Obama vo svete nemá blízkych kamarátov

Franklin Delano Roosevelt mal Winstona Churchilla. Ronald Reagan zasa Margaret Thatcherovú. A George W. Bush si bol blízky s Tonym Blairom.

Mnohí americkí prezidenti mali blízkych priateľov medzi svetovými lídrami, čo im pomáhalo v diplomacii. Súčasný americký prezident si za šesť rokov, čo je v Bielom dome, nevybudoval podobný vzťah so žiadnym svetovým lídrom.

Naopak, vo vzťahu s prezidentmi či premiérmi potvrdzuje to, čo u neho vidia mnohí aj v Spojených štátoch. Na rozdiel od Clintona či Busha si Obama nevie vybudovať blízky vzťah s politikmi – je skôr utiahnutý a introvert.

Osobné vzťahy nie sú jeho štýl

Vidieť to bolo aj počas nedávnej návštevy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo Washingtone. Netanjahu kritizoval Obamovu politiku voči Iránu priamo v Kongrese. Obama mu odpovedal z Oválnej pracovne. Ako napísal New York Times, s premiérom Izraela, inokedy jedným z najbližších spojencov amerického prezidenta, sa Barack Obama tvárou v tvár nestretol.

„Osobné vzťahy nie sú jeho štýl,“ povedal pre americký denník Martin Indyk, kedysi špeciálny vyslanec pre mier na Blízkom východe v Obamovej vláde, teraz analytik Brookings Institution.

Obama v roku 2012 v rozhovore pre Time naznačil, ktorí zahraniční lídri sú mu blízki. „Angela Merkelová, indický premiér Singh, juhokórejský prezident Lee či turecký premiér Erdogan alebo David Cameron by vám povedali, že mi dôverujú, že veria, čo hovorím… A to je jedným z dôvodov, prečo máme blízke pracovné vzťahy a veľa sme dokázali,“ povedal Obama.

Odvtedy sa však mnohé zmenilo. Premiér v Indii aj prezident v Južnej Kórei sa zmenili, kým Erdogan sa viac posunul k autoritatívnemu štýlu – napríklad brutálne potlačil protesty študentov v istanbulskom parku v roku 2013. Vzťah s Angelou Merkelovou, na ktorom si Obama zakladal (obaja sú pragmatici), naštrbilo zistenie, že nemeckej kancelárke americká tajná služba odpočúvala mobil.

„Bro“ Cameron

V januári britský premiér David Cameron hovoril o tom, že Obama ho niekedy oslovuje „bro“, teda kamoš. „Bežne je to ‚Barack‘ a ‚David‘. Ale občas je to aj niečo iné, napríklad ‚bro‘, ale beriem to v dobrom,“ vysvetľoval v januári Cameron pre CBS s tým, že on sám takto Obamu nevolá.

„David je skvelý kamarát. Je jedným z mojich najbližších a najdôveryhodnejších partnerov vo svete,“ povedal vtedy Obama novinárom. Mnohí iní americkí prezidenti a britskí premiéri však mali k sebe ešte bližšie.

Historici či poradcovia v zahraničnej politike hovoria, že blízke vzťahy s lídrami v diplomacii pomáhajú. „Ak má zahraničný líder blízky vzťah s hlavou vlády, môže to pomôcť prekonať ťažkosti a problémy. Ak je medzi nimi zlá krv, sťažuje to diplomatické riešenia,“ povedal pre New York Times historik Robert Dallek.

Kamarátske vzťahy s politikmi však nie sú Obamovou slabinou len v zahraničí. Prezident je rezervovaný, aj pokiaľ ide o kontakty s americkými politikmi, napríklad v Kongrese, o čom sa píše už dlhšie. Pri vyjednávaní o zákonoch využíva skôr extrovertného viceprezidenta Joea Bidena.

„Obama je, v skratke, politický samotár, ktorý dáva prednosť riešeniam pred ľuďmi, ktorí v tejto krajine robia politiku,“ napísal v komentári v roku 2011 Scott Wilson z Washington Post.

Obama odmieta, že by bol chladný. „Niekedy sa to, že s Michelle nerobíme obvyklý ‚okruh‘ a nechodievame na večere s ľuďmi, interpretuje tak, akoby sme si udržiavali odstup. Súvisí to však skôr s tým, že sme rodičmi,“ povedal v dokumente Odhalený Obama – Muž a prezident.

Samotný prezident pritom v minulosti robil v Chicagu komunitného pracovníka a do Bieleho domu sa dostal aj vďaka svojej charizme. „Môže to byť najväčší prezidentský paradox od čias, keď otrokár Thomas Jefferson napísal Deklaráciu nezávislosti. Komunitný organizátor, ktorý pracuje osamote,“ napísal Vanity Fair v roku 2013.