Denník N

Roboty a softvéry nastupujú. Zničia pracovné miesta?

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Slovensko patrí ku krajinám s veľkým podielom priemyslu, ktorý je náchylný na automatizáciu. Katastrofa to však nie je.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

V roku 2013 vystrašila vyspelý svet štúdia dvoch profesorov z Oxfordu. Carl Frey a Michael Osborne analyzovali 702 kľúčových povolaní v americkej ekonomike z hľadiska ich ohrozenia nástupom nových technológií. A vyšlo im hrozivé číslo: až 47 percent všetkých pracovných miest v USA možno nahradiť robotmi a softvérmi (umelou inteligenciou).

Vyspelý svet zatiaľ zažil tri veľké priemyselné revolúcie. O prvú sa postaral parný stroj, o druhú elektrina, benzínový motor, plasty a chemikálie, a o tretiu počítače a internet. O štvrtú sa postarajú roboty a umelá inteligencia. Každá revolúcia bola spojená so zánikom veľkého počtu pracovných miest. Vznikli, samozrejme, aj nové pracovné miesta. Vždy to však bolo s určitým časovým oneskorením a nie všetky obete nových technológií sa dokázali znovu zamestnať.

Práca Freya a Osborna narobila rozruch nielen v ekonomickej vede, ale aj v politike. Pracovné miesta sú základom kampane každého politika. Prípadná strata miliónov pracovných miest nie je niečo, čo môže politik prejsť bez povšimnutia. Bývalý americký prezident Obama napríklad v roku 2016 varoval americký Kongres, že do roku 2030 nahradia v USA nové technológie asi polovicu pracovných miest. No v segmente najmenej platených manuálnych pozícií to bude vyše 80 percent miest.

Pochybnosti nemá ani Elon Musk. majiteľ firmy TESLA: „Džobov, ktoré roboty neurobia lepšie ako ľudia, bude čoraz menej. Nejde o to, či si to želám, alebo nie. Tieto veci sa pravdepodobne stanú.“ Elon Musk ako jedinú možnosť vidí zavedenie univerzálneho základného príjmu pre ľudí bez práce.

Nie je sestra ako robot

Nie tak rýchlo, hovoria skeptici. Do diskusie nedávno vstúpili dva výskumné tímy: analytický tím Organizácie pre hospodársku spoluprácu (OECD) a kolektív globálnej poradenskej spoločnosti McKinsey.

Trojica expertov OECD najprv napadla samotnú metodológiou výskumu Freya a Osborna. Tí sa zamerali na celé povolania, a odhadovali potenciál pre ich náhradu robotmi a umelou inteligenciou. Experti OECD išli trochu hlbšie. Každé povolanie má určitú štruktúru pracovných úkonov. Napríklad zdravotná sestra môže merať pacientom tlak, rozdávať im stravu, podávať lieky alebo pichať injekcie. Niektoré úkony sa dajú ľahko automatizovať, iné ťažšie a ešte iné vôbec, respektíve ich automatizácia nie je žiaduca. Výdaj stravy môže obstarať robotický vozík, ale pichanie injekcií by sme radšej ponechali živým ľuďom.

Rozdelenie povolaní na pracovné úkony, a ich popísanie špecifickými zručnosťami ukazuje úplne iný obraz o potenciáli nových technológií pri ničení pracovných miest. Experti OECD argumentujú nasledovne: Frey a Osborne napríklad odsúdili na rýchly zánik povolania účtovníkov a audítorov (98-percentný potenciál náhrady softvérom) a tiež povolanie predavačov (92-percentný potenciál).

Frey a Osborne vychádzali z čisto technologického hľadiska. Zaujímalo ich, ako rýchlo sa dajú automatizovať určité účtovné operácie a transakcie. Nebrali do úvahy skutočnosť, že aj účtovníci pracujú v kolektíve firmy a/alebo komunikujú so zákazníkmi. No podľa expertov OECD len 24 percent účtovníkov nepotrebuje pri výkone svojho povolania komunikovať s klientmi a/alebo kolegami vo firme. A u predavačov je podiel takýchto džobov bez ľudskej komunikácie len štyri percentá.

Na základe analýzy pracovných úkonov experti OECD roztriedili povolania na vysoko ohrozené automatizáciou (kde je aspoň 70-percentný podiel automatizácie úkonov) a ostatné. Došli k názoru, že v USA je rizikom automatizácie vysoko ohrozených nie 47 percent pracovných miest, ale len deväť percent. A to je, slušne povedané, veľký rozdiel.

Slovensko je štvrté najohrozenejšie

Štúdia OECD je zaujímavá aj pre nás. Kolektív expertov OECD vychádzal pri výpočtoch potenciálu straty pracovných miest z Programu medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých (PIAAC). Jeho súčasťou je aj Slovensko. Naša krajina má pomerne vysoký podiel pracovných miest v priemysle, ktoré vyžadujú nižšie až stredné kompetencie. Takýto typ pracovných miest je náchylnejší na automatizáciu. Podiel pracovných miest na Slovensku ohrozených robotmi a softvérmi je v rámci OECD štvrtý najvyšší a dosahuje 11 percent. Čo však stále nie je žiadna katastrofa. Okrem toho so zánikom starých pracovných miest budú vznikať aj miesta nové. Ak niektoré pracovné úkony prevezmú roboty, vytvoria sa pracovné miesta pre dozor nad robotmi. Slovensko v rámci OECD navyše patrí ku krajinám s najprudším starnutím populácie. Pracovné miesta môžu ubúdať pomalším tempom, ako bude ubúdať ponuka pracovnej sily.

Pomerne nízke priemerné číslo ohrozených džobov na Slovensku (11 percent) však zakrýva veľké rozdiely z hľadiska vzdelania. Podľa expertov OECD sú na Slovensku ohrozené len dve percentá džobov vyžadujúcich vysokoškolské vzdelanie, no až 56 percent zamestnaní so vzdelaním bez maturity. Roboty a umelá inteligencia najviac ohrozia ľudí v najnižšom príjmovom kvartile, teda ľudí s hrubou mzdou okolo 500 eur. Bohužiaľ, nie je to žiadne prekvapenie. Už dnes platí, že ľuďom bez maturity sa práca hľadá veľmi ťažko.

Podobný, no ešte detailnejší postup ako OECD použili aj experti z McKinsey. Zamerali sa najprv na 800 povolaní, ktoré si najprv rozložili do vyše 2000 pracovných úkonov. Každý z týchto úkonov potom ďalej popísali prostredníctvom 18 typov zručností, ako sú napríklad rozoznávanie vzorov, používanie jazyka, schopnosť orientácie v priestore, schopnosť plánovať, využívať pri práci emócie, logické uvažovanie, motoriku atď. Každá z týchto 18 zručností má iný potenciál náhrady robotom či softvérom.

Zoberme si napríklad také banálne povolanie, akým je predavačka. Povolanie predavačky zahŕňa niekoľko zo spomenutých 2000 pracovných úkonov. Predavačka napríklad víta zákazníka, odpovedá na otázky o tovare, udržuje poriadok v predajni a, samozrejme, vydáva tovar a spracúva platby. Pri týchto úkonoch sa vo väčšej či menšej miere uplatňuje viacero z uvedených 18 zručností. Predavačka by mala vedieť, kde je tovar uložený (orientácia v priestore) a mala by zákazníka presvedčiť, že si prišiel vybrať do správneho obchodu (využívanie emócií). No plánovanie či kreativita je už niečo, čo sa vyžaduje skôr od manažéra veľkoobchodu. Práca predavačky sa navyše líši aj podľa odvetví. Iné zručnosti sa uplatnia v anonymnom hypermarkete (orientácia v priestore), iné v e-shope (komunikácia s mnohými klientmi) a iné v luxusnom butiku (sociálne a emocionálne zručnosti). Preto je potenciál robotizácie a softverizácie pracovného miesta predavačky rôzny naprieč odvetviami.

Experti z McKinsey boli pri výpočte ohrozenia pracovných miest robotmi a umelou inteligenciou menej optimistickí ako ich kolegovia z OECD. Domnievajú sa, že celosvetovo má asi štvrtina miest minimálne 70-percentný potenciál na náhradu ľudskej práce robotmi a umelou inteligenciou.

Chceme to?

Štúdie OECD i McKinsey upozorňujú na fakt, že potenciál na automatizáciu určitého povolania nemusí hneď znamenať, že k tomu naozaj dôjde. Jednou vecou je vývoj technológií, druhou je ich spoločenská akceptácia a vývoj regulačného rámca. Evergreenom každého veľtrhu technológií je chladnička, ktorá skontroluje míňajúce sa zásoby a sama objedná nové. Chýbajúce pivo dovezie, samozrejme, dron. Netreba obchody ani predavačky. Nerdi (technologickí nadšenci) vyvíjajúci takéto technológie pokladajú za samozrejmé, že necháme chladničku rozhodovať o našich nákupoch. A s nadšením privítame mračná dronov doručujúcich pivo a pizzu.

Z technologickej stránky možno nejde o ťažkú úlohu. Otázkou je, či niečo také naozaj chceme. Ešte väčšie právne a regulačné problémy vznikajú pri zavádzaní áut bez vodičov. Kto bude zodpovedný za nehody a škody?
Ďalšou vecou, na ktorej sa zhodujú štúdie OECD a McKinsey, je rast produktivity práce, ktorý prinesú nové technológie. S rastom produktivity je zvyčajne spojený aj rast miezd. Samozrejme, len v džoboch, ktoré budú ušetrené od nástupu robotov a umelej inteligencie.

Zničia teda roboty a umelá inteligencia ľudskú prácu? Niektoré typy povolaní určite áno. Ani dnes už nenájdeme na pošte panie, ktoré vypisovali telegramy. Pošta a telekomunikácie však nezanikajú, len sa transformujú.

Hlavným faktorom straty a tvorby pracovných miest však nebudú ani roboty, ani umelá inteligencia, ale samotní ľudia. V dôsledku starnutia populácie miznú vo vyspelých krajinách pracovníci rýchlejším tempom, ako ich dokážu nové technológie nahrádzať. Či a kedy sa tento trend obráti, to dnes nevie nik povedať.

Teraz najčítanejšie