Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na zozname majiteľov účtov v Švajčiarsku sú naši športovci aj modelky (+ video)

Aktualizované 17:30 – Finančná správa má zoznam 25 osôb zo Slovenska s kontami v švajčiarskej pobočke banky HSBC podozrivej z prania peňazí a daňových únikov. Niektorí mali na účte aj 3,5 milióna eur.

Foto – AP
Foto – AP

Na tom zozname sú naši podnikatelia, športovci, lekári či modelky. Finančná správa má od utorka k dispozícii mená Slovákov, ktorí mali účty vo švajčiarskej pobočke britskej banky HSBC, ktorá je prešetrovaná z krytia daňových únikov.

„Boli sme si tento zoznam osobne prevziať, keďže ide o citlivú informáciu. Na zozname je 25 osôb,“ povedal prezident daniarov František Imrecze.

Slovákov, ktorí sú na zozname, priamo nemenoval. Sú podľa neho z rôznych oblastí – sú to podnikatelia, športovci, lekári či modelky.

Niektorí z nich mali podľa Finančnej správy na účte aj 3,5 milióna eur.

Video: Prečo sú na zozname HSBC športovci, modelky a lekári?
(Autor: Martina Pažitková)

 

Pošlú na nich Daňovú kobru

„Tento zoznam budeme následne preverovať v rámci Daňovej kobry, teda v spolupráci s políciou a Generálnou prokuratúrou, z pohľadu jeho obsahu a z pohľadu toho, či nastala skutočnosť, ktorá by smerovala k daňovému úniku alebo podvodu,“ povedal Imrecze.

Dáta o slovenských klientoch HSBC pochádzajú z rokov 2005 a 2006. Väčšinu z kont si údajne otvorili koncom 90. rokov.

Shooty o švajčiarských účtoch:

2015-02-18-HSBC

„Konkrétne úkony majú rôznu dobu premlčania. Ak hovoríme napríklad o potenciálnych daňových kontrolách, pre tuzemské subjekty je doba päť rokov, takže z tohto pohľadu by tu premlčanie bolo. Ak hovoríme o zahraničných osobách, ktoré sú rezidentmi na Slovensku, tak doba na výkon daňovej kontroly je 10 rokov, čiže v niektorých prípadoch doba premlčania ešte nenastala,“ povedal Imrecze.

Milióny zo Slovenska

Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) nedávno zverejnilo informácie, podľa ktorých HSBC Private Bank vo Švajčiarku v minulosti prijala vklady z celého sveta vo výške 102 miliárd amerických dolárov (90 miliárd eur). Aktívne pritom pomáhala svojim klientom vyhnúť sa daňovej povinnosti.

Prípad je známy ako „Swiss Leaks“. V roku 2007 ukradol zamestnanec švajčiarskej banky HSBC Herve Falciani interné informácie o viac ako 100-tisíc bankových účtoch. Pred švajčiarskou políciou ušiel do Francúzska a dokumenty poskytol tamojšej vláde.

Na Slovensko bolo prepojených 147 účtov, na ktorých bolo uložených spolu 48,7 milióna amerických dolárov. Ide o účty šesťdesiatich klientov, z ktorých len desatina mala mať slovenský pas. Finančná správa sa nevyjadrila k tomu, čo si myslí o tom, že na zozname, ktorý má, je 25 ľudí a nie šesť.

„Každý prípad treba posudzovať individuálne. V 90. rokoch tu bol fenomén, keď ľudia neverili bankám na Slovensku, že ochránia dôvernosť bankových informácií. Boli obavy, že bankoví pracovníci s týmito informáciami obchodujú, dostanú sa do rúk mafie a niekto bude klientov vydierať alebo sa stanú cieľom inej kriminálnej aktivity. To znamená, že vo veľkej časti môže ísť o zdanené peniaze,“ hovorí Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c.

Verejnosť treba informovať

Účty sa mohli zakladať aj pre výhodnosť samotnej meny s cieľom do nej investovať. V posledných desiatich rokoch je bežné, že niektoré príjmy zo športu sa rôznymi zrážkovými daňami zdaňujú tam, kde sa športové podujatia konajú.

„Myslím si, že u športovcov je veľká pravdepodobnosť, že peňažné prostriedky zdanili. Pochopiteľne, na zozname môžu byť aj ľudia, ktorí tie peniaze na Slovensku nezdanili, alebo môže ísť o peniaze, ktoré pochádzajú z korupcie či z neoprávnene vyplatených provízií,“ hovorí Leontiev.

Myslí si, že Finančná správa by mala každý prípad individuálne vyšetriť a verejnosť by sa mala dozvedieť aspoň štatisticky, aké percento týchto ľudí urobilo niečo nelegálne a koľkí z nich sa ničoho protizákonného nedopustili. „Keď hovoríme, že sa snažíme zvyšovať verejné povedomie o tom, že treba platiť dane a štát sa nesmie okrádať na daniach, verejnosť treba informovať o tom, ako táto medializovaná kauza dopadne,“ dodal Leontiev.

 

Rozhovor

Ak daň zaplatia, nemusia ísť za mreže

Právnik a daňový expert spoločnosti BMB Leitner Martin Jakubec hovorí, že na Slovensku máme nevídanú a časovo neobmedzenú daňovú amnestiu.

Kedy už štát nemôže dorubiť spätne dane, lebo je to premlčané? Za koľko rokov dozadu?

Pri utajovaných zahraničných kontách je možné daň dorubiť až za desať rokov dozadu, aj to za to, že kapitálové príjmy plynúce každý rok sa zdanili len v zahraničí a na zdanenie na Slovensku sa „pozabudlo“. Sankcie za „dorub“ sú však zatiaľ veľmi nízke: 5 percent či 10 percent.

Je to tak, že ak daniari dorubia niekomu daň a ten ju zaplatí, nemožno ho už trestne stíhať?

Trestný zákon na jednej strane považuje za trestný čin skrátenie dane už vo výške 266 eur, na strane druhej sa včasným zaplatením dá prejaviť takzvaná účinná ľútosť, ktorou trestnosť činu zaniká. A tá je na Slovensku pre priame dane nastavená veľmi veľkoryso – zbaviť viny sa dá zaplatením dane až do záverečného štádia vyšetrovania. Navyše treba pripomenúť, že trestný čin skrátenia dane patrí medzi úmyselné trestné činy – to znamená, že treba páchateľovi preukázať, že daný čin spáchal úmyselne, čo býva v praxi často problematické.

Je teda pre toho, kto daň doplatí, jedinou sankciou pokuta 10 percent z výšky dorubenej dane?

Áno, ak začne daňovú kontrolu daňový úrad. Ak stihne podnikateľ podať pred začatím kontroly dodatočné daňové priznanie (ide o takzvané sebaudanie), sankcia je len 5 percent, aj keby daň dlžil 10 rokov. Zjednodušene povedané: na Slovensku dnes máme v európskych krajinách nevídanú a časovo neobmedzenú daňovú amnestiu.

Dnes na DennikE.sk

  • EÚ: Rozpočtový samit EÚ sa skončil bez dohody
  • Parlament: Predvolebné návrhy Smeru a SNS (13. dôchodok, detské prídavky, diaľničné známky) sa odsúvajú na utorok
  • Turizmus: Na Slovensku sa vlani ubytovalo rekordných 6,4 milióna ľudí, ide o takmer 15-percentný medziročný nárast
  • Voľby: Zrušili by strany záväzok štátu odkúpiť nekomerčnú časť Národného futbalového štadióna Kmotríka?
  • Ekonomický newsfilter: Najlepší volebný program podľa INESS, PAS a Zastavme korupciu má SaS
Zdieľať

Analytik Haluš: Elektromobily majú na Slovensku polovičné emisie, cena sa vráti za desať rokov

Martin Haluš. Foto N - Tomáš Benedikovič
Martin Haluš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Elektromobily majú na Slovensku polovičné emisie, cena sa vráti za desať rokov, baterku tak skoro meniť netreba. Slabinami sú však stále nižší dojazd či recyklácia batérie, hovorí riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš. Jeho tím vytvoril kalkulačku, kde si môžete porovnať náklady a emisie mnohých modelov elektrických a bežných áut.

Zdieľať

Cena za kilometer diaľnice pri Žiline rástla aj vlani, rekordná bola už predtým

Deň otvorených dverí na úseku D3 Žilina-Strážov - Žilina-Brodno v roku 2017. Foto - TASR
Deň otvorených dverí na úseku D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno v roku 2017. Foto – TASR

Krátky severozápadný obchvat Žiliny slúži šoférom od konca roku 2017 a jeho cena stále rastie. Naznačujú to posledné dodatky a pokyny na zmenu zverejnené za minulý rok. Cena za úsek by sa podľa nich mohla dostať nad 264 miliónov eur. Rekordná bola už predtým.

Minúta po minúte

Zdieľať

Neúspech rozpočtového samitu EÚ je pre Slovensko úspechom, povedal premiér Pellegrini. Dvojdňový samit o rozpočte na roky 2021 až 2027 sa skončil bez dohody. „Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ vyhlásil.

Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.

Slovensko podľa Pellegriniho neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.

Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.

„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.

Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.

„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.

Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR. (tasr)

Zdieľať

Slovensko a Maďarsko zvýšia kapacitu vzájomného plynovodného prepojenia na 5,3 miliardy kubických metrov zemného plynu za rok. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísali ministri Peter Žiga a Péter Szijjartó.

O čo ide:

  • Memorandum sa týka zatiaľ nie naplno využívaného plynovodu, ktorý od roku 2015 prepája slovenskú a maďarskú sústavu (spája Veľké Zlievce v okrese Veľký Krtíš a maďarskú obec Vecsés).
  • Zvýši sa najmä kapacita smerom z Maďarska na Slovensko – súčasná kapacita je 4,5 miliardy m3 plynu v smere do Maďarska a 1,8 miliardy m3 na Slovensko. Podľa projektu sa kapacita obojstranne zvýši na vyše 5 miliárd m3 plynu ročne.
  • Maďarsku projekt umožní prepraviť plyn prichádzajúci z južných prepojení a tento plyn sa môže distribuovať na západné alebo východné trhy.

Politické súvislosti:

  • Existuje konkurenčný návrh prepojenia sústav Rakúska a Maďarska. Presadzovala ho rakúska OMV, v Maďarsku však projekt narazil.
  • Žigovo vyjadrenie naznačuje, že Slovensko stojí za Maďarskom. Podľa Žigu z memoranda vyplýva, že netreba budovať plynovodné prepojenie medzi Maďarskom a Rakúskom. „Pretože tu je existujúca infraštruktúra, a pokiaľ sme v Európskej únii a EÚ podporuje využívanie existujúcich trás, tak nie je na takéto niečo dôvod,“ povedal. (tasr, n)
Zdieľať

Spoločnosť EP Power Europe (EPPE) z Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínskeho sa stane jediným vlastníkom nemeckej hnedouhoľnej elektrárne Schkopau.

ČTK to dnes povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.

EPPE prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Saale Energie podpísala dohodu o odkúpení zhruba 58-percentného podielu v elektrárni od spoločnosti Uniper a celú elektráreň prevezme s účinnosťou od októbra 2021.

Dosiaľ mala Saale Energie v elektrárni podiel asi 42 percent.

Hnedouhoľná elektráreň Schkopau leží v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a disponuje čistým inštalovaným výkonom približne 900 megawattov (MW).

Na porovnanie, hnedouhoľná elektráreň Počerady, ktorá patrí k najväčším uhoľným elektrárňam v ČR, má inštalovaný výkon päťkrát 200 MW. (čtk)

Zdieľať

Danko o hlasovaní na straníckom Facebooku týkajúcom sa zrušenia diaľničných známok: „Či to prejde, či nie, nie je téma dňa. Nik tu s nikým nerokuje,“ povedal. S Kotlebovcami podľa neho nerokujú tiež a nechávajú tomu voľný priebeh. Ešte stále by zákon mohla nepodpísať prezidentka, dodal.

Zdieľať

Andrej Danko ohlásil hlasovanie o diaľničných známkach. Ľudia majú hlasovať na Facebooku SNS o tom, či ich má strana podporiť. Čas majú do utorka do 10. hodiny, keď má parlament hlasovať aj o skrátenom konaní k 13. dôchodku.

Podobnú anketu nedávno s 11 otázkami spustil Igor Matovič. Diaľničné známky nepodporí Most-Híd ani Sme rodina.

„Nebudem s nikým rokovať, kto chce, nech hlasuje, kto nie, nech nehlasuje,“ povedal Danko o utorkovom hlasovaní.

Zdieľať

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v januári zrýchlil na 1,4 percenta z decembrových 1,3 percenta. Potvrdili to dnes konečné údaje štatistického úradu Eurostat.

K zrýchleniu rastu prispelo zdražovanie energie. Inflácia však naďalej zostáva pod oficiálnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý sa nachádza tesne pod dvomi percentami.

ECB sa vlani v septembri rozhodla podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupu dlhopisov. Na januárovom zasadaní ponechala menovú politiku bez zmeny, oznámila však spustenie prvej revízie svojej stratégie od roku 2003.

Európska komisia minulý týždeň predpovedala, že v celom tomto roku sa rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 1,3 percenta z vlaňajších 1,2 percenta. V budúcom roku by potom inflácia mala podľa Európskej komisie dosiahnuť 1,4 percenta. (čtk)

Medziročná miera inflácie v eurozóne a EÚ.
Medziročná miera inflácie v januári 2020. Zahrnuté je aj Spojené kráľovstvo, pretože ešte bolo členom EÚ.
Zdieľať

Tesla môže pokračovať v rúbaní lesa neďaleko Berlína, kde chce vybudovať prvú továreň v Európe. Rozhodol o tom vo štvrtok súd, keď zamietol sťažnosti dvoch ekologických organizácií.

Proti rozhodnutiu sa nedá odvolať, informovala agentúra DPA.

Prípravu pozemku na výstavbu továrne v brandenburskej obci Grünheide, ktorá leží niekoľko kilometrov juhovýchodne od nemeckej metropoly, pozastavil vrchný súd v pondelok, aby mohol posúdiť sťažnosti ochrancov prírody.

Vo štvrtok rozhodol, že americká firma splnila všetky zákonné požiadavky nutné na rúbanie lesa. Pred začiatkom vegetačného obdobia plánuje Tesla vyrúbať borovicový les na rozlohe 90 hektárov.

Spoluzakladateľ a šéf Tesly Elon Musk o zámere vybudovať prvú európsku továreň neďaleko Berlína informoval vlani v novembri. Závod označovaný ako Gigafactory 4 by mal začať vyrábať v roku 2021 a ročne by ho malo opustiť okolo 500-tisíc automobilov.

Projekt továrne však ešte nezískal stavebné povolenie, takže Tesla pozemok pripravuje na vlastné riziko, upozornila agentúra Reuters.

Tesla nedávno spustila skúšobnú výrobu v závode Gigafactory 3 v Šanghaji, ktorá je jej prvou továrňou mimo Spojených štátov. Investícia do čínskeho závodu predstavovala dve miliardy dolárov. (čtk)

Čiastočne vyrúbaný les neďaleko Berlína, kde chce postaviť Tesla fabriku. Foto - TASR/AP
Čiastočne vyrúbaný les neďaleko Berlína, kde chce postaviť Tesla fabriku. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Rozpočtový samit EÚ pokračuje bez náznakov dohody. Po prvom dni diskusií a sérii bilaterálnych rokovaní predsedu Európskej rady Charlesa Michela s premiérmi a prezidentmi sa nepodarilo dosiahnuť zhodu na žiadnom kompromise. Michel nepredložil ani novú podobu viacročného finančného rámca, ako to počas noci naznačovali niektoré zdroje.

Aj po sérii bilaterálnych rokovaní pretrvávajú podľa agentúr AP a AFP hlboké rozdiely medzi lídrami jednotlivých krajín vo veci celkového objemu sedemročného rozpočtu a jeho rozdelenia na konkrétne politiky a programy.

Rokovania o viacročnom rozpočte EÚ sa opakujú každých sedem rokov a vždy sú veľmi komplikované.

Situáciu teraz ešte vyostril brexit a výpadok 75 miliárd eur, ktoré mohlo do spoločnej kasy počas siedmich rokov priniesť Spojené kráľovstvo. K náročnosti situácie prispievajú nové výzvy, ako sú migrácia, ekologická transformácia či digitalizácia, na ktoré musí EÚ vyčleniť stovky miliárd eur.

Znamená to na jednej strane rozpočtové škrty v poľnohospodárskej politike a financovaní kohézie, na druhej strane zvyšovanie príspevkov členských krajín, z ktorých je zostavený eurorozpočet.

Únia preto hovorí o modernizácii rozpočtu a hľadá aj vlastné zdroje financovania, aby vyšla v ústrety národným vládam. Zatiaľ však Michelove návrhy na presunutie časti ziskov z emisných povoleniek do rozpočtu EÚ alebo na zavedenie dane z nezrecyklovaných plastov nenašli na samite veľké pochopenie a podporu.

V noci zo štvrtka na piatok sa množili informácie, že sa mimoriadny samit nemusí skončiť dohodou a že sa lídri EÚ o kompromis pokúsia na ďalších rokovaniach, ktoré by sa mohli uskutočniť už v priebehu marca.

Ak by sa do konca tohto roka nepodarilo schváliť konečnú podobu viacročného rozpočtu EÚ, mohlo by to mať výrazný dosah na mnohé politiky a cezhraničné programy a projekty EÚ, rovnako aj na programy v oblasti vedy a výskumu, ktoré sú závislé od európskych fondov.

K rokovaniam lídrov sa uprostred noci pripojil aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý do Bruselu priletel krátko pred druhou hodinou ráno. (tasr)

Zdieľať

V pléne Národnej rady je len zopár poslancov, prebieha diskusia o skrátenom legislatívnom konaní k rušeniu diaľničných známok. Nezaradený poslanec Miroslav Ivan povedal, že žiadna z podmienok na zrýchlený režim nebola splnená.

Ivan podotkol, že ako zlý nápad označil zrušenie diaľničných známok aj samotný minister dopravy Árpád Érsek. Zdôraznil, že forma, akou sa predkladá tento návrh, je „hanbou“ pre túto vládu.

Národná diaľničná spoločnosť podľa neho príde zrušením diaľničných známok o desiatky miliónov eur ročne, ktoré budú chýbať na opravu a údržby diaľnic a rýchlostných ciest. „My potrebujeme dať viac peňazí do ciest a vy z nich ešte beriete,“ povedal Ivan. Tento návrh podľa neho nesmie prejsť „v žiadnom prípade“.

Pripomenul tiež autodopravcov, ktorí štrajkovali za zlepšenie podmienok v tomto sektore. Vláda po rokovaniach schválila určité zľavy na dani z motorových vozidiel. Ivan však dodal, že tento návrh zákona zostal na vláde. „Ten návrh tu mal byť, tam hrozia hospodárske škody,“ vyhlásil s tým, že tento návrh mal byť momentálne prerokúvaný v skrátenom režime. „A za ten by sme zahlasovali všetci, predpokladám,“ dodal.

Opatrenie presadzuje vládna SNS. Andrej Danko v pléne zdôraznil, že ak sa na Slovensku neurobí systémová zmena, nikdy diaľničná sieť dobudovaná nebude. „Berte to, prosím, len ako prínos pre ľudí, ktorí stoja v zápchach,“ tvrdí s tým, že to nemalo za cieľ ublížiť NDS. (tasr)

Zdieľať

Na Slovensku sa vlani ubytovalo rekordných 6,4 milióna ľudí, oproti predchádzajúcemu roku ide o takmer 15-percentný nárast. Z toho takmer štyri milióny tvoria domáci návštevníci.

Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad.

Viac ako tri pätiny z celkového počtu ubytovaných hostí tvorili Slováci, a to pri medziročnom raste o 18,5 percenta na 3,96 milióna klientov.

Vlani sa na Slovensku ubytovalo tiež zhruba 2,48 milióna turistov zo zahraničia, čo predstavuje nárast o 9,7 percenta.

Od vlaňajška musia väčší zamestnávatelia prispievať časti pracovníkov na dovolenky rekreačnými poukazmi. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať