Denník N

Sovy iba vyzerajú múdro, vedia otočiť hlavu a žmurkajú ako človek

Foto – archív JD

Sú skôr samotárske a ich ohrozenie je minimálne, sovy môže najviac ohroziť človek, ak by vymyslel nový postrek, vraví popularizátor vtáctva Ján Dobšovič.

Nie je pravda, že sovy potrebujú úplnú tmu, ale tým, že sú napádané inými vtákmi ako ich potrava alebo konkurencia, cez deň sa schovávajú a vyliezajú až večer, keď ostatné vtáky spia, vraví ornitológ JÁN DOBŠOVIČ.

S pozorovaním sov ste začali vo februári. Je niečím výnimočný?

Sovy začínajú veľmi skoro na jar hniezdiť, skoro až v zime. Sú obdobia, keď sa začínajú ozývať niekedy možno až koncom januára a vo februári, v niektoré roky podľa oblasti o niečo neskôr. Preto, že sa tak skoro ozývajú, sme pripravili týždeň plný sov a pre obrovský záujem sme pripravili aj náhradné termíny. Ľudia majú o život sov veľký záujem, je to spestrenie, chodiť v noci do prírody je trochu atypické. Akciu sme pripravili v bratislavských mestských lesoch, kde žije len sova obyčajná, v okolí je však aj myšiarka ušatá, ktorá začala hniezdiť aj na sídliskách. Akciu organizujeme po celý marec vo všetkých krajských mestách, v Prievidzi a možno vo Zvolene. V ostatných lokalitách môžu byť aj iné druhy sov, na Slovensku žije 10 druhov sov, jeden je sťahovavý.

Foto - archív JD
Foto – archív JD

Ako pozorovanie prebieha?

Musíte vedieť, kde sovy sú, ale sova obyčajná žije prakticky na celom Slovensku. V lese je preto veľká pravdepodobnosť, že nejakú stretnete. Sprievodca musí predtým prísť a prezrieť si miesto. Sovy sa v tomto období správajú teritoriálne, no ak by sa sama neozývala, skúsim napodobniť jej zvuk. Možno budeme mať šťastie a priletí trochu bližšie, niekedy na niekoľko minút. Niekedy, žiaľ, sa nám ju podarí zahliadnuť iba na pár sekúnd.

Ján Dobšovič (36)

  • Študoval environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Dlhodobo sa venuje ornitológii, popularizuje vtáctvo.
  • Organizuje pozorovanie cez svoju cestovnú kanceláriu watching.sk.

Prečo si ľudia tak obľúbili sovy?

Ťažko povedať prečo. Sova má múdry vzhľad so závojom na hlave a dopredu otočenými očami. Zaujímavé je, že žmurkajú ako človek, zhora nadol, ostatné vtáky to majú opačne. Možno ľudí priťahuje múdry vzhľad a tajomstvo, že je to nočný živočích, a to, že ju málo ľudí videlo.

Je to inteligentný vták?

Štúdie zistili, že majú veľmi dobre vyvinutú nervovú sústavu, je to porovnateľné až s papagájmi alebo krkavcami. Môže to byť spôsobené veľmi silným vyvinutím zmyslových orgánov, najmä zraku a sluchu. Práve preto majú asi lepšie vyvinutú nervovú sústavu ako iné druhy zvierat. Naša najväčšia sova, výr skalný, má také ušká, ktoré nie sú uši, tie sú zasadené v lebke. Sú to veľké otvory, asymetrické, aby lepšie vedeli identifikovať miesto, odkiaľ sa ozýva korisť. Dokážu ju uloviť aj pod 30-centimetrovým snehom.

Prečo vedia otočiť hlavu dozadu?

Predstavte si sýkorku alebo vrabca, ako majú oči na boku hlavy. Uhol ich pohľadu je veľmi široký. Sova ich má posunuté veľmi dopredu a potrebuje sa občas pozrieť dozadu, či tam nie je nebezpečenstvo.

Ako sa sovy správajú k človeku?

Je to individuálne. Niektoré druhy si na jeho prítomnosť už zvykli, ako myšiarka ušatá. Iné druhy, ako kuvičok vrabčí, žijú hlboko v lese. Kuvik obyčajný žije aj blízko obydlí, hovorí sa, že prináša smrť. V minulosti, keď niekto zomrel, uložili ho a zapálili pri ňom sviečky. Tie lákali hmyz. Kuviky sa živia hmyzom a prileteli k tomu miestu, lovili tam hmyz a ozývali sa. Preto sa hovorí, že prinášajú smrť.

Foto - archív JD
Foto – archív JD

Vidia sovy v noci lepšie ako iné vtáky?

Niektoré druhy nájdeme aj cez deň častejšie – ako sovu dlhochvostú. Myšiarka močiarna žije ďaleko na severe a počas polárneho dňa veľmi na výber nemá a musí loviť aj vo svetle, aj u nás ju môžeme vidieť aj cez deň. Kuvik obyčajný sa často cez deň vyhrieva na komínoch. Nie je teda pravda, že potrebujú úplnú tmu, ale tým, že sú napádané inými vtákmi ako ich potrava alebo konkurencia, tak sa cez deň schovávajú a vyliezajú von až večer, keď ostatné vtáky spia.

Kto je prirodzený nepriateľ sov?

Poviem to zjednodušene – väčšia sova. Menšie sovy sa môžu stať obeťami väčších dravcov, ale taký výr prakticky nemá nepriateľa okrem človeka. Do hniezda môže zájsť užovka alebo kuna, ktorá sa živí ich vajcami, ale ohrozené sú väčšinou len mláďatá.

Ako sovy lovia?

Hmyzožravé lovia napríklad blízko svetiel. Videl som loviť sovu dlhochvostú, ktorá sedela na konári a pozerala dole. Tým, že má dobrý sluch, asi vedela, že dole sú hlodavce. Čakala, kedy sa ukáže, potom za ním vystrelila. Človek si predstavuje lov dravcov – ako krúžia alebo mávajú krídlami na jednom mieste, niečo zbadajú a idú dole, no pre sovy by to bolo vyčerpávajúce. Vo väčšine prípadov lovia z takzvanej postriežky. Niekde čakajú, niečo zbadajú a idú dole.

Žijú sovy prevažne v lesoch?

Nie. Sú druhy, ktoré sú viazané čisto na lesy, poľnohospodársku krajinu, staré sady, parky, močiare, niektoré majú rady kameňolomy, skaly alebo hniezdia blízko ľudí.

Výr skalný. Foto - TASR
Výr skalný. Foto – TASR

Prečo sa niektoré druhy viažu na človeka?

Človek tu je veľmi dlho, zistili, že im neublíži. Zašli bližšie a postupne, počas dlhých generácií, sa sovy viac prispôsobili prítomnosti ľudí. Prináša im obživu, množil sa tam napríklad hmyz a neboli tam iné druhy.

Stretli ste sa s tým, že by ľudia po sovách pre ich hlučnosť v noci strieľali na sídliskách?

Verím, že hlavne na sídliskách môžu sovy trochu liezť na nervy. V čase, keď vyletia z hniezda, sa stále dožadujú potravy a veľmi pískajú. V máji, júni, keď má človek otvorené okno, môže pískanie otravovať. Je to asi v 10-sekundových intervaloch. Vždy ľuďom poviem, prečo sa myšiarka ušatá tak volá – lebo loví myši. Nevydržíte dva týždne, kým sa ozýva, a budete mať menej hlodavcov? Väčšinou to pochopia, ale môžu niektorí pristúpiť aj na drastickejšie riešenia. Všetky druhy týchto vtákov na Slovensku sú však chránené.

Sú niektoré druhy u nás ohrozené?

Najohrozenejšia je plamienka driemavá. V minulosti hniezdila najmä na kostolných vežiach a na družstvách. Veže sa zatvárajú pre holuby a družstvá z dôvodu vtáčej a prasacej chrípky. Stratila priestor na hniezdenie a veľmi prudko poklesli jej počty.

Čím by mohli byť sovy ešte ohrozené? Napríklad vtáčou chrípkou?

Tá postihuje hlavne druhy, ktoré žijú v kŕdľoch a kolóniách, sovy sú skôr samotárske a ich ohrozenie je minimálne. Najviac ich môže ohroziť človek, ak by vymyslel nový postrek, ako bolo v minulosti toxické DDT alebo likvidácia biotopov. Sovy často hniezdia v dutinách stromov po ďatľoch. Ak by sa odstraňovali staré porasty, môže to ohroziť ich počet.

Preparát myšiarky ušatej. Foto - TASR
Preparát sovy dlhochvostej. Foto – TASR

Teraz najčítanejšie