na rozdiel od známejšieho programu PRISM, kde sa NSA dostávala k údajom priamo od veľkých technologických spoločností ako Apple, Google či Microsoft (hoci tie tvrdenia o nadpráci v prospech americkej vlády odmietajú), sa vďaka programu Upstream dostávala americká vláda k údajom priamo. A to tak, že napichla optické internetové vlákna a následne sledovala prúd dát – nesledovala však to, kam smerujú, ale odkiaľ. Tak sa podľa uniknutých dokumentov mohla dostať k citlivým údajom o používateľoch internetu.

„Napichnutím sa na chrbticu internetu deformovala NSA aj chrbticu demokracie,“ povedala pre Wikimedia blog výkonná riaditeľka nadácie Wikimedia, Lila Tretikovová.

Spravodajskú službu preto obviňujú z porušenia prvého a štvrtého dodatku americkej ústavy, teda z obmedzenia slobody prejavu a združovania a z porušenia práva na súkromie.

„Naši spolupracovníci by mali mať možnosť pracovať bez toho, aby sa museli obávať, že vláda Spojených štátov monitoruje to, čo píšu a čítajú. Kedykoľvek si niekto v zahraničí prezerá alebo edituje stránku na Wikipédii, NSA pravdepodobne sleduje jeho aktivitu,“ napísali pre denník New York Times Wales a Tretikovová.

Tak sa podľa nich americká vláda bez problémov dostane aj k identite týchto používateľov či k miestu ich pobytu.

Wikipédia sa obáva, že tieto praktiky môžu ľudí odradiť, aby sa ďalej zapájali do práce a diskusií na internetovej encyklopédii. Wales a Tretikovová hovoria o prípade Egypta, ktorého tajná služba úzko spolupracuje s americkou CIA.

„Predstavte si používateľa Wikipédie v Egypte, ktorý chce upraviť stránku alebo na nej diskutovať o politickej opozícii v krajine. Ak tento používateľ vie, že NSA pravidelne sleduje jeho príspevky na Wikipédii a že tieto informácie môže posunúť egyptskej vláde, určite bude menej ochotný podeliť sa o svoje vedomosti, pretože sa môže báť odplaty,“ vysvetlili svoj postoj šéfovia Wikipédie.

Zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales ide do boja s americkou NSA. FOTO - TASR
Zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales ide do boja s americkou NSA. Foto – TASR

Chceli špehovať aj zákazníkov Applu

Či bude žaloba úspešná, bude podľa Stephana Vladecka, profesora z Washingtonskej univerzity práva, do veľkej miery záležať práve na tom, či sa podarí presvedčiť súd, že aktivity NSA spôsobili vyčísliteľnú škodu konkrétnym používateľom. Vladeck to povedal agentúre Reuters.

Podľa Carrie Corderovej z právnickej fakulty Georgetownskej univerzity bude tiež dôležité, či súd akceptuje výhrady, že prípadný súdny spor by ohrozil bezpečnosť Spojených štátov.

NSA už v minulosti argumentovala, že v prípade obhajoby by musela použiť utajené dokumenty. Tento postup sa NSA osvedčil napríklad minulý mesiac, keď federálny súd zastavil obžalobu, ktorú na spravodajskú službu podali zákazníci mobilného operátora AT&T.

O tom, ako si americké tajné služby cenia súkromie občanov, svedčí aj pokus CIA prelomiť zabezpečenie iPhonov a iPadov. Dokazujú to utajené dokumenty, ku ktorým sa dostal portál The Intercept.

Americká tajná služba chcela podľa uniknutých dokumentov napríklad vytvoriť modifikovanú verziu vývojového kódu. Ten používajú firmy pri výrobe aplikácií pre operačný systém nainštalovaný na výrobkoch značky Apple.

Ak by bola CIA úspešná, vytvorila by si akési „zadné dvierka“, ktorými by sa podľa denníka Guardian neskôr mohli spravodajské služby dostať do mobilných zariadení.

Teraz najčítanejšie