Keď sa náckovia boja divadla tak, že radšej predvedú, ako by vládli

Prečítajte si

Herečka Bárdos: Keď videli bratislavskí študenti hru Natálka, reagovali rasisticky až nihilisticky

Ľudí je veľa a sú všelijakí. Určite sa nájdu aj mnohí takí, ktorých úprimne pobúri akékoľvek spájanie hákového kríža a sochy Panny Márie. Dobrí kresťania, v niektorých veciach niektorí možno menej chápaví, ktorí však všetci dobre chápu to najdôležitejšie, že sa nacizmus a kresťanstvo navzájom vylučujú.

A určite sa nájdu aj ľudia, ktorí nacistické a kresťanské symboly spájajú so zlým úmyslom, napríklad chcú na seba za každú cenu pritiahnuť pozornosť a je im úplne jedno, čo na to zneužijú. V takomto prípade je pobúrenie na mieste.

Nič z toho však neplatí pre divadelnú hru Natálka a jej odporcov z radov slovenských fašistov. To, že sa vedľa seba na scéne objavia socha Panny Márie a hákový kríž, v nej má veľmi dobrý a ľahko pochopiteľný umelecký účel a nikoho inteligentného nemá prečo uraziť.

Podstatnejšie však je, že o kotlebovskom politikovi Antonovi Čulenovi, ktorého nedávno jeho súdruhovia navrhovali na ombudsmana, aj o Igorovi Cagáňovi je zrejmé, že nie sú dobrí kresťania. Vylučuje sa to so šírením nenávisti, ktorá je ich hlavnou životnou náplňou.

Navyše, ak by aj boli úprimní, len trochu popletení kresťania, oni predsa hákový kríž milujú, prečo by im teda malo prekážať spojenie dvoch pre nich pozitívnych symbolov? Takže je zjavné, že je pre nich údajná urážka kresťanstva len vymyslenou zámienkou pre zákaz hry, ktorá im skutočne veľmi prekáža, ale z úplne iných dôvodov.

To, že im prekáža, je pochopiteľné: ľudia ako oni sú v hre vykreslení celkom verne, a to znamená, že veľmi nesympaticky. Rozhodne inak, než ako chcú, aby ich videla verejnosť, a najmä naivní mladí ľudia, ktorých je najľahšie oblafnúť.

Nacisti tiež hrajú na negatívne emócie v nás, na strach, pocity neuznanosti a frustrácie, na závisť. Na rozumné argumenty a fakty veľmi nie sú, ani sa ich však neboja, lebo vedia, že tie príliš nezaujímajú ani ich potenciálnych voličov.

Boja sa oveľa viac toho, že proti nim niekto obráti ich vlastné zbrane, emócie. Len bude namiesto strachu a závisti hrať na empatiu, na ľudskosť, na svedomie a na hanbu. Prenasledovaní, šikanovaní, obete fašistov sa vždy ľahšie ignorujú, ak sú ďaleko, ak sú to len štatistické čísla a nie konkrétni ľudia. Ak v nich vidíme abstraktného cigoša a nie malé dievčatko a jej vydesnú, milujúcu matku.

To všetko táto hra dokáže, obete priblíži, zľudští a zahrá na naše pozitívne emócie a svedomie. Oboje je pre fašistov veľmi nebezpečné, takže treba tú hru rýchlo zakázať. Hoci aj za cenu toho, že každému názorne predvedú, ako by to na Slovensku vyzeralo, ak by sa raz skutočne dostali k moci. Všetci ostatní by museli držať hubu.