Dada v živote V. I. Lenina

Zvláštne, ako sa cesty a životy rôznych ľudí pretínajú na istých miestach. Vedeli ste napríklad o tom, že Albert Camus býval rovno oproti domu, v ktorom žila priateľka Samuela Becketta Barbara Bray? Beckett ju často v dome na Rue Séguier navštevoval a hrával tu na klavíri.

Vedeli ste, že Gestapo sa vo Viedni nasťahovalo rovno oproti bytu Sigmunda Freuda na Berggasse 19? A že Vladimír Iljič Uljanov počas svojho pobytu vo Švajčiarsku býval priamo oproti Cabaretu Voltaire – slávneho dadaistického hniezda?

Dada bolo vo svojej bláznivosti najserióznejšou z avantgárd 20. storočia, volalo po nezávislosti a nedôvere voči spoločnosti. „Tí, čo k nám patria si strážia svoju slobodu. Neuznávame žiadnu teóriu,“ písal Tristan Tzara v manifeste. Do časopisu Cabaretu Voltaire prispeli cez Appollinaira, Arpa a Balla napríklad Janco, Kandinskij, Marinetti, Modegliani či Oppenheimer a Picasso.

Hugo Ball vo svojich denníkoch charakterizuje dada ako bláznivý vtip z ničoho, do ktorého sú vtiahnuté všetky vyššie otázky. „Je to gladiátorské gesto; hra s ošúchanými zvyškami; poprava strojenej mravnosti…. Dadaista miluje mimoriadnosť, ba dokonca absurdnosť. Vie, že život sa presadzuje v rozporoch a že táto doba smeruje k zničeniu nafúkanosti ako žiadna iná pred ňou.“

Pre Balla je Cabaret Voltaire najmä gesto. Píše, že každé slovo, ktoré sa tu vysloví či zaspieva, vystihuje aspoň jedno: „že sa tejto ponižujúcej dobe nepodarilo vynútiť si náš rešpekt..“

V neskorších spomienkach na kabaret si je vedomý aj toho „prazvláštneho stretnutia“. Cabaret Voltaire sídlil v Zürichu na ulici Spiegelgasse číslo 1, oproti nemu v dome s číslom 6 v tom istom čase býval Uljanov-Lenin. Dadadadada!

„Každý večer teda musel počúvať našu hudbu, naše tirády, a neviem, či to preňho bolo potešujúce a prínosné. A zatiaľčo sme my otvárali na Bahnhofstrase galériu, odcestovali Rusi do Petrohradu, aby postavili na nohy revolúciu. Nie je snáď dadaizmus ako symbol a gesto proti­hráčom bolševizmu? Ak stavia proti deštrukcii a úplnému kalkulu tú celkom donquijotskú, neúčelnú a nepolapiteľnú stránku sveta? Bude zaujímavé pozorovať, čo sa bude diať tu a čo tam.“ Zápis má dátum 7. jún 1917.