Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na zozname majiteľov účtov v Švajčiarsku sú naši športovci aj modelky (+ video)

Aktualizované 17:30 – Finančná správa má zoznam 25 osôb zo Slovenska s kontami v švajčiarskej pobočke banky HSBC podozrivej z prania peňazí a daňových únikov. Niektorí mali na účte aj 3,5 milióna eur.

Foto – AP
Foto – AP

Na tom zozname sú naši podnikatelia, športovci, lekári či modelky. Finančná správa má od utorka k dispozícii mená Slovákov, ktorí mali účty vo švajčiarskej pobočke britskej banky HSBC, ktorá je prešetrovaná z krytia daňových únikov.

„Boli sme si tento zoznam osobne prevziať, keďže ide o citlivú informáciu. Na zozname je 25 osôb,“ povedal prezident daniarov František Imrecze.

Slovákov, ktorí sú na zozname, priamo nemenoval. Sú podľa neho z rôznych oblastí – sú to podnikatelia, športovci, lekári či modelky.

Niektorí z nich mali podľa Finančnej správy na účte aj 3,5 milióna eur.

Video: Prečo sú na zozname HSBC športovci, modelky a lekári?
(Autor: Martina Pažitková)

 

Pošlú na nich Daňovú kobru

„Tento zoznam budeme následne preverovať v rámci Daňovej kobry, teda v spolupráci s políciou a Generálnou prokuratúrou, z pohľadu jeho obsahu a z pohľadu toho, či nastala skutočnosť, ktorá by smerovala k daňovému úniku alebo podvodu,“ povedal Imrecze.

Dáta o slovenských klientoch HSBC pochádzajú z rokov 2005 a 2006. Väčšinu z kont si údajne otvorili koncom 90. rokov.

Shooty o švajčiarských účtoch:

2015-02-18-HSBC

„Konkrétne úkony majú rôznu dobu premlčania. Ak hovoríme napríklad o potenciálnych daňových kontrolách, pre tuzemské subjekty je doba päť rokov, takže z tohto pohľadu by tu premlčanie bolo. Ak hovoríme o zahraničných osobách, ktoré sú rezidentmi na Slovensku, tak doba na výkon daňovej kontroly je 10 rokov, čiže v niektorých prípadoch doba premlčania ešte nenastala,“ povedal Imrecze.

Milióny zo Slovenska

Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) nedávno zverejnilo informácie, podľa ktorých HSBC Private Bank vo Švajčiarku v minulosti prijala vklady z celého sveta vo výške 102 miliárd amerických dolárov (90 miliárd eur). Aktívne pritom pomáhala svojim klientom vyhnúť sa daňovej povinnosti.

Prípad je známy ako „Swiss Leaks“. V roku 2007 ukradol zamestnanec švajčiarskej banky HSBC Herve Falciani interné informácie o viac ako 100-tisíc bankových účtoch. Pred švajčiarskou políciou ušiel do Francúzska a dokumenty poskytol tamojšej vláde.

Na Slovensko bolo prepojených 147 účtov, na ktorých bolo uložených spolu 48,7 milióna amerických dolárov. Ide o účty šesťdesiatich klientov, z ktorých len desatina mala mať slovenský pas. Finančná správa sa nevyjadrila k tomu, čo si myslí o tom, že na zozname, ktorý má, je 25 ľudí a nie šesť.

„Každý prípad treba posudzovať individuálne. V 90. rokoch tu bol fenomén, keď ľudia neverili bankám na Slovensku, že ochránia dôvernosť bankových informácií. Boli obavy, že bankoví pracovníci s týmito informáciami obchodujú, dostanú sa do rúk mafie a niekto bude klientov vydierať alebo sa stanú cieľom inej kriminálnej aktivity. To znamená, že vo veľkej časti môže ísť o zdanené peniaze,“ hovorí Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c.

Verejnosť treba informovať

Účty sa mohli zakladať aj pre výhodnosť samotnej meny s cieľom do nej investovať. V posledných desiatich rokoch je bežné, že niektoré príjmy zo športu sa rôznymi zrážkovými daňami zdaňujú tam, kde sa športové podujatia konajú.

„Myslím si, že u športovcov je veľká pravdepodobnosť, že peňažné prostriedky zdanili. Pochopiteľne, na zozname môžu byť aj ľudia, ktorí tie peniaze na Slovensku nezdanili, alebo môže ísť o peniaze, ktoré pochádzajú z korupcie či z neoprávnene vyplatených provízií,“ hovorí Leontiev.

Myslí si, že Finančná správa by mala každý prípad individuálne vyšetriť a verejnosť by sa mala dozvedieť aspoň štatisticky, aké percento týchto ľudí urobilo niečo nelegálne a koľkí z nich sa ničoho protizákonného nedopustili. „Keď hovoríme, že sa snažíme zvyšovať verejné povedomie o tom, že treba platiť dane a štát sa nesmie okrádať na daniach, verejnosť treba informovať o tom, ako táto medializovaná kauza dopadne,“ dodal Leontiev.

 

Rozhovor

Ak daň zaplatia, nemusia ísť za mreže

Právnik a daňový expert spoločnosti BMB Leitner Martin Jakubec hovorí, že na Slovensku máme nevídanú a časovo neobmedzenú daňovú amnestiu.

Kedy už štát nemôže dorubiť spätne dane, lebo je to premlčané? Za koľko rokov dozadu?

Pri utajovaných zahraničných kontách je možné daň dorubiť až za desať rokov dozadu, aj to za to, že kapitálové príjmy plynúce každý rok sa zdanili len v zahraničí a na zdanenie na Slovensku sa „pozabudlo“. Sankcie za „dorub“ sú však zatiaľ veľmi nízke: 5 percent či 10 percent.

Je to tak, že ak daniari dorubia niekomu daň a ten ju zaplatí, nemožno ho už trestne stíhať?

Trestný zákon na jednej strane považuje za trestný čin skrátenie dane už vo výške 266 eur, na strane druhej sa včasným zaplatením dá prejaviť takzvaná účinná ľútosť, ktorou trestnosť činu zaniká. A tá je na Slovensku pre priame dane nastavená veľmi veľkoryso – zbaviť viny sa dá zaplatením dane až do záverečného štádia vyšetrovania. Navyše treba pripomenúť, že trestný čin skrátenia dane patrí medzi úmyselné trestné činy – to znamená, že treba páchateľovi preukázať, že daný čin spáchal úmyselne, čo býva v praxi často problematické.

Je teda pre toho, kto daň doplatí, jedinou sankciou pokuta 10 percent z výšky dorubenej dane?

Áno, ak začne daňovú kontrolu daňový úrad. Ak stihne podnikateľ podať pred začatím kontroly dodatočné daňové priznanie (ide o takzvané sebaudanie), sankcia je len 5 percent, aj keby daň dlžil 10 rokov. Zjednodušene povedané: na Slovensku dnes máme v európskych krajinách nevídanú a časovo neobmedzenú daňovú amnestiu.

Dnes na DennikE.sk

  • Pandémia: V Chirane podpísali zmluvu na 300 ventilátorov, Krajčí ohlásil ďalšiu zmluvu
  • Obchod: Reťazce žiadajú úľavy v otváracích hodinách pre seniorov
  • Automobilky: Kia začne od pondelka vyrábať len s dvomi zmenami
  • ČR: Nezamestnanosť zatiaľ výrazne nerastie, zostala na 3 %
  • USA: Trump by zaviedol clá na ropu, ak by to bolo „nevyhnutné“
  • Ekonomický newsfilter: Korona-nekorona, Sme rodina si svoje stráži a s nikým sa deliť nemieni
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl, myslí si viceguvernír NBS Ľudovít Ódor. „Hneď na začiatku však potrebujeme silný tím ľudí s účasťou programátorov, testovačov, ako aj vyhľadávačov.“

Zdieľať

Šéf skupiny Arca Capital vysvetľuje zmenky za pol miliardy a hovorí, že nechce predávať, ale kupovať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spolupracujeme aj s bankami, no banky vám nedajú peniaze na rozbiehanie úplne nových biznisov, hovorí Rastislav Velič, väčšinový majiteľ skupiny Arca Capital. V rozhovore vysvetľuje, prečo chcú napriek dlhom vydať zmenky za pol miliardy eur.

Zdieľať

Ako to bude s odkladmi splátok bankových úverov (aktualizované otázky a odpovede po dohode vlády s bankami)

Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Môžu si banky dávať nejaké podmienky, aby mi umožnili odklad splátok? Týkajú sa odklady aj samospráv? Čo sa stane s poistením k úverom? Prinášame aktualizované odpovede na najčastejšie otázky po dohode vlády s bankami o odklade splátok.

Zdieľať

Toto celé je ako basa pre ľudí, ktorí chcú robiť (ľudia píšu o svojej práci)

Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák
Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák

Ľudia píšu, ako sa im teraz darí v podnikaní (7): „Čo sa týka hrania v baroch a na svadbách, tak tam sa platby riešia na ruku. Takže z hľadiska pomoci od štátu sme na tom asi tak ako čašníci. Tým tiež nikto nezaplatí prepitné.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Richard Sulík je za to, aby sa pokračovalo v otváraní niektorých menších obchodov. Nevidí problém v tom, aby boli napríklad otvorené aj kvetinárstva. „V tom musíme pokračovať, inak si kompletne zruinujeme maloobchod,“ hovorí Sulík v relácii O 5 minút 12.

Sulík je za to, aby obchody neobmedzovali otváracie hodiny a mohli mať otvorené podľa svojho uváženia. Minister hospodárstva bol takisto aj proti tomu, aby boli obchody zatvorené v nedeľu.

Keď sa podľa Sulíka skrátia otváracie hodiny v obchodoch, zvýši sa v nich koncentrácia zákazníkov.

Podľa Sulíka by malo Slovensko otvoriť ďalšie typy predajní. Podľa neho má Slovensko málo nakazených koronavírusom preto, lebo ľudia zodpovedne pristúpili k noseniu rúšok, dezinfekcii a sociálnej izolácii. A nie preto, že sú zatvorené všetky obchody.

„Som za to, aby sme v rozumnom rozsahu dali možnosť otvoriť ďalším a ďalším predajniam,“ hovorí Sulík v RTVS.

Zdieľať

Sulík v RTVS zopakoval, že zásadne nesúhlasí s blackoutom. Je to podľa neho ideálna cesta k zničeniu ekonomiky. Opatrenia by sa podľa neho mali prijímať „chytrejšie“ a štát by sa nemal za cenu zničenej ekonomiky snažiť byť prvý v rebríčku krajín, ktoré sa najlepšie popasovali s koronavírusom.

„Jeden hovorí jedno, druhý druhé. Trošku si usporiadajte komunikáciu,“ hovorí Peter Žiga Sulíkovi v relácii O 5 minút 12. Podľa Žigu ľudia nerozumejú, prečo Sulík hovorí o otváraní obchodov, kým Matovič hovorí o blackoute.

„Premiér sa neradí so všetkými koaličnými partnermi o tom, čo povie na tlačovej besede,“ reaguje Sulík na kritiku Žigu.

Zdieľať

Viac ako sto výrobcov zelenej energie prišlo o doplatok od štátu na podporu výroby, a to aj spätne. Zoznam firiem zverejnil regulačný úrad ÚRSO, ktorý pri kontrolách zistil, že od roku 2014 neskoro platili sociálne odvody.

Čo tvrdí organizácia výrobcov

  • „Doplatok tvorí pre výrobcov väčšinu príjmov a zánik práva na doplatok preto pre nich znamená, že sa dostanú do neprekonateľných finančných problémov prakticky zo dňa na deň. Poškodení výrobcovia v dôsledku výpadku príjmov stratia schopnosť splácať úvery, či vyplácať obslužný personál ich výrobnej prevádzky,“ uviedol riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba. Podľa neho pravdepodobne prídu o prácu tisícky ľudí.
  • Problém podľa neho je, že na zozname sa ocitli aj výrobcovia, ktorým malo právo na doplatok zaniknúť ešte v roku 2014. „ÚRSO pritom dňa 30. júla 2014 oznámil, že neeviduje výrobcov, ktorým by podľa predmetného paragrafu nárok na podporu zanikol,“ zdôraznil Karaba.
  • ÚRSO vydával výrobcom aj počas rokov 2014 – 2020 cenové rozhodnutia, ktoré by podľa Karabu nemohli byť vydané, ak by výrobcovia nepredložili potvrdenia o neexistencii nedoplatkov.
  • Väčšina poškodených výrobcov prišla podľa Karabu o podporu na deväť a viac rokov, celková suma podľa jeho odhadov môže presiahnuť 200 miliónov eur.
  • „Väčšina poškodených výrobcov prišla o podporu na deväť a viac rokov, čo znamená, že celková výška podpory, o ktorú výrobcovia prišli, môže podľa odhadov presiahnuť 200 miliónov eur,“ dodal Karaba.

Čo tvrdí regulačný úrad

  • Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa hovorcu úradu Radoslava Igaza zoznam aktualizoval každý rok na základe čestných vyhlásení firiem.
  • Povinnosť posielať čestné vyhlásenia však zanikla v roku 2018 a ÚRSO bol na základe tretieho antibyrokratického balíčka vlády povinný overovať plnenie finančných povinností firiem voči štátu.
  • Úrad podľa hovorcu skontroloval celé obdobie od roku 2014 a výrobcovia, ktorí boli počas poberania podpory v oneskorení úhrad záväzkov voči štátu, stratili nárok priamo zo zákona a nie rozhodnutím úradu. „Úrad si len splnil svoju zákonnú povinnosť – vypracoval a uverejnil zoznam a zaslal informácie zúčtovateľovi podpory,“ tvrdil Igaz.
  • Či a akým spôsobom by mali firmy podporu vrátiť, hovorca neuviedol. „Úrad situáciu analyzuje a jeho snahou je nájsť optimálny model riešenia neoprávnene vyplatených podpôr tak do budúcnosti, ako aj do minulosti,“ dodal.

Čo hovorí ministerstvo hospodárstva

  • SAPI sa ministerstvu sťažovala, ministerstvo podľa jeho tlačového odboru podnety od konkrétnych výrobcov eviduje a nepovažuje za správne, že poškodení nemajú možnosť ani len požiadať o preskúmanie takéhoto postupu ÚRSO.
  • „Hoci rezort nemôže zasahovať do rozhodnutí ÚRSO, môže upozorňovať na to, aby rozhodnutia úradu neboli likvidačné. MH SR sa preto bude snažiť v maximálnej možnej miere dohliadať na transparentnosť rozhodnutí ÚRSO, aby nevznikali pochybnosti o možnom rozpore so zákonom,“ uviedlo ministerstvo. (tasr, n)
Zdieľať

Bývalý minister financií Ladislav Kamenický tvrdí, že blackout si dnes Slovensko nemôže dovoliť. Vyjadrenia o blackoute podľa neho znepokojujú nielen ľudí a zamestnávateľov, ale aj finančné trhy.

Tie podľa neho potrebujú predvídateľnosť a stabilitu. „Premiér nemôže len tak vypustiť informáciu a potom sú všetci vyplašení a nevedia, čo sa bude diať,“ tvrdí Kamenický v TA3.

Podľa Kamenického blackout nezabezpečí, aby sa koronavírus o mesiac na Slovensko nevrátil. Takisto podľa neho netreba príliš riešiť veľkonočné sviatky, stačí len ľudí upozorňovať, aby sa nezdružovali.

Eduard Heger obraňuje scenár blackoutu. Podľa neho je potrebné, aby Slovensko rýchlo premohlo koronavírus, naštartovalo ekonomiku a mohlo sa pripojiť, keď Taliansko či Španielsko znova zapnú svoju ekonomiku.

„Celý scenár sa nafukuje a vlievajú sa do toho emócie. Vráťme do toho dáta,“ hovorí Heger. Vzápätí sa minister financií v TA3 pýta, koľko peňazí sme ochotní dať za jeden ľudský život. Obmedzením pohybu podľa neho môžeme zachrániť životy.

Zdieľať

Na Slovensko by od EÚ v najbližších mesiacoch mala prísť finančná injekcia až vo výške 900 miliónov eur, povedal v TA3 Maroš Šefčovič. Slovensko má podľa neho k dispozícii na čerpanie aj 4 miliardy eur z eurofondov.

Vláda podľa neho bude musieť dobre zvážiť, na aké účely peniaze použije, keďže s nimi určite rátajú aj obce a neziskové organizácie.

Šefčovič potvrdil, že v utorok budú ministri financií krajín EÚ rozhodovať o skrátenej pracovnej dobe – plošnom kurzarbeite. Celkovo by EÚ na tento účel mala vyčleniť 100 miliárd eur.

Podľa Šefčoviča by z toho malo ísť na Slovensko 500 miliónov až miliarda eur.

Zdieľať

Ak štát podľa Pellegriniho nepomôže veľkým firmám, všetko sa „rozpadne ako domček z karát“. Podľa bývalého premiéra by preto pomoc mala byť plošná. Kollár v TA3 reaguje, že najprv museli vytvoriť sieť pre menšie firmy.

Väčšie firmy si podľa neho vedeli vybaviť aj desaťročný odklad daní a nevie, prečo by im mal štát „rozprestierať koberec“. Kollár spomenul príklad automobilky Jaguar, ktorá dostala veľkú štátnu pomoc.

Zdieľať

Boris Kollár hovorí, že otváracie hodiny pre seniorov by sa mali prehodnotiť, pretože v danom čase do obchodov nechodia. Podľa predsedu parlamentu by sa mohli posunúť napríklad na čas od 6:00 do 10:00.

Zdieľať

Aj túto nedeľu musia byť obchody na Slovensku zatvorené, a to vrátane tých, ktoré môžu počas týždňa predávať. Prevádzky majú robiť povinnú dezinfekciu svojich priestorov. Otvorené môžu byť pohotovostné a nemocničné lekárne a veterinárne ambulancie.

Zdieľať

Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje veľké reťazce, sa opäť sťažuje na rady pred obchodmi. Navrhuje skrátenie otváracích hodín pre seniorov a zmenšenie povinnej plochy na jedného zákazníka.

Čo tvrdí aliancia

  • „Od pondelka (30. 3.), ako sme predpokladali, sa vytvárajú ráno rady pred prevádzkami po celom Slovensku. Žiaľ, v tých radoch je množstvo seniorov. Naopak, pred dvanástou sú obchody takmer prázdne, lebo seniori už v tento čas nenakupujú,“ hovorí predseda aliancie Martin Krajčovič.
  • Predobedom sú obchody zbytočne blokované napríklad pre mamičky na materskej alebo pre ľudí, ktorí si počas práce chcú kúpiť obed.
  • V radoch vzniká napätie, nedodržiavajú sa rozstupy, zamestnanci obchodu čelia agresívnemu správaniu. „Bez asistencie polície nevieme zabezpečiť dodržiavanie poriadku,“ dodáva Krajčovič.

Čo reťazce navrhujú

  • Skrátenie otváracích hodín pre seniorov na dve hodiny a ich posunutie viac na ráno, napríklad na 8:00 až 10:00. (V súčasnosti sú od 9:00 do 12:00).
  • Zníženie plochy v obchode na jedného zákazníka z 25 štvorcových metrov na 10 až 15, čo je podľa aliancie európskym štandardom.

Aliancia združuje obchodné reťazce Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro, Terno a Tesco.

S kritikou radov pred obchodmi prišla aliancia už v pondelok, podobne sa opatrenie nepozdávalo ani zväzu obchodu, ktorý združuje ďalších predajcov. (tasr, n)

Zdieľať

Výberové konanie v juhokórejskom Ansane prebehlo na miestnom štadióne. Všetci záujemcovia o prácu vo firme Ansan Urban Corporation museli mať počas testov rúška. (ap)

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP
Zdieľať

Minister zdravotníctva Krajčí v krátkom čase podpíše ďalšiu zmluvu na ventilátory. Slovensko by tak malo mať počas vrcholu pandémie viac ako tisíc ventilátorov, ktoré by sme podľa odhadov mali potrebovať. Bližšie informácie ku kontraktu zatiaľ minister neposkytol.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať