Ako ujo Milan z Trenčína spomínal na Tuku s Tisom
Mám 65 rokov, už musím uvažovať nad tým, aký svet odovzdám svojim potomkom. V takýchto chvíľach sa ma však často zmocní úzkosť.
Bol som na pohrebe v Trenčíne. Vo veku 95 rokov zomrel posledný mohykán našej rodiny, ujo Milan, bratranec mojej mamy. Cestou domov som si spomenul na príbehy, ktoré nám a sebe obaja rozprávali.
Naša rodina sa totiž v roku 1938 rozdelila na dve vetvy. Maďarská vetva zostala v Šahách, ktoré od roku 1938 patrili k Maďarsku, Slováci zasa vojnu prežili v Trenčíne.
Ujo Milan často rozprával o Tisovi a Tukovi, a vždy hovoril, že samostatná Slovenská republika nebola taká zlá, lebo v trenčianskych obchodoch bolo dosť tovaru aj počas vojny.
Veru, samostatnosť, odvetila mu moja mama. V roku 1939 ste samostatne napadli Poľsko, v roku 1942 zasa Hlinkovi gardisti samostatne „vyčistili“ krajinu od Židov. Tí, čo chceli prežiť, utiekli do Maďarska. V tom čase u nás žilo veľa slovenských Židov.
Iste, prikývol ujo Milan. Kritizuješ nás, hoci aj vy ste robili to isté. Áno, do vojny sme vstúpili v roku 1939, no vy ste bojovali po Hitlerovom boku ešte aj v roku 1945. Čo sa týka Židov, rozdiel je len ten, že vy ste ich do Osvienčimu deportovali o dva roky neskôr.
Mama potom spustila o arizácii židovského majetku na Slovensku, na čo ujo Milan odvetil, že aj Maďari, rovnako ako Slováci, skonfiškovali majetky Židov.
Mancika, je smutné, že kým sa toto všetko dialo, väčšina ľudí mlčala. Keby niekto včas zdvihol hlas v Berlíne alebo Paríži, prípadne Budapešti alebo Bratislave…
Mama sa vtedy pozrela na mňa a sklopila oči. Áno, takto sme žili. No ty, synu, si mal už o niečo krajší život, a verím, že svojim deťom odovzdáš lepší svet, než aký si dostal od nás, ukončila rozhovor.
Cestou z pohrebu mi v hlave vírili tieto myšlienky. Mám 65 rokov, už musím uvažovať nad tým, aký svet odovzdám svojim potomkom. V takýchto chvíľach sa ma však často zmocní úzkosť, lebo mám pocit, že to, čo sa teraz okolo nás deje, sa veľmi, ale veľmi podobá na minulé hrôzy. A ako sa ani vtedy nikto neozval, aj teraz je ticho. Hľadím na svojich vnukov a napadajú mi mamine slová. Dúfam, že im zanecháte lepší svet…
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
