Denník N

Smatana: Propaganda na Facebooku vyrába dojem, že vinou migrantov nám hrozí apokalypsa

Bojím sa, že dezinformácie už začínajú ohrozovať výdobytky Nežnej revolúcie, hovorí Smatana. Foto N – Vladimír Šimíček
Bojím sa, že dezinformácie už začínajú ohrozovať výdobytky Nežnej revolúcie, hovorí Smatana. Foto N – Vladimír Šimíček

Vplyv časopisu Zem a vek alebo Slobodného vysielača je podľa Juraja Smatanu obmedzený. Hlavné slovo majú najrôznejšie facebookové skupiny, ktoré šíria účelovo vybrané články o migrantoch.

Učiteľ a aktivista JURAJ SMATANA pred dvoma rokmi ako jeden z prvých upozornil na aktivity desiatok tajomných webov, ktoré šíria prokremeľskú propagandu. Týkala sa hlavne „alternatívneho“ opisu vojny na Ukrajine či údajnej prehnitosti Západu. Odvtedy sa veľa vecí zmenilo.

Propagandu a dezinformácie dnes šíria hlavne početné facebookové skupiny, ktoré zdieľajú články z dezinformačných, ale aj bežných médií. Primárne však iba k jednej téme. „Hlavný trik spočíva v upriamovaní pozornosti na migrantov, ktorí sú v skutočnosti pre Slovensko okrajovým problémom. Na Facebooku sa pred touto témou takmer nedá uniknúť,“ hovorí Smatana.

Táto kampaň podľa Smatanu vedie k tomu, že stále viac ľudí nadobúda pocit, že treba vystúpiť z Európskej únie a že súčasný systém liberálnej demokracie zlyháva, pretože sa nedokáže brániť pred migrantmi. „Protisystémové videnie sveta má v spoločnosti bežne desať až pätnásť percent ľudí, nie je to väčšinový jav. Ale na Facebooku môže nepripravený čitateľ získať pocit, že je to prevládajúci názor, čím vzniká psychologický tlak, aby sa pridal k väčšine,“ dodáva Smatana. 

Kto je dnes najväčším šíriteľom dezinformácií na slovenskom internete?

Jedného veľkého šíriteľa nemáme. Hlavným kanálom šírenia dezinformácií je Facebook, kde sa to na nás valí zo všetkých strán. Pokiaľ je však reč o tom, kto je najväčším producentom dezinformácií na Slovensku, tak víťazí server Hlavné správy.

Hlavné správy majú na Facebooku zhruba 25-tisíc fanúšikov. To nevyzerá, že by boli takí silní.

Počet fanúšikov nemusí nič znamenať, pre ich príjmy z reklamy a vplyv je dôležitá celková návštevnosť, ktorú, mimochodom, nikde nezverejňujú. Podstatné je, že dokážu vyrobiť manipulácie, ktoré iné skupiny masovo šíria Facebookom. Nie je to ani žiadna veda, iba preložia alebo preberú článok z iných zdrojov, dajú manipulatívnejší, emotívnejší titulok a je to. Mnoho ľudí na Facebooku zdieľa články iba podľa nadpisu a fotky, ani ich nemusia otvoriť.

Kto ďalej?

Ďalší dezinformačný portál takejto veľkosti na Slovensku nemáme. Článkom Hlavných správ sa pravidelne darí preniknúť aj medzi českých čitateľov, zdieľal ich aj hovorca českého prezidenta Jiří Ovčáček. V Česku je takýchto dezinformačných webov viacero, najvplyvnejšie sú jednoznačne Parlamentní listy.

To je však iný typ média. Parlamentní listy majú „kamennú“ redakciu aj známeho majiteľa. Hlavné správy sú vydávané cez občianske združenie, ktoré sídli v košickom paneláku, a nevieme, kto všetko za nimi stojí.

Veď netvrdím, že to sú sesterské weby. Líšia sa vo viacerých veciach vrátane štýlu práce. Parlamentní listy robia šokujúce titulky, často zložené z niekoľkých viet, vykresľujúcich zjednodušené príbehy. Hlavné správy sa tvária konzervatívnejšie.

Parlamentní listy bežne robia rozhovory s politikmi z rôznych strán, aby vytvorili zdanie, že sú vyvážené. Hlavné správy robia vlastné rozhovory iba výnimočne. Hlavné správy a Parlamentní listy sú však iba tou najviditeľnejšou špičkou ľadovca. V projekte Konšpirátori.sk evidujeme viac než 90 českých a slovenských webov s podozrivým obsahom.

Brutálny útok cudzincov na ubytovni v Plzni. Správca v nemocnici zomrel Hlavné správy
Správce ubytovny zemřel po útoku dvou mužů jeden už je za mřížemi iDNES.cz
Jeden z príkladov manipulácie zo strany Hlavných správ. V júli publikovali článok o tom, že v Plzni cudzinci zabili správcu ubytovne. Vynechali informáciu, ktorú priniesol server iDNES.cz, že malo ísť o mužov z Lotyšska. Miesto toho článok ilustrovali fotkou, na ktorej policajti odvádzajú Araba.

Mení sa rozloženie síl na tejto scéne?

Celkom výrazne. Zoberme si napríklad šarlatánsky mesačník Zem a vek. Ten bol v počiatkoch veľmi viditeľný. Potom sa však skompromitoval napríklad návštevou ruskej ambasády, kde žiadal o podporu. Dnes je jeho vplyv zanedbateľný.

Ako to viete?

Na Facebooku sa masovo z ich produkcie nešíri takmer nič. To, že raz za mesiac vyjdú na papieri, nie je pre túto scénu dôležité. Príspevky na ich facebookovom profile majú len pár desiatok „lajkov“ a minimálnu zdieľanosť.

A čo napríklad internetové rádio Slobodný vysielač?

Tí zasahujú predovšetkým poslucháčov svojich relácií. To sú relácie, do ktorých telefonujú diváci, kam si pozývajú hostí alebo v ktorých čítajú cudzie správy.

Juraj Smatana (50) ako aktivista pôsobí 25 rokov. Popritom učí dejepis na gymnáziu v Považskej Bystrici a je poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja. Foto N - Vladimír Šimíček
Juraj Smatana (50) ako občiansky aktivista pôsobí od leta 1989. Popritom učí dejepis na gymnáziu v Považskej Bystrici, je poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja a asistentom poslanca Jána Budaja. Foto N – Vladimír Šimíček

Keď hovoríme o dezinformáciách, čo si pod tým v slovenskom prostredí môžeme predstaviť? Sú to hlavne hoaxy, teda vymyslené správy?

Hoaxy a vyložené lži tvoria len pár percent šíreného obsahu. Oni vedia, že by bolo kontraproduktívne, keby púšťali do sveta iba hoaxy. Keď si pozriete Parlamentní listy, Hlavné správy aj ďalšie dezinformačné weby, uvidíte, že mnoho článkov je reálnych, prevzatých z tlačových agentúr alebo z tradičných médií. Ten hlavný trik spočíva v upriamovaní pozornosti na niektoré témy.

Na utečencov?

Samozrejme. Keď si všimnete, čo z ich produkcie sa šíri Facebookom, tak sú to hlavne témy okolo utečencov. Pritom je to téma, ktorá je pre Slovensko aj pre Českú republiku iba okrajovým problémom. Z týchto webov sa už nedozviete, že oveľa väčším problémom Slovenska nie je imigrácia, ale emigrácia. Že nám neustále utekajú talentovaní ľudia, paradoxne často do krajín, kde je utečencov oveľa viac – to je skutočné ohrozenie našej budúcnosti.

Úzko to súvisí aj s ďalšími problémami, o ktoré zakopávame každý deň, ako je stav školstva, zdravotníctva, miera korupcie, stav životného prostredia. Namiesto zlepšovania Slovenska, aby tu chceli zostať aspoň vlastní obyvatelia, tieto weby vyvolávajú dojem, že sa musíme oplotiť. To by pre krajinu s našou polohou a veľkosťou znamenalo zaručený a rýchly úpadok.

Odporca migrantov by vám povedal, že moslimskí migranti ohrozujú celú Európu a skôr či neskôr začnú aj nás.

Predstavu, že Európe hrozí nejaká apokalypsa pod náporom moslimov, vytvára práve táto facebooková propaganda. Zoberme si čísla: v Európskej únii žije 500 miliónov ľudí. Už pred migračnou krízou – v čase, keď u nás islam nikoho nevzrušoval – tu žilo 20 miliónov moslimov. V posledných dvoch rokoch dorazilo okolo dvoch miliónov migrantov, čo je v porovnaní s tým stále neveľké číslo. Tak kde je zásadné ohrozenie? Naopak, o veľkej moslimskej populácii v Rusku, a doslova oslavných vyjadreniach prezidenta Putina na adresu islamu, sa na týchto weboch mlčí.

Ale migrácia prináša reálne problémy vrátane bezpečnostných. Ľudia z tejto alebo z minulých migračných vĺn sa zapojili do teroristických útokov. Vo Švédsku podľa prieskumov stúplo po príleve migrantov percento sexuálneho obťažovania.

To nikto nespochybňuje. Zvýšenú kriminalitu priniesla aj migračná vlna Stredoeurópanov na Západ. Spochybňujem len ten navodený pocit, že to je tá hlavná hrozba a že krajiny ako Nemecko, s ich precíznym policajným systémom, si s tým nedokážu poradiť. Pre Slovensko je to možno problém číslo päťdesiat. Koľkože Slovákov zahynulo pri teroristických útokoch? Doma na Slovensku polícia za minulý rok evidovala šesťdesiat vrážd a 82 znásilnení. K vražde alebo znásilneniu u nás teda dochádza priemerne aspoň raz za týždeň.

Príklad manipulácie na servere Parlamentní listy: v septembri 2015 publikovali správu o tom, že do EÚ príde 100 miliónov migrantov. Stačilo, že im to v ankete povedala jedna z českých europoslankýň, na ktorú sa odvolali. Jej tvrdenie nijak neoverovali, dali ho do titulku so sugestívnou fotkou proti EÚ. V skutočnosti v roku 2015 prišlo do EÚ 1,3 milióna o rok prišlo necelých polmilióna migrantov.
Príklad manipulácie na serveri Parlamentní listy: v septembri 2015 publikovali správu, že do EÚ môže prísť 100 miliónov migrantov a Európania „dopadnú ako Indiáni“. Stačilo, že im to v ankete povedala jedna z českých poslankýň. Jej tvrdenie nijako neoverovali, dali ho do titulku aj so sugestívnou fotkou proti EÚ. V skutočnosti v roku 2015 prišlo 1,3 milióna ľudí, o rok neskôr podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu sa prílev znížil na 400-tisíc. Najpresnejšie čísla o migrácii však zverejní až na jar Eurostat.

To však zjavne nie je téma, ktorá by ovládla slovenský Facebook.

Priemerný slovenský používateľ Facebooku miesto toho vidí články o znásilneniach vo Švédsku alebo v Nemecku. Lenže aj ľudia v týchto krajinách riešia úplne iné témy – napríklad postupujúcu automatizáciu a robotizáciu, ktorá absolútne mení pracovný trh. Keby Švédsko bolo skutočne na pokraji občianskej vojny, už dávno by sme videli zástupy Švédov, ktorí by utekali napríklad do idealizovaného Ruska, o ktorého problémoch sa na „alternatívnych“ weboch veľa nedozviete. Keby Nemecko bolo v rozklade z migrantov, tak by v prieskumoch nedominovala Angela Merkelová a za ňou v závese socialista Martin Schultz, ale nejaký krajne pravicový populista. Ani vo Francúzsku nie je Marine Le Penová považovaná za jasného víťaza volieb. Hoci treba povedať, že už sme sa presvedčili, že v súčasnosti nemusí byť nič isté.

Kto predstavuje tú hlavnú silu, ktorá na Facebooku zdieľa články k týmto témam?

To nemusí byť jedna hlavná sila. Je jedno, či sa k človeku dostane správa, že utečenec dorezal dieťatko, prostredníctvom malej facebookovej skupiny, ktorá sa inak venuje dianiu v okrese, alebo cez profil Spravodajská alternatíva, ktorý má okolo 25-tisíc fanúšikov. Nemusí ísť iba o články z dezinformačných webov – nezriedka sa takto šíria aj správy z tradičných médií k téme migrácie.

Problémom je predovšetkým ten nepomer. Tradičné médiá informujú aj o ďalších témach vrátane kriminality „bielych“. Cez sociálne siete sa však organizovane šíria hlavne články o vraždiacich migrantoch, zlyhaniach európskych a amerických politikov. V čitateľoch vzniká dojem, že čokoľvek musí byť lepšie než súčasný „systém“.

Takže bežný čitateľ príliš nerieši, z akých profilov sa tieto články šíria?

Nemusí ich vôbec aktívne vyhľadávať. On si jednoducho jedenkrát „lajkne“ nejakú stránku, pretože ju má „lajknutú“ kamarát alebo sa mu niekde zobrazí, a už to ide samo. Začnú sa mu zobrazovať jej príspevky, a keď ich číta a komentuje, tak mu to Facebook na základe svojich algoritmov začne zobrazovať na čo najvyšších miestach. Vďaka tomu môže získať pocit, že sleduje prevládajúci názor.

Prevládajúci názor na čo? Na migrantov alebo na Európsku úniu?

Vo všeobecnosti je to protisystémové videnie sveta. Dôležité je práve to slovíčko „systém“. Ľudia, ktorí tomuto podľahnú, už neveria v súčasný systém liberálnej demokracie. Myslia si, že je potrebné ho odstrániť, hoci ani nedokážu pomenovať, čím by ho nahradili. Protisystémové videnie sveta má v spoločnosti bežne tak desať až pätnásť percent ľudí, nie je to väčšinový jav. Ale na Facebooku môže nepripravený čitateľ získať pocit, že je to prevládajúci názor, čím vzniká psychologický tlak, aby sa pridal k väčšine.

Téma utečencov teda podporila to protisystémové zmýšľanie?

Zohrala v tom kľúčovú úlohu. Utečencov tu síce nikde nevidíme, napriek tomu sa využívajú ako hlavný argument, prečo máme napríklad vystúpiť z Európskej únie, ktorá je tiež výdobytkom liberálnej demokracie.

Predtým takéto argumenty neboli?

Odporcovia Európskej únie ešte pred tromi rokmi pracovali hlavne s témou gejov a lesieb. Homosexuálne manželstvá boli prezentované ako hlavná hrozba, ktorá k nám prichádza zo Západu. Málokto to bral vážne. Utečenecká kríza však odporcom EÚ dodala obrovskú hnaciu energiu, ktorá zjednotila aj rôzne protirečivé skupiny.

Aké skupiny?

Napríklad v Hlavných správach pravidelne publikuje Vladimír Mohorita, bývalý šéfredaktor dnes už neexistujúceho pro-mečiarovského týždenníka Zmena. V utečeneckej téme sa našiel aj jeden z prominentných redaktorov Slovenskej televízie za vlády HZDS Pavel Kapusta. Ďalšou skupinou, ktorá touto témou žije, sú postkomunisti alebo mladý marxista Lukáš Perný, ktorý je ďalšou postavou tejto scény. No a, samozrejme, v jednom šíku s nimi proti migrantom a Európskej únii idú slovenskí nacisti, ktorí sami kontrolujú na Facebooku viac než sto rôznych stránok.

Takže ideologický mix.

Tento ideologický mix môžete nájsť aj v hlave konkrétnych ľudí. Napríklad kotlebovci na jednej strane obdivujú fašistický Slovenský štát, na druhej strane sympatizujú s Vladimirom Putinom, ktorého propaganda pravidelne pracuje s motívom heroického víťazstva Sovietskeho zväzu nad fašizmom. Až také prekvapenie to však nie je, pretože tento osobnostný typ túži po autoritárskej spoločnosti a je mu jedno, či obdivuje diktátora hnedého alebo červeného.

czexit-divna-fotka
propaganda-czexit-migranti-nantes
Ďalší príklad manipulácie: začiatkom januára 2017 facebooková skupina Hlasuji pro czexit zdieľala blog o nepokojoch v talianskom meste Cona, ktoré súviseli s utečencami. Aby situácia vyzerala dramatickejšie, použili takmer rok starú fotku z Francúzska z protestov proti zákonníku práce.

Na druhej strane: migračnú tému nepriniesli len sociálne siete, ale priživovali ju aj politici. Pred voľbami sa Kotleba, Fico, Sulík, Kollár či Danko predbiehali v tom, kto ju lepšie uchopí. Nebola to aj ich zásluha?

Bolo to ich tragické rozhodnutie, pretože uchopením témy ju vlastne potvrdili, avšak autentickejším xenofóbom než oni je, samozrejme, Kotleba. Áno, súčasťou politických stratégií býva aj získavanie okrajových a extrémnejších voličov, avšak na to majú štandardné strany v zahraničí medzi sebou niekoľko vybraných politikov.

Nikdy to nerobia predsedovia strán. Tí sa predsa musia zameriavať na svojho ťažiskového voliča, nie „loviť v mútnych vodách“. Považujem to za prejav jednej zo slabín nášho politického systému – nezrelosti politických strán, ktoré sú obvykle stranou jedného muža.

Nemôže byť téma migrantov iba akousi módnou vlnou, ktorá sa rozplynie, keď sa ukáže, že sem žiadni nechodia?

Migračná kríza trvá už viac než rok, utečencov tu stále nemáme, dokonca už nechodia ani cez Maďarsko, kde sme ich mali ešte v roku 2015 na dosah. Ale ľudia sú stále udržiavaní v tejto informačnej bubline strachu.

Aké to má dôsledky pre spoločnosť?

Najväčším úspechom týchto kampaní je, že politika a celá verejná scéna sa posúva do stále väčšieho extrému. Každý človek v sebe nosí isté nízke pudy, napríklad xenofóbny pohľad na svet. Tie sa však doteraz toľko neprejavovali, pretože to nebolo v spoločnosti akceptované. Teraz však zrazu vidia, že ten istý pohľad a ten istý hrubý slovník používa napríklad politik alebo iná známa osoba. Človeka to zbaví zábran a potom môže urobiť veci, ktoré si ten politik ani nedokáže predstaviť.

Na čo narážate?

Napríklad v Banskej Bystrici pred pár týždňami nejaký chlap porezal kúskom skla francúzskeho študenta tmavej pleti. V Bratislave zase mladá somálska žena prehovorila o tom, že ju šesťkrát napadli za to, že chodí v moslimskej šatke. Samozrejme, nevieme, do akej miery za to môžu sociálne siete, ale napríklad tá dievčina poznamenala, že ešte pred vypuknutím migračnej krízy ani ona, ani jej šatka nikomu neprekážala.

Kam to môže dospieť?

Obávam sa, že sme už v situácii, keď musíme seriózne pracovať na tom, aby sme nestratili všetky výdobytky Novembra 1989.

Nie je to prehnané? Veď systémové strany stále majú pohodlnú väčšinu.

Bolo by chybou myslieť si, že náš systém je taký odolný, že by nemohlo dôjsť k zásadnému zvratu. Pozrite sa, ako sa mení situácia v Maďarsku alebo Poľsku. Stačia jedny nepodarené voľby, jedno nepodarené referendum, v ktorých ľudia môžu túto svoju frustráciu prejaviť. Výsledkom môže byť, že kotlebovcov a im podobných môžeme mať vo vláde a vo vedení bezpečnostných zložiek. Sociálne siete totiž prinášajú ohromné zrýchlenie procesov, ktoré zásadne môžu meniť spoločnosť.

Pri dezinformáciách sa doteraz hovorilo, že sú dielom prokremeľskej propagandy. Pri veciach, ktoré opisujete, však nikde spojitosť s Kremľom nevidím.

Kremeľ a s ním spojené médiá časť tohto obsahu vyrábajú. Ich články sú hojne prekladané aj do slovenčiny, pretože vyhovujú videniu sveta našich dezinformátorov: zlý Západ, ohrozenie kresťanských hodnôt, rozvrat spôsobený utečencami. Napríklad na záberoch nepokojov z ulíc európskych miest, ktoré zdieľajú ľudia na Facebooku, často vidíme zelené logo televízie Russia Today. A netreba zabúdať na to, že ak niekomu politicky aj ekonomicky vyhovuje, že európske spoločnosti budú žiť v neistote a budú chcieť vystupovať z Európskej únie, tak je to v prvom rade Putinov režim.

Západ nakoniec povedal pravdu želá si totálnu likvidáciu Ruska Hlavné správy
Запад наконец сказал правду он хочет уничтожения любой России ИА REGNUM
Vlani v máji publikovali Hlavné správy článok o tom, že Západ údajne priznal, že chce zničiť Rusko. Článok vrátane titulku bol prebraný z ruského servera IA Regnum, ktorý vedie Modest Kolerov, bývalý riaditeľ kancelárie ruského prezidenta pre medziregionálne a kultúrne styky.

To však neznamená, že ľudí z Hlavných správ alebo adminov rôznych facebookových skupín platí priamo ruský štát.

To som ani nikdy netvrdil, na toto skutočne nie sú žiadne dôkazy. Ľudia, ktorí šíria dezinformácie, to môžu robiť aj z presvedčenia, že naozaj treba zvrhnúť tento systém. Alebo to robia, pretože sa tým dá zarobiť.

Pretože tu bola diera na trhu?

Áno, novinári boli obvykle liberálne ladení mladší ľudia, žijúci v mestách, otvorení svetu. V tradičných médiách ste teda nenašli veľa novinárov, ktorí by chceli vystupovať z Európskej únie a vydať sa v ústrety Východu. Ale takéto videnie sveta má dlhodobo určité percento ľudí, ktorí pred príchodom dezinformačných a konšpiračných médií nemali poriadne čo čítať.

Zároveň tieto veci môžu vytvárať aj ľudia, ktorí sa snažia pomôcť konkrétnym politikom. Hlavné správy napríklad pred voľbami v niekoľkých článkoch vychválili Mariana Kotlebu, Parlamentní listy mávajú rozhovory s českým prezidentom Milošom Zemanom, ktorý iným internetovým médiám rozhovory takmer nedáva.

Robí sa s týmto fenoménom niečo?

Posun tu určite je. Pred dvoma rokmi, keď sme na tento problém začali upozorňovať, sme museli zložito dokazovať, že sa tu šíri propaganda prostredníctvom článkov preložených z pochybných ruských zdrojov. Teraz to už máme potvrdené aj z oficiálnych inštitúcií.

Európsky parlament na jeseň prijal smernicu, ktorá vyzýva na boj s prokremeľskou propagandou a propagandou ISIS. Veľké firmy ako Google a Facebook hovoria o vytváraní mechanizmov, ktoré by zabránili šíreniu hoaxov. Tajné služby, mimovládne organizácie, súkromné médiá – tí všetci na tento fenomén intenzívne upozorňujú.

A na Slovensku?

Na Slovensku napríklad vznikol spomínaný projekt Konšpirátori.sk, ktorý vytvoril zoznam webov s podozrivým obsahom. Keď človek na Facebooku vidí článok z neznámeho zdroja, môže si na túto stránku kliknúť a pozrieť, či ho v tom zozname nenájde. V rámci tohto projektu sme zároveň rozbehli kampaň, v ktorej vyzývame firmy, aby neinzerovali na weboch typu Hlavných správ, pretože im jednak finančne pomáhajú, jednak spájajú svoju značku s pochybným obsahom.

S akým výsledkom?

Ukázalo sa, že táto kampaň funguje. Na Hlavných správach sme v minulosti bežne videli reklamné bannery významných bánk, automobiliek či obchodných reťazcov. Dnes už sú skôr výnimkou.

Robí niečo aj štát?

Tam žiadny posun nevidím, náš štát mlčí. Z ministerstva vnútra napríklad nedávno odišiel analytik Daniel Milo, ktorý sa tam ako jeden z mála tejto téme venoval. Naša SIS vo svojej poslednej výročnej správe venovala dezinformáciám len dve zmienky, keď napísala, že monitorovala okrem iného „propagandistické aktivity namierené voči Západu“ a venovala pozornosť „problematike snáh Ruskej federácie o ovplyvňovanie verejnej mienky v Slovenskej republike a subjektom, ktoré sa na týchto aktivitách aktívne podieľali“.

Výročná správa českej kontrarozviedky je oveľa konkrétnejšia a podrobnejšia, jasne sa tam píše to, že „cieľom ruského informačného pôsobenia je utajená infiltrácia českých médií, internetu a masívna produkcia štátom riadenej distribúcie propagandy a dezinformácií“.

Môže s tým štát vôbec niečo robiť?

Samozrejme. Môže začať už len tým, že by vytvoril tím ľudí, ktorí by sledovali sociálne siete a v reálnom čase varovali, že sa nimi šíri nejaká dezinformácia. Vo firmách je úplne bežné, že si monitorujú dianie na sociálnych sieťach. Ale neviem o tom, že by to robil niekto na úrovni štátu. Pretrváva stav, keď si ministerstvá strážia zmienky o sebe v monitorovaných médiách, ale neriešia dezinformácie a hoaxy ako prierezový jav. Potom vidíme, že keď sa začnú šíriť fámy okolo prejazdu amerického vojenského konvoja, ministerstvo obrany reaguje neskoro a pomaly.

Kotlebovci strašia vojenským transportom. „Vraj presun techniky na cvičenie do Maďarska,“ napísal im jeden človek do diskusie. „To tvrdil aj Hitler,“ odpovedajú kotlebovci.
Februárovým presunom amerického konvoja cez Slovensko strašili okrem iných stránky spojené s Kotlebovou ĽSNS. „Vraj presun techniky na cvičenie do Maďarska,“ napísal im jeden človek do diskusie. „To tvrdil aj Hitler,“ odpovedajú kotlebovci.

Čo ďalej?

Slovensko spolu s ostatnými európskymi štátmi môže tlačiť na zodpovednosť prevádzkovateľov sociálnych sietí, najmä Facebooku. Môžeme podporovať pobaltské štáty a čerpať od nich skúsenosti, pretože tie sú v prvej línii konfliktu. Politici by zároveň mali prestať považovať verejnoprávne médiá za svoju korisť a konečne ich premeniť na jeden zo základných nástrojov pozdvihovania úrovne nášho občianstva.

Môže sa niečo robiť na úrovni školstva?

To je, samozrejme, veľká téma. Ak dnes na niektorých školách funguje moderná mediálna výchova, tak je to výsledkom individuálnej snahy učiteľov a nie systémových opatrení rezortu školstva. Napríklad na občianskej výuke musí učiteľ učiť základy filozofie, ekonómie, sociológie alebo politológie, ale nezostáva mu čas na diskusie o aktuálnych témach.

Na to však musia byť učitelia pripravovaní, musia mať vhodné materiály, musia byť motivovaní. Netreba na to ani meniť žiadny zákon. Učiteľom v tom bráni len to, že zo svojich peňazí ledva vyžijú a že tieto materiály si musia vyrábať vo voľnom čase. Treba povedať, že zmeny v oblasti školstva sa prejavujú rádovo v desiatkach rokov, ale problémom, o ktorých sme hovorili, budeme čeliť stále, pretože majú charakter globálnych trendov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hoaxy a propaganda

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie