Denník N

Mýty a fakty o výchove psov. Nikdy netrestajte, na posteľ ich môžete pustiť

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Človek sa nikdy nemôže stať alfa samcom, musel by sa tak v prítomnosti psa správať aj voči ľuďom, tvrdí cvičiteľ psov Juraj Ferko.

V článku nájdete

  • ako funguje psia logika
  • najväčšie mýty a fakty o výchove psov
  • ako naučiť psa základné povely

Ak chcete pochopiť psiu logiku, jedna z prvých vecí, ktoré si musíte uvedomiť, je, že psa nemožno vychovávať ako ľudské dieťa.

„Dieťa sa riadi viac nervovou a pes hormonálnou sústavou,“ hovorí Juraj Ferko, cvičiteľ psov. „To znamená, že pes ide po inštinktoch a žije vo svojej krátkodobej pamäti. Dieťa si už dokáže uvedomovať súvislosti.“

Jednoduchý príklad – ak sa vám dieťa stratí a vy ho pokarháte, okrem iného si zapamätá, že to už nemá robiť, lebo ho čaká trest. Ak psa po dlhom čase konečne chytíte, potrestáte ho a odmeníte, zapamätá si len jedno – že ste ho potrestali bezprostredne po tom, ako k vám prišiel. Dosiahnete absolútne opačný efekt.

Pri výchove treba myslieť na to, že krátkodobá pamäť psa trvá sekundu, sekundu a pol. Ak sa vycikal v kuchyni a vy to nájdete po hodine a potrestáte ho, spojí si trest s niečím iným.

Video: Rýchlokurz geniality psa
Autorka: Martina Koník

„Psa by som vôbec netrestal. Trest, ktorý by pochopil, je viazaný na vnútrodruhové správanie, človek nevie psa efektívne potrestať. Jediná možnosť je dostať ho do situácie, ktorá hraničí s pudom sebazáchovy alebo veľmi silnou bolesťou,“ vysvetľuje Ferko.

Keď sa pustíte do výchovy psa, musíte si byť vedomý, že treba trvať na rozhodnutiach. „Ak mu nastavím pravidlo a dodržujem ho, skôr či neskôr prestane mať tendenciu porušovať ho.“

Ak mu stokrát nedáte jedlo od stola a budete ho ignorovať, po čase za vami ani nepríde do kuchyne. Ak mu dáte len raz z dvadsiatich pokusov, nebudete sa ho môcť zbaviť a nepomôže ani krik.

Najväčšie mýty a fakty o výchove psov

O najväčších mýtoch a faktoch vo výchove psov sme sa rozprávali s Jurajom Ferkom.

mytusPes, ktorý žerie surové mäso, je agresívny

Úplný nezmysel. Agresivitu psa podnecuje buď lovecký inštinkt, alebo strach. Neexistuje vrodená agresivita. Surové mäso by mohlo podnecovať agresivitu, keby si ho pes musel uloviť – reálne by musel zabiť zviera. Len čo mu dáte hotové surové mäso, je to potrava ako každá iná, zdroj bielkoviny, ktorý z biochemického hľadiska neobsahuje absolútne nič, čo by vplývalo na hladinu testosterónu a adrenalínu, ktoré sú zdrojom agresívneho správania.

mytusČlovek by mal byť v prítomnosti psa dominantný alfa samec

Nikdy nemôžeme na psa vplývať ako iný pes. Nevieme sa dostať do pozície svorkového alfa samca. Hierarchicky môžeme byť nadradení jedinci, ale byť alfa samcom by znamenalo absolútne nepoužiteľnú komunikáciu v prítomnosti iných ľudí. Aj voči iným ľuďom by sme sa museli prejavovať nepríjemne až agresívne. Už len to, že by sme skôr pustili do dverí niekoho, koho pes nerešpektuje, by znamenalo, že ste sa dostali preč z pozície alfa samca.

mytusAk sa pes vyprázdni vnútri, treba mu do toho namočiť ňufák

Jednej panej sa pes vycikal v kuchyni, namočila mu nos a vyhodila ho von oknom. Robila to konštantne, až to prišlo do toho štádia, že keď sa pes vycikal a videl ju nahnevanú, sám si namočil nos a vyskočil z okna. Reálne to nefunguje. Pes má krátkodobú pamäť, okolo sekundy, sekundy a pol. Riešenie je zastaviť psa, ak vidím, že ciká. Treba ho odviesť na miesto, na ktorom môže. Tým ho niečo naučím. Treba to umyť a zamyslieť sa, prečo to spravil. Či mu bolo treba cikať, alebo či bol doma v ťažkom strese, čo mu zrýchlilo metabolizmus alebo mnoho iných dôvodov.

mytusPes sa hanbí pri konfrontácii s dôkazmi

Psy reagujú na momentálne správanie majiteľa, na kokteil jeho hormonálnej sústavy. Keď sa nahneváte, mení sa vám zloženie hormónov. Trošku sa zdvihne adrenalín, dopamín, zníži sa hladina endorfínov. Pes navyše vníma reč tela, nahnevaný človek sa hýbe inak. Keby ste psovi s radosťou nadávali za to, že sa vycikal, bude sa ohromne tešiť.

Psy na týchto videách sa nehanbia.

mytusPes by nemal spať na posteli s ľuďmi z dôvodu hierarchie

Moje psy so mnou spia na posteli. Treba však mať nejaké pravidlá – treba sa vyhýbať pozícii, keď si ľahnete na chrbát a psa si postavíte na hrudník. Vtedy ste v submisívnej pozícii. Závisí však od konkrétneho psa, nedá sa to zovšeobecniť. Pes patrí na posteľ či na gauč. Ak však chce s vami spať, musí byť od pása nižšie. Len čo svojvoľne príde vyššie, treba ho zhodiť z postele a v tú noc ho už na ňu nepustiť. Pes ani sám nemôže prísť na posteľ, vždy až na povel.

mytusStarého psa novým trikom nenaučíš

Každého psa sa dá naučiť prakticky čokoľvek. Je nepodstatné, či má dva mesiace, alebo pätnásť rokov. Čo je však dôležité – čím je starší, tým ma viac rituálov, ktorých sa drží. Rozbiť ich môže byť náročnejšie, no nie nereálne.

faktAký pán, taký pes

Skôr fakt ako mýtus. Človek je v drvivej väčšine prípadov pre psa autoritou, pes preberá emocionálne správanie. Pokiaľ je človek agresívny, pes to dokáže vnímať a prispôsobovať sa. Záleží aj na tom, ako často tieto situácie zažíva.

faktMožno vyvádza, ale po puberte sa to upraví

Rovnako ako u ľudí. V puberte sa mení hormonálna sústava a zabezpečuje silné výkyvy emócií. V týchto výkyvoch pes skúša, kam až môže zájsť. Pokiaľ človek nedodrží pomyselné hranice, pes sa ich bude pokúšať prekračovať, ale keď puberta pominie, bude mať menšiu tendenciu porušovať ich. Koniec puberty je individuálny, pri niektorých v roku a troch mesiacoch, pri niektorých po štyroch rokoch.

mytusPsovi prekáža kastrácia

Netreba to poľudšťovať a majiteľa sa pýtať, ako by sa cítil on. Človek si môže uspokojiť sexuálne túžby aj bez toho, aby prišlo k rozmnožovaniu, pri psovi je to bizarná predstava. Pokiaľ zo psa nechcete chovného samca, tak sú preňho veľmi náročné obdobia, keď v susedstve hárajú sučky. Ženú ho inštinkty, no nie je mu umožnené, čo by mu zrejme vo voľnej prírode bolo, a môže teda trpieť. Z psychologického hľadiska môže byť kastrácia pozitívum. Pokiaľ ide o medicínske hľadisko, v niektorých prípadoch je to veľmi dobrá prevencia do budúcnosti.

mytusKastrácia zbaví psa agresivity

Ide skôr o mýtus, je to zásah do hormonálnej sústavy psa, môže a nemusí pomôcť. Stretol som sa aj s prípadmi, keď kastrácia výrazne zvýšila agresivitu psa. Ak žijete na dedine a susedia majú sučku, ktorá hára, a môj pes žije na dvore, zamyslel by som sa nad kastráciou. Psíkovi by som tým veľmi zjednodušil život. Naopak, kastrácia môže byť zbytočná, ak žijete na samote alebo v prostredí, v ktorom nebývajú voľne pustené hárajúce sučky.

mytusTvrdohlavý pes rovná sa inteligentný pes

Veľmi nerád by som sa vyjadroval k inteligencii psov, je to veľmi zvláštne, poľudštené prirovnanie. Každý pes má určitú inteligenciu. No nie je mi jasné, akým spôsobom ju odhadnúť, aj keď som už videl mnoho testov. Deľme psov radšej na tvrdohlavých a prispôsobivých.

mytusTri najagresívnejšie plemená – čivava, jack russell a jazvečík

Neexistujú agresívne a neagresívne plemená psov. Agresivitu vždy spôsobujú ľudia alebo prostredie.

Do psej bitky netreba zasahovať

mytusTreba ju čím skôr ukončiť. Kým je bitka hlučná, psy si väčšinou neublížia. Len čo bitka stíchne a jeden začne byť ticho a druhý začne kvičať, ide do tuhého a vtedy si vedia vážne ublížiť. Pri bitkách dokážem svojho psa ovládnuť aj pri silnej emócii, mal by som riešiť druhého psa. Ak ide o väčšie psy, nestrkal by som tam ruky, pokúsil by som sa ich rozkopať. Kopancami im nedokážete ublížiť tak, ako by si mohli ublížiť samy, je to voľba menšieho zla. Keď ich oddelíte, svojho psa intenzívne zahriaknite. A ak už ten druhý nie je v kontakte s vaším, nemal by útočiť.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

mytusNeodmeňovať stále, potom už nebude chcieť niečo spraviť zadarmo

Vo fáze učenia potrebujete odmeny za každý jeden prvok poslušnosti. Odmena je motiváciou pre psa, aby to nabudúce spravil znova. Neskôr sa dá odmeny postupne odbúrať. A je jedno, či je to jedlo, hračka, alebo pohladkanie. Postupne začnem dávať menej odmien – z troch pokusov dve. Pes však stále musí byť presvedčený, že raz príde.

mytusPsa necvičiť s jedlom

Jedlo by nikdy nemalo byť zadarmo, len čo ho tak pes dostane, potláčate jeho prirodzenú motiváciu na život. On je mäsožravec a jedlo si musí uloviť, nikdy ho nemá zadarmo. Šteniatko muselo so súrodencami intenzívne súperiť, aby sa najedlo. Keď to nespravilo, zostalo hladné. Príde domov a tam ho čaká naplnená misa s týždennou dávkou žrádla a zistí, že má jedlo zadarmo. Vtedy vás prestane rešpektovať a jedlo preňho nebude cenný artikel.

mytusPsy treba trestať

Vôbec by som to nerobil. Trest v ľudskom ponímaní nie je vždy úplne trestom. Trest, ktorý pes pochopí, je vyslovene viazaný na vnútrodruhové správanie, človek teda nevie efektívne trestať. Keby som chcel trestať, musel by som ho dostať do situácie, ktorá hraničí s pudom sebazáchovy alebo veľmi silnou bolesťou. Vždy, keď spraví niečo zlé, je to vysoko pravdepodobne moja chyba v príprave tej situácie alebo v predchádzajúcom výcviku.

faktNedávajte psovi plienku, ťažšie sa bude učiť vonku

(Pozn. redakcie: Plienky určené pre psy sú akési koberčeky, ktoré absorbujú moč bez toho, aby zapáchal.)

Závisí od toho, či chcete plienky využívať celý život psa, alebo nie. Poznám ľudí, ktorí nevetrajú psy, majú vnútri toalety, väčšinou ide o veľmi maličké plemená psov. Vtedy sú namieste. Pokiaľ psa chcete vetrať a aby vnútri nešpinil, plienka tento problém veľmi oddiali a reálne sa potom náročnejšie budete dostávať k riešeniu. Vôbec by som ich nepoužíval, pokiaľ nemám chorého psa, ktorý nedokáže udržať moč.

Základné poslušnosti

Chybou je, keď povel zopakujete druhýkrát. Znamená to, že ten prvý neuposlúchol a podrývame si vlastné pravidlá. Zistia, že im stačí zareagovať na piaty povel. Naopak, meno psa môžete opakovať viackrát.

Chodenie na vôdzke

„Mal by so mnou vedieť fungovať aj na vesmírnej rakete, čo je absurdné prostredie,“ rozpráva Ferko.

„Vidno, že ten váš je na vás fixovaný, no vidíme problém v hierarchii,“ hovoril počas toho, ako sme mu predvádzali chôdzu na vôdzke so psom, s ktorým sme prišli na cvičisko. Ide o jack russell teriéra, ktorý bude mať koncom apríla dva roky. Pred rokom absolvoval skrátený základný kurz.

„Pes je rozhodnutý, že on má byť vodca. Korekcia jeho neposlušnej chôdze je správna – vždy, keď natiahne vôdzku, pritiahne sa a uvoľní. Pes aj reaguje. Jediný problém je, že takto sa s ním zrejme nechodilo pravidelne a dôsledne.“ Inštruktorov predpoklad je správny.

Radí, aby pes mal motiváciu kráčať pekne – napríklad odmenou po určitom počte krokov. „Korekciu by som ešte zosilnil. S vaším tvrdohlavým psom treba aj komunikovať. Vy ste len išli a pozerali pred seba. Vtedy mal pocit, že môže robiť, čo chce.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Privolanie

Podľa inštruktora by každý pes mal pravidelne zažívať, že bude pustený navoľno. „Ak to nedostane, bude sa v ňom zbierať frustrácia a raz to môže vybuchnúť.“ Treba však mať istotu, že psa si viete privolať späť.

Najväčšou a najčastejšou chybou je potrestanie psa, ak ho po dlhom čase chytíte. So svojou logikou si myslí, že ho trestáte za to, že prišiel.

„Druhá veľká chyba – psy majú super čas, privolanie prichádza na konci prechádzky či výbehu v parku pre psy. My mu vlastne ukončíme príjemnú aktivitu,“ vysvetľuje Ferko.

„Treba robiť tréningové privolanie, nie vždy pripnúť a odísť. Zavolať, odmena, voľno.“

Na psa nemožno ísť s rukou nad jeho hlavou, vždy pod jej úrovňou. Najlepšie je privolanie cvičiť na rušných miestach – Ferko to napríklad robí v nákupných centrách.

Dôležité je, aby si vás pes všimol, keď ho privolávate. Na to je dobré odmeňovať ho za očný kontakt po zvolaní jeho mena. Alebo spojiť nejaký zvuk (píšťalku či pískaciu loptičku) s pozitívnou emóciou, napríklad žraním.

Keď sme si privolanie chceli vyskúšať priamo v parku, kde sa náš jack russell hral s ostatnými psami, neprišiel ani na niekoľko pokusov.

„Toto určite zaberie,“ povedal Ferko a poradil nám, aby sme psa ohlásili a začali utekať opačným smerom. V momente sa rozbehol za nami.

Sadni a ľahni

Povely sadni a ľahni vychádzajú z anatómie psa. Pri nácviku „sadni“ treba dať odmenu nad úroveň očí psa. Keďže má chrbticu vo vodorovnej polohe, je mu nepríjemné hľadieť hore, preto si sadne.

„Len čo sedí a odmením ho, podporím toto správanie. Najskôr to treba sprevádzať gestikuláciou – napríklad zdvihnutým ukazovákom –, neskôr povelom sadni či ľahni.“

Ľah sa cvičí obdobne – no teraz sa pes dá prirodzene do polohy ľahu, keď bude odmena na zemi. Len čo si ľahne, treba ho odmeniť.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zakazujúci povel

Na zem položte odmenu, a len čo sa ju pes snaží zobrať, fyzicky mu v tom zamedzte so slovami ako „fuj“, „nesmieš“ či „nie“. Opakujeme to až do momentu, keď pes odmietne zobrať maškrtu zo zeme, vtedy dostane odmenu.

„Fyzicky sa učí, že pán má nad jedlom kontrolu. Netuší, že keď budem od neho aj 50 metrov, tak tú kontrolu nebude mať, veľmi ťažko by to pochopil.“

Psa týmto spôsobom môžete odučiť brať zo zeme jedlo, ktoré môže byť napríklad otrávené alebo len nevhodné pre psí žalúdok.

Juraj Ferko

Výcviku psov sa venuje od roku 1996. Spoločne so svojou labradorkou Deisi sa stali v roku 1999 jedným z prvých canisterapeutických tímov na Slovensku. Od roku 2000 sa začal aktívne venovať canisterapii, navštevoval ústavy pre postihnutých a domovy sociálnych služieb v Bratislave a okolí. V roku 2009 založil v Bratislave vlastnú výcvikovú školu pre psy a občianske združenie s názvom Kynologický klub DOGGIE®. V septembri 2009 absolvoval medzinárodné školenie DogCoaching-System® v Rakúsku a po úspešnom ukončení získal medzinárodne uznávaný certifikát ProblemDog-Coach® v oblasti odstraňovania problémov, ktoré môžu mať psy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Juraj Ferko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Teraz najčítanejšie