Jazdu na koni a jazyk do Európy priniesli nájazdy mužských kočovníkov z východu
Kým farmárstvo priniesla pozvoľná migrácia z Malej Ázie, za indoeurópsky jazyk a jazdu na koni vďačíme generáciám nájazdov kočovníkov z východu.
Neolitická revolúcia bola jedným z najvzrušujúcejších období v dejinách ľudstva.
Pred viac než 8-tisíc rokmi väčšinu Európy obývali lovci-zberači, ktorých jedálny lístok tvorili najmä divá zver, ryby a ovocie. Žili v malých skupinách a ako nomádi sa presúvali za potravou. Keď sa v tom čase začala v Európe šíriť odlišná kultúra a farmárstvo, lovci-zberači postupne vymizli.
Dlhé roky bolo predmetom debát, či európski lovci-zberači farmársku kultúru – usadlý spôsob života, pestovanie obilia a chov domácich zvierat – iba prevzali alebo išlo o populačnú výmenu, pri ktorej sa pôvodní farmári z Blízkeho východu rozšírili do Európy a lovcov-zberačov porazili v evolučnom súboji.
Analýzy starobylej DNA z archeologických nálezov ukázali, že prví európski farmári geneticky vôbec neboli príbuzní vtedajším lovcom-zberačom, čím sa potvrdilo, že sa do Európy prisťahovali.
Kto však boli títo farmári a skadiaľ prišli?
Korene farmárstva v Európe
V hľadáčiku vedcov bol Blízky východ a hneď tri špičkové tímy súperili o to, kto prvý získa dáta o migrácii farmárov do Európy. Sekvencie 10-tisícročných neolitických ľudí z Iránu ukázali, že miestni farmári neboli tou líniou, ktorá sa vydala na púť do Európy.
Príbuzných prvých európskych farmárov, naopak, našli v Anatólii, čiže v Malej Ázii, a to presnejšie na území dnešného Turecka.
I keď pre poznanie koreňov farmárstva stále treba preskúmať ďalšie oblasti, objavené vtedajšie pozostatky deviatich raných tureckých farmárov ukazujú prepojenie na o niečo neskorších farmárov zo strednej Európy a sú tak tým vysnívaným spojivom medzi začiatkami farmárstva v oblasti úrodného polmesiaca a jeho neskorším rozvojom v Európe.
V novej štúdii sa teraz americko-švédsky tím vedcov zameral na analýzu pomeru pohlaví.
Chceli sa dozvedieť niečo viac o kultúre migračnej vlny, ktorá priniesla farmárstvo do Európy. Vďaka porovnaniu genetických rozdielov na pohlavných a nepohlavných chromozómoch vedci zistili, že medzi farmármi z Anatólie, ktorí prišli do Európy, boli pomerne rovnako zastúpení muži i ženy. Zdá sa, že farmárstvo priniesla pomerne veľká migračná vlna, ktorej súčasťou mohli byť celé rodiny.
Príchod jazdcov z východu
V DNA dnešných Európanov sú zapísaní tak lovci-zberači, ako aj farmári. A ešte aj ktosi ďalší. Pred približne 5-tisíc rokmi sa do Európy prihnali úplne iní ľudia, s odlišnou kultúrou. Nie je náhodou, že to bolo práve v čase, keď ľudia domestikovali koňa. Tretí komponent v genóme dnešných Európanov totiž pochádza od kočovníkov z jamovej kultúry.
Ľudia jamovej kultúry (ямная культура) boli kočovní pastieri z ponto-kaspických stepí na území dnešnej Ukrajiny a Ruska. Ich kultúra bola v mnohých smeroch výnimočná a vďaka domestikácii koňa a využitiu kolesa, relatívne nedávneho objavu, sa rozšírila na východ i na západ.
Že v tomto prípade išlo o úplne iný typ migrácie ako pri príchode farmárov z Anatólie, dokazuje znovu genetická analýza pomeru pohlaví. Kým migrácia farmárov bola relatívne pozvoľná a zahŕňala obe pohlavia, medzi kočovníkmi jamovej kultúry, ktorí sa pred 5-tisíc rokmi prihnali do Európy, boli najmä muži.
Nepomer pohlaví je taký veľký, že pravdepodobne nešlo o jednorazovú migráciu, ale o sústavné nájazdy počas niekoľkých generácií. Podľa vedeckých výpočtov pripadala na 14 mužských migrantov iba jedna žena.
„Pri neskorších migráciách z pontskej stepi počas ranej doby bronzovej však vidíme dramatický nepomer pohlaví v prospech mužov. Je tam jednoducho primálo chromozómov X pochádzajúcich z migrantov, čo poukazuje na približne desať migrujúcich mužov na každú migrujúcu ženu,“ uviedol v tlačovej správe jeden z hlavných autorov štúdie, Mattias Jakobsson z Uppsalskej univerzity.
Možno to znie desivo, ale práve týmto samozvaným prisťahovalcom vďačíme za to, že sa do Európy rozšírilo zdomácnenie koňa, kolesová doprava a v neposlednom rade aj základ indoeurópskych jazykov.
Dostupné z DOI: 10.1126/science.aaf7943, DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.cub.2016.07.057, DOI: 10.1073/pnas.1616392114, DOI: 10.1073/pnas.1111122109, doi:10.1038/nature14507, DOI: http://dx.doi.org/10.1371/journal.pbio.1000536, DOI: 10.1126/science.1216304, DOI:10.1038/nature13673, DOI:10.1038/nature14317
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].