Denník N

Na zozname majiteľov účtov v Švajčiarsku sú naši športovci aj modelky (+ video)

Aktualizované 17:30 – Finančná správa má zoznam 25 osôb zo Slovenska s kontami v švajčiarskej pobočke banky HSBC podozrivej z prania peňazí a daňových únikov. Niektorí mali na účte aj 3,5 milióna eur.

Foto – AP
Foto – AP

Na tom zozname sú naši podnikatelia, športovci, lekári či modelky. Finančná správa má od utorka k dispozícii mená Slovákov, ktorí mali účty vo švajčiarskej pobočke britskej banky HSBC, ktorá je prešetrovaná z krytia daňových únikov.

„Boli sme si tento zoznam osobne prevziať, keďže ide o citlivú informáciu. Na zozname je 25 osôb,“ povedal prezident daniarov František Imrecze.

Slovákov, ktorí sú na zozname, priamo nemenoval. Sú podľa neho z rôznych oblastí – sú to podnikatelia, športovci, lekári či modelky.

Niektorí z nich mali podľa Finančnej správy na účte aj 3,5 milióna eur.

Video: Prečo sú na zozname HSBC športovci, modelky a lekári?
(Autor: Martina Pažitková)

 

Pošlú na nich Daňovú kobru

„Tento zoznam budeme následne preverovať v rámci Daňovej kobry, teda v spolupráci s políciou a Generálnou prokuratúrou, z pohľadu jeho obsahu a z pohľadu toho, či nastala skutočnosť, ktorá by smerovala k daňovému úniku alebo podvodu,“ povedal Imrecze.

Dáta o slovenských klientoch HSBC pochádzajú z rokov 2005 a 2006. Väčšinu z kont si údajne otvorili koncom 90. rokov.

Shooty o švajčiarských účtoch:

2015-02-18-HSBC

„Konkrétne úkony majú rôznu dobu premlčania. Ak hovoríme napríklad o potenciálnych daňových kontrolách, pre tuzemské subjekty je doba päť rokov, takže z tohto pohľadu by tu premlčanie bolo. Ak hovoríme o zahraničných osobách, ktoré sú rezidentmi na Slovensku, tak doba na výkon daňovej kontroly je 10 rokov, čiže v niektorých prípadoch doba premlčania ešte nenastala,“ povedal Imrecze.

Milióny zo Slovenska

Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) nedávno zverejnilo informácie, podľa ktorých HSBC Private Bank vo Švajčiarku v minulosti prijala vklady z celého sveta vo výške 102 miliárd amerických dolárov (90 miliárd eur). Aktívne pritom pomáhala svojim klientom vyhnúť sa daňovej povinnosti.

Prípad je známy ako „Swiss Leaks“. V roku 2007 ukradol zamestnanec švajčiarskej banky HSBC Herve Falciani interné informácie o viac ako 100-tisíc bankových účtoch. Pred švajčiarskou políciou ušiel do Francúzska a dokumenty poskytol tamojšej vláde.

Na Slovensko bolo prepojených 147 účtov, na ktorých bolo uložených spolu 48,7 milióna amerických dolárov. Ide o účty šesťdesiatich klientov, z ktorých len desatina mala mať slovenský pas. Finančná správa sa nevyjadrila k tomu, čo si myslí o tom, že na zozname, ktorý má, je 25 ľudí a nie šesť.

„Každý prípad treba posudzovať individuálne. V 90. rokoch tu bol fenomén, keď ľudia neverili bankám na Slovensku, že ochránia dôvernosť bankových informácií. Boli obavy, že bankoví pracovníci s týmito informáciami obchodujú, dostanú sa do rúk mafie a niekto bude klientov vydierať alebo sa stanú cieľom inej kriminálnej aktivity. To znamená, že vo veľkej časti môže ísť o zdanené peniaze,“ hovorí Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c.

Verejnosť treba informovať

Účty sa mohli zakladať aj pre výhodnosť samotnej meny s cieľom do nej investovať. V posledných desiatich rokoch je bežné, že niektoré príjmy zo športu sa rôznymi zrážkovými daňami zdaňujú tam, kde sa športové podujatia konajú.

„Myslím si, že u športovcov je veľká pravdepodobnosť, že peňažné prostriedky zdanili. Pochopiteľne, na zozname môžu byť aj ľudia, ktorí tie peniaze na Slovensku nezdanili, alebo môže ísť o peniaze, ktoré pochádzajú z korupcie či z neoprávnene vyplatených provízií,“ hovorí Leontiev.

Myslí si, že Finančná správa by mala každý prípad individuálne vyšetriť a verejnosť by sa mala dozvedieť aspoň štatisticky, aké percento týchto ľudí urobilo niečo nelegálne a koľkí z nich sa ničoho protizákonného nedopustili. „Keď hovoríme, že sa snažíme zvyšovať verejné povedomie o tom, že treba platiť dane a štát sa nesmie okrádať na daniach, verejnosť treba informovať o tom, ako táto medializovaná kauza dopadne,“ dodal Leontiev.

 

Rozhovor

Ak daň zaplatia, nemusia ísť za mreže

Právnik a daňový expert spoločnosti BMB Leitner Martin Jakubec hovorí, že na Slovensku máme nevídanú a časovo neobmedzenú daňovú amnestiu.

Kedy už štát nemôže dorubiť spätne dane, lebo je to premlčané? Za koľko rokov dozadu?

Pri utajovaných zahraničných kontách je možné daň dorubiť až za desať rokov dozadu, aj to za to, že kapitálové príjmy plynúce každý rok sa zdanili len v zahraničí a na zdanenie na Slovensku sa „pozabudlo“. Sankcie za „dorub“ sú však zatiaľ veľmi nízke: 5 percent či 10 percent.

Je to tak, že ak daniari dorubia niekomu daň a ten ju zaplatí, nemožno ho už trestne stíhať?

Trestný zákon na jednej strane považuje za trestný čin skrátenie dane už vo výške 266 eur, na strane druhej sa včasným zaplatením dá prejaviť takzvaná účinná ľútosť, ktorou trestnosť činu zaniká. A tá je na Slovensku pre priame dane nastavená veľmi veľkoryso – zbaviť viny sa dá zaplatením dane až do záverečného štádia vyšetrovania. Navyše treba pripomenúť, že trestný čin skrátenia dane patrí medzi úmyselné trestné činy – to znamená, že treba páchateľovi preukázať, že daný čin spáchal úmyselne, čo býva v praxi často problematické.

Je teda pre toho, kto daň doplatí, jedinou sankciou pokuta 10 percent z výšky dorubenej dane?

Áno, ak začne daňovú kontrolu daňový úrad. Ak stihne podnikateľ podať pred začatím kontroly dodatočné daňové priznanie (ide o takzvané sebaudanie), sankcia je len 5 percent, aj keby daň dlžil 10 rokov. Zjednodušene povedané: na Slovensku dnes máme v európskych krajinách nevídanú a časovo neobmedzenú daňovú amnestiu.

Teraz najčítanejšie