Denník N

Matka zavraždeného Remiáša o filme Únos: Choďte na to, je to silné a ťažké

Anna Remiášová pri spomienke na svojho syna Róberta. Spolu s ňou aj Róbertov syn Braňo. Foto – TASR
Anna Remiášová pri spomienke na svojho syna Róberta. Spolu s ňou aj Róbertov syn Braňo. Foto – TASR

V stredu má premiéru prvý film o únose prezidentovho syna do zahraničia. Do kina sa chystá vyšetrovateľ Remiášovej vraždy, novinárka Ľuba Lesná, ktorá o únose Michala Kováča mladšieho napísala knihu, aj prezident Andrej Kiska.

V auguste 1995 unieslo komando príslušníkov Slovenskej informačnej služby v Bratislave syna prezidenta Michala Kováča. Predstierali, že sú policajti, zastavili jeho auto, surovo ho zbili, naložili do auta, násilím opili a previezli do Rakúska. Únos podrobne opisuje obžaloba prokurátora Michala Serbina, ktorá nikdy neskončila na súde.

Zastupujúci prezident Vladimír Mečiar udelil na skutok amnestiu. V marci bude parlament opäť rozhodovať o zrušení amnestií – už ôsmykrát, prvý neúspešný návrh je z roku 2002. Poslanci si ešte pred tým, ako o amnestiách Mečiara rozhodnú, môžu pozrieť film Únos. V stredu večer má premiéru a od štvrtka bude v kinách.

Video: Ukážka z filmu Únos

„Prezident sa stane nepohodlným. Ako ho prinútiť počúvať, čo chce Predseda?“ hlási jeden zo sloganov filmu. Ten je na Slovensku prelomový. Žiadny hraný film sa ešte takto nezaoberal neuzavretou politickou kauzou z nedávnej minulosti. Bola to téma skôr pre dokumentaristov. 

V utorok si na súkromnej projekcii film pozrela Anna Remiášová. Jej syn Róbert Remiáš bol spojkou svedka únosu prezidentovho syna Oskara Fegyveresa z SIS a v roku 1996 ho zabila nastražená výbušnina v aute. Scéna s horiacim autom je aj vo filme.

„Musela som to vidieť skôr, aby som to v stredu na premiére ustála. Je to veľmi ťažký a silný film, nemohla som po ňom dlho rozprávať,“ hovorí Remiášová.

Film je podľa nej obraz toho, ako sa udalosti pred dvadsiatimi rokmi diali – darí sa mu presne zachytiť dobovú atmosféru a politickú scénu v čase Mečiarových vlád. „Štátna moc bola prepojená s mafiou, film ukazuje, ako spolupracovali, robili všetky svinstvá, špinavosti, to je tam presné.“

Prezident vystupuje v parlamente. Foto – film Únos
Prezident vystupuje v parlamente. Foto – film Únos

Myslí si, že na film by mali ísť najmä mladí ľudia. „Je to už 20 rokov, boli vtedy maličkí a už netušia, o čo ide. Tí starší zabudli, treba si to pripomínať, hlavne keď máme opäť vládu jedného muža.“

S tvorcami filmu sa matka obete stretla minulý rok, keď už bola väčšina scén nakrútená. Vyhľadala ona ich, nie oni ju. Stretli sa na panychíde za Róberta Remiáša. Aj na skutok jeho vraždy sa vzťahuje amnestia, ktorú vtedajší premiér Mečiar vyhlásil ako zastupujúci prezident.

„Únos je hraný film a hovorí príbeh zasadený do deväťdesiatych rokov, ktorý je v istých bodoch inšpirovaný dejinnými udalosťami. Radila som sa hlavne s dramaturgami, aby bol príbeh ucelený, konanie postáv logické a zrozumiteľné, aby boli charaktery prehľadné a správne motivované,“ hovorí režisérka a scenáristka Mariana Čengel Solčanská (39) pred premiérou filmu. Doteraz nakrútila Legendu o lietajúcom Cypriánovi a rozprávku Láska na vlásku.

Predseda so šéfom tajných. Foto - Film Únos
Predseda so šéfom tajných. Foto – film Únos

Postavy v jej najnovšom a súčasnom filme sa nevolajú Mečiar alebo Lexa, ale predseda či šéf tajných. Tvorcovia museli myslieť aj na prípadné žaloby.

Predsedu vlády hrá Maroš Kramár, riaditeľa tajnej služby Milan Ondrík. Prezidenta hrá Ján Greššo a Robovu mamu Ingrid Timková.

„Spočiatku sme zápasili iba s tým, aby nám uverili dramaturgovia RTVS a členovia komisie Audiovizuálneho fondu. Dramaturgovia nám uverili, lebo ocenili dobre vystavaný príbeh a prečítali silnú tému filmu. Spravili všetko, aby vzniklo po každej stránke plnohodnotné a kvalitné dielo. Audiovizuálnu komisiu sme presviedčali na viackrát,“ hovorí režisérka. „Sme malá filmová obec a niektorí nedokážu potlačiť osobnú nevraživosť, povedzme voči producentovi, a prenesú ju na dielo.“

Film je podľa Čengel Solčanskej o tom, „že ľudský život je viac než štát a ideológia. Že vražda jednotlivca, ak ju pácha štátna moc, je rovnakou tragédiou pre celú krajinu, ako keď sa štátna moc rozhodne pre lynčovanie skupiny obyvateľstva. A to je oveľa dôležitejšie, než keby sme sa znížili k parodovaniu dôchodcu z Trenčianskych Teplíc“.

O únose Michala Kováča mladšieho napísala v roku 1998 knihu novinárka Ľuba Lesná, jej názov je Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby. Pozrieť si pôjde aj film.

„Keď som knihu písala, v Slovenskej informačnej službe ešte aktívne pracovali ľudia, ktorí s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou boli aj zapletení do únosu, a teda jednoznačne robili všetko pre to, aby sa verejnosť nedozvedela pravdu,“ hovorí Lesná. Písať knihu v tom čase bolo nebezpečné, pokladala to však za svoju povinnosť.

Únos prezidentovho syna. Foto - Film Únos
Únos prezidentovho syna. Foto – film Únos

„Je skvelé, že podobný film vznikol,“ hovorí Lesná. To, že sa stále nezrušili Mečiarove amnestie a nepotrestali preto ani aktérov únosu, podľa nej dodnes deformuje slovenský právny systém.

Na film sa chystá s kolegami pozrieť aj bývalý vyšetrovateľ Remiášovej vraždy Július Šáray, ktorý z objednávky vraždy Remiáša obvinil Ivana Lexu. Ten na čas išiel aj do väzby, ale Najvyšší súd ho napokon prepustil.

„Pokiaľ spoločnosť bude akceptovať Gorilu, Bašternáka, Holjenčíka a voliť fašistov ako svojich zástupcov, či do samosprávy, alebo do parlamentu, tak som skeptický k tomu, či sa niekedy podarí ‚zlomiť‘ amnestie,“ myslí si Šáray.

Obhajcovia vtedajšieho šéfa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu trvajú na tom, že únos sa nestal. „Nebol to únos, ale spravodajská hra. Dodnes si pamätám, ako prišiel Mečiar na poslanecký klub a povedal pamätnú vetu: Údajne bol unesený Michal Kováč ml., môžete sa na mňa alebo na riaditeľa SIS pozerať, ako chcete, ale rozhodne to siska nespravila,“ povedal v roku 2015 pre Parlamentné listy Ján Cuper. Vtedajší poslanec HZDS a neskôr aj Lexov obhajca je docentom a garantom štúdia teória práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

Teraz najčítanejšie