Denník N

Miesto, kde sa stretávajú túžby

Pohľad do výstavy Jara Vargu v galérii Soda. Foto – Adam Šakový
Pohľad do výstavy Jara Vargu v galérii Soda. Foto – Adam Šakový

Jaro Varga skúma v najnovšej výstave vzťah moci, poznania a sexuality. Opäť pracuje s knihami, pamäťou a osobnými spomienkami. Urobil inšpiratívnu výstavu, ktorú sa oplatí vidieť.

Písať o Jarovi Vargovi bez spomenutia knihy či knižnice je nemožné. Nie je to snaha o zjednodušenie či pokus o generalizovanie jeho tvorby. Je to akýsi východiskový bod, ktorý je ideovo či fyzicky prítomný v jeho dielach ostatných rokov.

Symbol večného poznania, vzdelávania sa a prístupu k informáciám u neho funguje ako metóda odkrývania rôznorodých tém z osobných či kolektívnych skúseností. Či už to bolo v roku 2008 v knižnici bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení, kde štandardizoval a zmazal rozdiely medzi knihami tým, že ich obalil bielym papierom, alebo keď v pražskej Národnej knižnici urobil cielený rešerš s fokusom na stovky titulov obsahujúcich slovo Koniec.

Azda najzapamätateľnejším dielom sa stala jeho tapeta napodobňujúca knižnicu s vymazanými titulmi. Jaro Varga vyzval návštevníkov, aby knihám dopísali vlastné názvy – na jednej strane hra, na strane druhej netypická sonda do uvažovania žijúcej generácie. Diváci ju mali možnosť zažiť ako site-specific inštaláciu v Slovenskej národnej galérii, v Múzeu Betliar či v Galérii Národnej Technickej Knižnice v Prahe.

Knižnicu VŠVU Jaro VArga "vybielil". Foto - Piotr Blajerski
Knižnicu VŠVU Jaro Varga „vybielil“. Foto – Piotr Blajerski

Na výstave Delete v SNG umiestnil Jaro Varga "prázdnu" knižnicu a nechal divákov, nech ju doplnia názvami. Foto - Michal Huštaty
Na výstave Delete v SNG umiestnil Jaro Varga „prázdnu“ knižnicu a nechal divákov, nech ju doplnia názvami. Foto – Michal Huštaty

Ku koncu výstavy bola knižnica "plná". Fungovalo to ako hra, ktorá zapojila divákov do výstavy a zároveň čo-to ukázala o tom, čo ľudia čítajú, alebo čo si myslia. Foto - Michal Huštaty
Ku koncu výstavy bola knižnica „plná“. Fungovalo to ako hra, ktorá zapojila divákov do výstavy a zároveň čo-to ukázala o tom, čo ľudia čítajú, alebo čo si myslia. Foto – Michal Huštaty

S odstupom to vidí inak

Druhou líniou, ktorá je prítomná v jeho tvorbe, je sociologicko-politický exkurz do vlastnej či spoločenskej histórie. Inklinuje k marginálnym témam kolektívnej pamäti, ktoré sa snaží rekonštruovať skrze osobnú skúsenosť a subjektívny názor. Vďaka časovému odstupu dokáže jednotlivé odkazy vnímať v novom svetle a cez odlišnú optiku.

Dôležitou témou je postupné odkrývanie a skúmanie sexuality, ktoré obsiahol napríklad v projekte Situácia 50 v galérii Pavilon. Inšpirovala ho spomienka na fotografickú knihu zobrazujúcu krásy Šumavy. Kedysi geograficky strategické miesto na hraniciach medzi Českou republikou, Nemeckom a Rakúskom sa stalo inšpiráciou pre film Karla Kachyňa Kráľ Šumavy (1959). Jaro Varga tieto ideologické vojenské a špionážne historky zostrihal a upravil do milostného príbehu gejov.

Spomenuté témy a postupy Jaro Varga systematicky a v rôznych cykloch rozvíja až do súčasnosti. Príkladom je aj jeho aktuálna výstava V cudzom sne, ktorá je akousi komplexnou prehliadkou všetkých jeho prístupov. Kurátorom je Michal Novotný, v bratislavskej galérii Soda ju môžete vidieť do 10. marca.

Aktuálna výstav v Sode pozostáva z viacerých častí - funguje však aj ako celok. Foto - SODA
Aktuálna výstav v Sode pozostáva z viacerých častí – funguje však aj ako celok. Foto – Adam Šakový / SODA

Jaro Varga opäť pracuje s knihami, s osobnými spomienkami a hovorí o vzťahu moci, vzdelania a sexuality. Foto - SODA
Jaro Varga opäť pracuje s knihami, s osobnými spomienkami a hovorí o vzťahu moci, vzdelania a sexuality. Foto – Adam Šakový / SODA

Dobré známky, dobrý život?

Aktuálna výstava hovorí o vzťahu medzi mocou, sexualitou a vzdelaním. Hoci sú to všetko univerzálne pojmy, autor opätovne vychádza z vlastného poznania. Navracia sa k prvej inštitúcii, ktorá ho definovala, a stala sa tak symbolom počiatočného vzdelávania. S odkazmi na Vargovú základnú školu v Trebišove sme sa prvýkrát stretli vo fotografickom dokumente Fuck Your School, Fuck You! (2010 – 2013), kde zaznamenal autentické odkazy anonymných vandalov v dnes už neexistujúcich ruinách školy.

K týmto často vulgárnym až perverzným nápisom sa navracia – preniesol ich na svoje ukážkové vysvedčenia. Trefným spôsobom nás presúva do detstva, keď sme verili, že práve dobré vysvedčenie a známky sú to, čo nás definuje a zabezpečí nám svetlú budúcnosť. Dostaneme sa na strednú či vysokú školu a plat sa odvinie od počtu jednotiek. Vysnené výsledky kontrastujú s expresívnym gestom – lajdáckym graffiti, ktoré nejeden z nás čarbal na lavice či elektrické skrine za školami.

Originálnu sériu kresieb na vysvedčeniach začlenil do akýchsi symbolických máp, životných úsekov či lineárnych výrezov z osobnej histórie. Dopĺňa ich štylizovanými konceptuálnymi maľbami na plátnach, ktoré svojím vizuálnym spracovaním odkazujú na minimalizmus, geometrickú abstrakciu či surrealizmus. Sú na nich vyobrazené knihy, ktoré autora počas života definovali, inšpirovali a ovplyvnili. Abstrahoval ich však do akejsi grafickej formy, z ktorej vymazal všetky podstatné informácie a ponechal len základné vizuálne motívy, ako sú napríklad ústa, kráľovská koruna, rozjedené jablko a iné.

Priestorovo ich dekonštruoval, čoho výsledkom je náznak pohybu, ktorý mi vizuálne pripomenul vykladaciu kartovú hru z detstva – Solitair. Víťazná scéna na záver hry postupne odkrýva jednotlivé poradie kariet. Pripomienka, ktorá mi len potvrdzuje prítomný mikro-revival retro estetiky v súčasnom umení či dizajne.

Ideologický film o krásach Šumavy sa môže stať ľúbostným príbehom o gejoch. Foto - SODA
Bondage v knižnici. Foto – Adam Šakový / SODA

Knihy tentoraz vytvárajú nápis - vetu inšpirovanú Foucaultovými úvahami o sexualite. Foto - SODA
Knihy tentoraz vytvárajú nápis – vetu inšpirovanú Foucaultovými úvahami o sexualite. Foto – Adam Šakový / SODA

Výstavu môžete vidieť do 10. marca. Foto - SODA
Výstavu môžete vidieť do 10. marca. Foto – Adam Šakový / SODA

Fantáziou k realite

Hlavnú myšlienku projektu tvorí priestorová inštalácia pozostávajúca zo sedemdesiatichdvoch písmen namaľovaných na obálkach nabielo natretých kníh poukladaných na zemi galérie. Skladajú anglickú vetu inšpirovanú textami francúzskeho filozofa Michela Foucaulta, ktorá v preklade znamená „Nemôžem sa oslobodiť od útlaku moci, poznania a sexuality.“ Foucault vo svojich Dejinách sexuality rozvíja úvahu, že práve idea sexuality s jej spoločenskými reštrikciami vznikla až na prelome 18. a 19. storočia.

Jaro Varga vytvoril komplexný, no zároveň nelineárny projekt, ktorý funguje ako celok. Zároveň však jeho jednotlivé súčasti dokážu komunikovať svoje vlastné vízie. Ako napríklad séria záberov zo starých pornofilmov, ktoré sa odohrávajú v knižnici a venujú sa praktikám zväzovania. Výstava V cudzom sne hovorí o našich či cudzích fantáziách, o tom, čo môžeme, čo by sme chceli, mali či nemali. Tradične otvára viac otázok, ako dáva odpovedí.

Jaro Vargajaro_varga

1982, Trebišov
slovenský multimediálny umelec, absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, je dvojnásobným finalistom Ceny Oskára Čepana, finalista ocenení Start Point a Henkel Award. Absolvoval viacero študijných pobytov a umeleckých rezidencií, má za sebou množstvo samostatných a skupinových výstav. Jeho diela sú v zbierke Slovenskej národnej galérie aj poľského múzea Zacheta. Výstava V cudzom sne potrvá v bratislavskej galérii Soda do 10. marca.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie