Denník N

Ficov žiak Danko

Foto – TASR
Foto – TASR

Predseda SNS začal hrdo, slušne a voči predsedovi Smeru odporne.

Autor je politológ

Čochvíľa nás čaká bilancovanie prvého roka (alebo prvej štvrtiny) vládnutia Ficovej tretej vlády.

Počiatočnú polovicu volebného cyklu využívajú prefíkaní politici na zavádzanie nepopulárnych opatrení a reforiem, ktoré sú od základu protivné, lebo majú za úlohu voľačo pretvoriť. Neskoršie sa už politickí fiškusi pripravujú na parlamentné voľby a vypúšťajú na verejnosť „balóniky“ s populisticko-sladkastým nádychom, aby sa udržali naďalej vo verejných kreslách. Dávno pred Trumpom bola akademikmi zadefinovaná permanentná volebná kampaň a nikto si ju na Slovensku neosvojil väčšmi ako Robert Fico. Ani čo by politicky porozumel skrytej náplni motta: nie zdať sa, ale byť.

V dnešnej politike vytváranie zdania – napríklad akcie, ochrany niečoho, boja za niečo alebo proti niečomu – je oveľa jednoduchšie prostredníctvom správnych marketingových nástrojov a veľmi nenáročných (zvyčajné nekoncepčných) rozhodnutí v pomerne rýchlom čase. Čas je pre politické prežitie dôležitou premennou, pretože ak si vládni politici nepripíšu plusové body u verejnosti počas aktuálneho volebného obdobia, darmo sa budú odvolávať v predvolebnej kampani na to, že taká alebo onaká reforma prinesie efekt o desaťročie či dve. S tým elektorát nemá veľké strpenie. Účinok musí byť tu a teraz.

Fico to pochopil a to je veľká časť jeho úspechu. Pred voľbami 2006 hodlal dramaticky likvidovať reformy druhej Dzurindovej vlády. Po voľbách zrušil tzv. Zajacove dvadsaťkorunáčky a kúsok pošramotil dôchodkovú reformu (druhy dôchodkový pilier), neskoršie v čase tzv. hospodárskej a finančnej krízy zaviedol tzv. šrotovné na automobily. A zrušil krajské úrady! Tých osem všeobecných úradov miestnej štátnej správy nezmizlo, iba sa premenovali z krajských úradov na obvodné úrady so všeobecnou kompetenciou. Takto sa robia veci naoko. Keď sa po druhýkrát dostal k moci v roku 2012, vyrobil z anomálie v našom politickom systéme – jednofarebnej vlády – zdanie stability a istoty. Okrem toho stavil na sociálne balíčky, ktoré sa budú navždy najviac spájať s vlakmi „zadarmo“. Nič iné robiť nepotreboval, iba udržiaval status quo. Aj bájna a pompézne ohlasovaná reforma štátnej správy ESO ministra Kaliňáka bola viac-menej iba presunom papierov z ľavej na pravú stranu stola.

A takto by to šlo pekne ďalej s kozmetickými zmenami, keby si tieto poľahky získavané body nechcel pripisovať v tretej Ficovej vláde na účet Andrej Danko. Začal hrdo, slušne a voči Ficovi odporne. Nový rokovací poriadok bez horaliek ešte nebol takým ternom ako obnovenie IC vlakov a na dôvažok premenovanie železničnej spoločnosti na národného (a akého iného!) dopravcu. O tom, že verejnoprávny telerozhlas nie je dvojbodka, už takisto vieme. Chce to viac vlasteneckých programov a zmenu názvu na Slovenskú národnú televíziu a rozhlas. O tom, že na registráciu cirkvi bude potrebných 50-tisíc členov, ani nehovoriac. A burky by sa podľa Dankovej SNS na Slovensku nosiť nemali v žiadnom prípade.

Fico si môže lámať hlavu nad tým, prečo to nenapadlo jeho mediálnemu tímu. Erik Tomáš a Andrej Danko sú na nože. Nejde o súboj ideí, ale o šarvátku mediálnych tímov. Inak je hladina ustálená, predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ sa skončilo rovnako potichu ako Holjenčík na regulačnom úrade. Vízie nie sú na obzore.

Teraz najčítanejšie