10 investigatívnych žurnalistov pomenovalo 5 najväčších oligarchov
Reportéri Joj, RTVS, Trendu, .týždňa, N, Sme a HN hovoria o tom, kto sú najvplyvnejší ľudia na pomedzí politiky a biznisu.
Je vzťah slovenskej politiky a bohatých ľudí v pozadí rovnako strašidelný, ako to bolo koncom éry Dzurindových vlád? Ani jeden z desiatky špičkových žurnalistov, ktorí sa zaoberajú vzťahom politiky a biznisu, v tom nie je optimista. Odpovedajú len, že je to rovnaké alebo že teraz je to horšie.
Kto sú podľa žurnalistov hráči, ktorí hrajú na Slovensku najvýznamnejšie roly pri ovplyvňovaní verejných rozhodnutí? S veľkým odstupom pred ostatnými hráčmi je to pätica Jozef Brhel, Miroslav Výboh, Juraj Široký a ľudia z Penty a J&T.
Nováčik je len Granát
Pozorovateľ, ktorý by sa teleportoval z bytu na Vazovovej do súčasnosti, by väčšinu z nich poznal. Jaroslav Haščák je v spise Gorila za chlapíka, ktorý riadi ministra hospodárstva Malchárka. Za splnené úlohy mu dáva podiel na zisku. Poučenia o tom, ako funguje veľká ekonomika, sú v byte na Vazovovej ako bonus. Dôležité je, že o SDKÚ, SMK a KDH hovorí, akoby bol ich koaličný partner.
Aj Robert Fico má k Haščákovým znalostiam pomerov úctu. Uisťuje sa uňho, či Široký vlastní Váhostav. Na Brhela názor nedostane, hlava Penty ho v tom čase ešte osobne nepozná.
J&T boli v rokoch, keď vznikli slávne nahrávky, v práve prebiehajúcich privatizáciách najčastejším konkurentom Penty.
Nová postava je len Miroslav Výboh.
Oficiálne nepodniká
Na prelome tisícročí už bol Výboh uznávaným obchodníkom so zbraňami, ale mimo okruhu zbrojárskych lobistov nebol známy. Výboh nikdy nemal verejnú funkciu. Nebol členom strany, okrem svojej zbrojárskej firmy doteraz oficiálne nevlastní významnejšiu firmu.
Hoci vzťahy Roberta Fica s Jurajom Širokým aj Jozef Brhelom siahajú až do čias SDĽ, nikdy sa zrejme nestali osobnými priateľmi premiéra. Aj Jozef Brhel mnoho svojich firiem utajuje, no oficiálne sa už aspoň netají záľubou v energetike a IT zákazkách. Ani Širokého firmy nie sú neznáme. Chemolak Smolenice a Plastika Nitra prežili od čias kupónovej privatizácie, no relatívne viditeľnú štruktúru majú aj jeho ďalšie aktivity (vrátane rodinného prepojenia s Brhelom. Širokého dcéra a Brhelov syn sú manželia).
Poznáme aj väčšinu podnikov skupiny Penta a napriek tradičnému ukrývaniu sa za správu cudzích investícií nie je problém opísať ani hranice skupiny J&T. Len Miroslav Výboh sa stále snaží vyzerať, akoby okrem obchodov so zbraňami nepodnikal.
Najbližšie bol k dôkazu Výbohovho podnikania so štátom týždenník Trend, ktorý opísal, ako by cez nesplácané úvery a záložné práva mohol Výboh kontrolovať stavebnú firmu Doprastav. Tú, ktorá práve prebieha reštrukturalizáciou a štát jej ide na pomoc ďalšími zákazkami. Rovnako ako Širokého Váhostavu.
Informácie
Extra vysokú šaržu robí z Výboha priateľstvo s Robertom Ficom a z toho vyplývajúca úcta, ktorú uvidíte na tvárach funkcionárov Smeru, keď príde na reč Granát – ako Výboha prezývajú.
„Nebudem sa tváriť, že nie je môj priateľ, poznám ho 20 rokov, nebudem ľudí zatracovať,“ znie slávny výrok premiéra, keď bol konfrontovaný s tým, že Výboha vyšetrujú s podozrením na korupciu v Česku aj Rakúsku.
Honorárny konzul Monaka Výboh nikdy médiám neposkytol ucelenejší rozhovor, väčšinou je prakticky nezastihnuteľný. Jeho možný vplyv tak možno len odhadovať podľa možností, ktoré mu dáva spojenectvo s premiérom.
Autorita, ktorú má premiérov kamarát u ministrov a iných ľudí, ktorí rozhodujú o verejných zákazkách a verejných funkciách, je samozrejmý bonus.
No predseda vlády má prístup k informáciám SIS a ďalší Ficovi blízky človek agentúre šéfuje. A bývalý zbrojár Výboh sa v podobnom prostredí dobre orientuje.
Ak považujeme za dobré, že sa oligarchovia kontrolujú, upokojiť by nás mohlo, že možnosť priblížiť sa k získavaniu citlivých spravodajských informácií majú nielen ľudia blízki premiérovi. Pre Jozefa Brhela by bolo najpraktickejšie obracať sa na Roberta Kaliňáka, ktorý má priamy dosah na políciu a vážený bol už za prvej Ficovej vlády aj na ministerstve obrany.
Ideologickí nepriatelia
Z pätice najvplyvnejších hráčov na pomedzí biznisu a politiky, tak, ako ich určila desiatka slovenských žurnalistov, vo vzťahu k premiérovi a Smeru vybočuje len Penta. Okrem Penty všetci ostatní už síce v biznise znamenali veľa aj pred nástupom prvej Ficovej vlády, ale kľúčové obchody s vládou urobili až potom.
Jozef Brhel za posledných desať rokov cez dotovanú fotovoltaiku, teplárenstvo a iné štátne energetické podniky získal v sektore postavenie, ktoré nemôže ohroziť ani prípadná výmena vlády.
J&T vyhrali mýto – druhý najväčší tender prvej Ficovej vlády (najväčšia zákazka bol diaľničný PPP projekt Pribina). Spolu s Danielom Křetínským sa vďaka dohode s Ficom dostali J&T do najziskovejšej slovenskej firmy Eustreamu. Ich Poštovej banke dodáva medzi bežnými spotrebiteľmi vážnosť spolupráca so štátnou poštou.
Juraj Široký sa za Ficových vlád dostal k eurofondom, prerazil v zdravotníctve a IT kontraktoch pre vládu. A len vďaka dôvere štátnej diaľničnej spoločnosti jeho Váhostav prežije aj po tom, čo ostal dlžný tisíckam subdodávateľov.
Na rozdiel od týchto skupín sa môže Penta stavať do pozície, že sa jej darí napriek Smeru, nie vďaka nemu. Za pravdu jej dáva príbeh ich Paroplynového cyklu. Sprivatizovali ho za Dzurindovej vlády aj s výhodnými kontraktami so štátnymi energetikmi. Tie však skončili a Penta musela pred dvoma rokmi v zime paroplyn vypnúť, zakonzervovať a predať. Teraz sa môžu len prizerať, či sa Brhel odváži ho s novými kontraktmi od štátnych podnikov spustiť znova.
Ideologicky je Penta ako zástanca súkromného sektora v zdravotníctve nepriateľ Ficovej garnitúry. No zároveň je pravda, že vo vysoko regulovanom prostredí, keď aj župy kontroluje takmer viacmenej len Smer, nemajú nemocnice a polikliniky Penty problém. Prekvitá aj ich sieť lekární Dr.Max, ktorej parlament na začiatku druhej Ficovej vlády zlepšil pozíciu v súboji s lekárnikmi mimo sietí.
Oficiálnym nepriateľom je len súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorej polovicu vlastní Penta. Keď Fico pred tromi rokmi prišiel s nápadom vyvlastniť ju, kritici povedali, že sa tak stane, len ak Fico v mene štátu ponúkne dobrú cenu aj druhej skupine majiteľov Dôvery. Tí sú ukrytí za schránkovou firmou Prefto.
Ako sú vysoko a aký veľký vplyv majú na premiéra, ukazuje nielen to, že z vyvlastnenia nie je nič, ale najmä to, že Ficove vlády majiteľom Dôvery tolerujú, že si z verejnej poisťovne bez zdanenia postupne vyberajú polmiliardu eur bez toho, aby sa nejaký verejný orgán vôbec pokúsil takýto tunel zastaviť.
Ktorí žurnalisti sa vyjadrili v ankete:
- Arpád Soltész, reportér TV Joj,
- Tom Nicholson, publicista SME,
- Marek Vagovič, reportér .týždňa,
- Adam Valček, reportér SME
- Katarína Začková, reportérka RTVS
- Filip Obradovič, vedúci redaktor týždenníka Trend
- Fero Múčka, zástupca šéfredaktora týždenníka .týždeň
- Zuzana Petková, zástupkyňa šéfredaktora týždenníka Trend
- Miro Kern, reportér Denníka N
- Ivan Štulajter, riaditeľ redakcie Hospodárskych novín
Babiš – náš vzor
Aj keď to (ešte) nie je celkom slovenský príbeh, súčasný stav najlepšie opisuje príbeh Andreja Babiša. Oligarchov prestáva baviť, že musia zložito ovplyvňovať ľudí, ktorých považujú za neschopných a nespoľahlivých. Majú pocit, že štát sa dá riadiť ako firma, že by to dokázali lepšie ako politici, a budú sa o to pokúšať. Zároveň málo doceňujeme vplyv Andreja Babiša na jeho slovenských kolegov.
Arpád Soltész, reportér TV Joj
Veď ani Gorilu nevyšetrili
Situáciu, do ktorej sme sa dostali, najlepšie vystihuje neschopnosť dovyšetrovať a obviniť hlavných aktérov z kauzy Gorila, čo bol markantný a doteraz najjasnejší príklad mechanizmu, cez ktorý oligarchovia nielen ovplyvňujú dianie na Slovensku, ale ho priamo určujú.
Podcenených káuz o oligarchoch je veľa. Tí ich totiž vedia rýchlo upratať. Môj tip je kauza Interblue, v ktorej správy zo švajčiarskej polície jasne identifikovali slovenského oligarchu ako nadobúdateľa miliónových ziskov, ale nakoniec jeho meno nikdy nefigurovalo v podstatnejších mediálnych výstupoch.
Tom Nicholson, publicista
Ficov hrobár
Pre opis súčasného stavu sa hodí príbeh Jozefa Brhela. Ten sa stal dominantným hráčom v informačných technológiách a energetike. V momente, ako začal podporovať Smer, sa začalo dariť jeho firmám: impérium oligarchu Brhela získalo počas Ficových vlád štátne zákazky za stovky miliónov eur. Napriek tomu sa o ňom veľmi nehovorí, keďže Brhel len veľmi neochotne odkrýva vlastnícku štruktúru svojich firiem. Zarába potichu a bez zbytočnej publicity, no výdatne a efektívne: jeho devízou nie sú najlepší odborníci v brandži, ale politické kontakty. Brhela vystrelili do prvej ligy a otvorili mu dvere k lukratívnemu biznisu so štátom. Dnes je už taký silný, že špičky Smeru mu nedokážu povedať nie.
Nedocenený je najmä príbeh Miroslava Výboha, ktorý začínal ako obchodník so zbraňami. Ide o jediného oligarchu z okolia premiéra Fica, ktorý má problém so zákonom. Preveruje ho česká aj rakúska polícia, keďže mal byť kľúčovým aktérom korupčnej kauzy Pandur. Napriek tomu mu médiá nevenujú až takú pozornosť, hoci je zrejmé, že Výboh môže byť kľúčom k Ficovi a hrobárom jeho úspešnej kariéry. Ich vzájomný vzťah dobre ilustruje aj fakt, že Fico označil Výboha po vypuknutí aféry Pandur za svojho priateľa, čo doteraz nikdy neurobil: o oligarchoch blízkych Smeru spravidla mlčal alebo priznal len oficiálne kontakty. Fico nemôže Výboha ignorovať, naopak: v slabej chvíli ho musí podržať, lebo by sa mu to mohlo vypomstiť.
Marek Vagovič, reportér .týždňa
Dokonalý komplot
Z posledného obdobia je symptomatická investičná pomoc pre šalianske Duslo z konglomerátu Agrofert oligarchu Andreja Babiša. Najprv poslanec Maroš Kondrót (Smer), inak bývalý kolega Babiša, presadí potichu (cez parlamentný výbor) zmenu zákona o investičnej pomoci, aby sa pomoc pre projekty v hodnote viac ako 200 miliónov eur nepripomienkovala a neschvaľovala verejne vo vláde. Zákon platí od štvrtka a hneď v pondelok prichádza prvá žiadosť podľa nových netransparentných pravidiel a práve z podniku Babiša. Žiada daňové prázdniny 58,6 milióna eur, ktoré mu ministerstvo potichu schváli. Rozhodnutie neobsahuje zmienku o tom, že by za to Babiš musel zamestnať nových ľudí alebo aspoň udržať aktuálne pracovné miesta, hoci Smer používa na obhajobu dotácie práve argument so zamestnanosťou. Na dotácii nemení nič ani jej kritická medializácia.
Viac pozornosti médií a verejnosti by si zaslúžili aj reštrukturalizácie stavebných firiem Váhostav a Doprastav.
Adam Valček, reportér SME
Nejde len o ekonomiku
CT príbeh zarezonoval, lebo sa tu vyskytla pozitívna deviácia – odvaha lekárov, ale za oveľa väčší „prúser“ považujem tender na výber mýta s najdrahšou ponukou (SkyToll, J&T). Ešte horšie sú takzvané systémové kroky – zmena zákonov v parlamente na podmienky šité na mieru – 60 miliónov eur pre Duslo Šaľa a drobné zákonné úpravy, ktoré dočasne likvidujú „nepriateľov“, a keď si vyčistíme miesto na trhu, zasa sa vrátime, ako nám to vyhovuje.
Nebezpečné sú aj menej známe, ale systémové vplyvy, ktoré deformujú prostredie a sú nebezpečné nielen z pohľadu ekonomiky, ale aj morálne – napríklad garáže na hrade. Alebo formálny spôsob, akým štát rieši podnikanie s odpočtami DPH (vratkami). Kto je napríklad Paška – politik alebo zástupca oligarchov?
Katarína Začková, reportérka RTVS
Vlastniť palebnú silu
Dobrou ukážkou stavu je vlaňajšia dotácia 58 miliónov eur pre Duslo Šala z portfólia Andreja Babiša. Predchádzal tomu potichu schválený zákon v parlamente, ktorý umožnil schvaľovať dotácie pri investíciach nad 200 miliónov eur bez verejného pripomienkovania.
O rozrastaní ich vplyvu vypovedá aj nákup médií zo strany Penty. Úprimne, vlastniť médium znamená vlastniť palebnú silu, ktorú všetci vnímajú aj bez jej použitia.
Budovanie garáží pod Bratislavským hradom firmou Váhostav Juraja Širokého, ale aj koncentrácia moci J&T na knižnom trhu len dokresľuje absurdno, v ktorom sa nachádzame.
Verejnou mienkou je nedocenený Miroslav Výboh. Napriek tomu, že je zrejme najvplyvnejšia osoba pri premiérovi Robertovi Ficovi, je až na českú kauzu nákupu Pandurov neviditeľný. Oficiálne nevlastní závratné majetky ani veľké firmy. Dopátrať sa informácií o ňom je náročnejšie ako pri ostatných. Nedocenený je aj Alexej Beljajev, ktorý vlastní Tatravagónku a má dobrý vzťah s predstaviteľmi Smeru. Ale aj Milan Fiľo, ktorému na začiatku druhej vlády Roberta Fica odklepli daňový stimul vyše dvadsať miliónov eur na jeho papierne v Ružomberku.
Filip Obradovič, vedúci redaktor týždenníka Trend
Pozor na kaliňákovcov
Relatívne dobre vieme, ako sú karty rozdané v zdravotníctve a komu čo patrí, od sanitiek, cez nemocnice, poisťovne, distribúciu liekov, laboratóriá a podobne, no viac pozornosti by si zaslúžili Brhel a Výboh plus ľudia okolo nich (nazvime ich kaliňákovci). Stopy po kaliňákovcoch možno nájsť krížom krážom v rozličných odvetviach, na ktoré má vplyv štát, predovšetkým v energetike. Pomery vo firmách ako SEPS či Javys zostávajú takmer nepovšimnuté. Samostatnou kapitolou je eurofondové prostredie okolo Vážneho či ministerstva životného prostredia.
Fero Múčka, zástupca šéfredaktora týždenníka .týždeň
Blízko premiéra
Čí príbeh je pre súčasnosť najcharakteristickejší? Príbeh Miroslava Výboha. Je to ten prípad lobistu, ktorý sa prepracoval medzi najvplyvnejšie osoby v štáte. Vytlačil ostatných zo sféry vplyvu premiéra Fica. Nie je za ním vidno reálny biznis. Napriek tomu je označovaný za Ficovu pravú ruku, zúčastňuje sa s ním na neoficiálnych rokovaniach, čo dokazuje česká kauza nákupu Pandurov, a dá sa predpokladať, že ovplyvňuje mnohé kľúčové rozhodnutia. Napriek tomu sa mu darí zostávať v anonymite.
Dlhodobo nedocenený sa mi zdá Milan Fiľo, ktorý nemal problém s pravicovou vládou ani vládou Smeru. Medzi málo známych patrí podnikateľ Vladimír Miškovský, ktorý začínal s Brhelom v Corinexe, neskôr sa spolu vyskytli vo firmách ako Sevitech, DWC Slovakia. Bol považovaný za sivú eminenciu celej informatizácie verejnej správy (OPIS), silný je v energetike, životnom prostredí. Pozná sa s Kaliňákom aj Baškom.
Zuzana Petková, zástupkyňa šéfredaktora týždenníka Trend
Ešte si s ním užijeme
Pre pochopenie aktuálnej situácie je príkladný príbeh Juraja Širokého, ktorého vplyv z roka na rok upadá. Je to hráč z 90. rokov, ktorý sa nedokázal prispôsobiť dobe, a to, že jeho firmy ešte fungujú, nie je v prvom rade jeho zásluha. Biznis so štátom mu padá na hlavu a otáčajú sa mu chrbtom aj tí, ktorých vytvoril. Pokúša sa dostať do preplneného IT biznisu, ale nemá na to. Jeho príbeh ukazuje, že časy klasických oligarchov závislých výhradne od biznisu so štátom sa končia. Nastali časy tých, ktorým sa darilo zisky zo štátneho biznisu presúvať do biznisu v súkromnom sektore, a lobistov, ktorí biznis robia potajomky a peniaze zhodnocujú v zahraničí ako pokladničky politikov. Posledných pár rokov sa toho vo svete slovenských oligarchov veľmi veľa zmenilo.
Neprimerane málo je na očiach Miroslav Výboh. Nejde o najbohatšieho z oligarchov, má však zrejme kedykoľvek otvorené dvere k najmocnejšiemu človeku. Nepochybujem, že prepis rozhovorov zo schôdzky Výboha, Roberta Fica, Mirka Topolánka a Marka Dalíka z moravského „sklípku“ by patril určite k najzábavnejšiemu čítaniu zo zákulisia slovenskej a českej politiky, ktoré sa kedy objavilo. Keď som sa kohokoľvek zo Smeru pýtal na Výboha, tváril sa, ako keby som sa pýtal, v ktorom vchode býva profesor Moriarty. S týmto pánom si ešte užijeme.
Miro Kern, reportér Denníka N
Nedémonizujme ich vplyv
Nie som znalec príbehov tzv. oligarchov. Ale odhadujem, že príbeh, v ktorom by sa dali nájsť výstižné analógie súčasného stavu, neexistuje. Súčasný stav spoločnosti má totiž oproti minulosti jeden významný rozdiel – neprivatizuje sa štátny majetok.
Neviem, čo sa v tejto súvislosti myslí pod verejnou mienkou a ako by vyzerala realita, keby nejaký príbeh oligarchu verejnosť dostatočne brala na zreteľ. Bol by Fico už dávno na onom smetisku dejín ako Mečiar či Dzurinda? Takže neviem odpovedať. A som ďaleko od toho, aby som posudzoval, čím a ako veľmi sa majú zaoberať médiá, samozrejme, s výnimkou Hospodárskych novín, v ktorých pracujem.
Ivan Štulajter, riaditeľ redakcie Hospodárskych novín
Uveďte, prosím, mená piatich oligarchov (skupín), ktoré majú podľa vás najväčší vplyv na kľúčové rozhodnutia v slovenskej ekonomike a politike.
Je vplyv oligarchov (finančných skupín, žralokov, bielych golierov) na slovenskú politiku v súčasnosti väčší ako v časoch Gorily (2005/2006)
áno/nie/zostal rovnaký/neviem posúdiť
Ktorý príbeh vplyvu oligarchov v politike alebo ekonomike podľa vás v poslednom čase najlepšie opisuje súčasný stav?
Ktorý príbeh vplyvu oligarchov v politike alebo ekonomike sa vám v poslednom čase zdá verejnou mienkou alebo médiami nedocenený?
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
