Americkí senátori bojujú s vlastným prezidentom, napísali list Iránu

Stal sa to v čase, keď sa americká vláda spolu s Čínou, Ruskom, Francúzskom, Nemeckom a Veľkou Britániou snaží vyjednať dohodu s Iránom, aby sa krajina vzdala svojho jadrového programu.

V Spojených štátoch z toho nie sú všetci nadšení. To sa týka hlavne republikánov, no postup Obamovej vlády kritizovali aj niektorí demokrati. Udalosť, ktorá sa odohrala v pondelok, však išla presne po straníckych líniách.

A skôr ako odkaz svetu (a Iránu) to bol podľa analytikov predovšetkým odkaz americkým voličom a republikánskym sponzorom.

Poučiť Irán

Až 47 amerických senátorov sa podpísalo pod „otvorený list“, ktorý „iránskym lídrom“ vysvetľoval špecifiká americkej ústavy. Iránskych vyjednávačov tiež upozornil na to, že smer, akým vedie vyjednávania Obamova vláda, nemá podporu Kongresu ovládaného republikánmi.

List Iránu napísal republikánsky senátor Tom Cotton a podporili ho len republikánski kolegovia. Svoj podpis nepridal žiadny senátor z Demokratickej strany a proti boli aj siedmi republikáni v Senáte.

„Keď sme sledovali vaše vyjednávanie s našou vládou, zdalo sa nám, že možno úplne nerozumiete nášmu ústavnému systému. Dúfame, že tento list obohatí vaše vedomosti a pomôže vzájomnému pochopeniu pri postupe vyjednávaní o jadrovom programe,“ napísali americkí senátori v otvorenom liste.

Irán v ňom upozornili na to, že na podpis medzinárodnej dohody potrebuje Obama podporu Senátu. Inak by šlo len o medzivládnu dohodu, ktorú by mohol budúci prezident odvolať „jedným ťahom pera“.

Strategická chyba

Analytici však upozorňujú, že takýto scenár by bol nepravdepodobný. Medzivládne dohody sú bežnou praxou a podľa ústavy Spojených štátov v takom prípade prezident nepotrebuje, aby dohodu potvrdil Senát.

Navyše, ak budú rokovania s Iránom úspešné, výmenou za zastavenie jadrového programu by sa mali zrušiť sankcie voči Iránu. Jediný spôsob, ako proti tomu môže Kongres bojovať, je ten, že by schválil nové sankcie.

Aj vďaka listu senátorov sa však z rokovaní o jadrovom programe stala politická téma a je pravdepodobné, že aj demokrati, ktorí pôvodne nesúhlasili s „mäkkým“ postupom voči Iránu, sa napokon postavia za Obamu.

„Ak sa téma stane osobnou alebo politickou, potom sa zníži počet demokratov, ktorí nie sú ochotní postaviť sa za prezidenta,“ povedal pre denník New York Times Brad Sherman, demokratický kongresman z Kalifornie.

Obamovi by tak v prípade, ak by Kongres schválil nové kolo sankcií, stačilo prezidentské veto. Na jeho prelomenie totiž nemajú republikáni dosť poslancov.

Bojujú s vlastným prezidentom

List amerických senátorov odhalil, že Irán bude pre Republikánsku stranu v blížiacich sa prezidentských voľbách dôležitou politickou témou.

Podpísali sa podeň aj traja politici, ktorí budú už čoskoro bojovať v straníckych primárkach o post kandidáta na prezidenta – Marco Rubio, Ted Cruz a dokonca aj Rand Paul, ktorý v otázkach zahraničnej politiky nie je zástancom tvrdej línie.

„Všetci títo kandidáti medzi sebou súperia o to, aby ich republikánski sponzori a aktivisti – ktorí majú v primárkach kľúčovú úlohu – akceptovali. Keďže veľa z týchto záujmových skupín má voči Iránu tvrdý postoj, nepodpísanie sa pod Cottonov list by pre potenciálnych kandidátov znamenalo čierny bod,“ napísal Zack Beauchamp z amerického portálu Vox.

Kauza listu senátorov tiež poukázala na obrovskú priepasť, ktorá existuje medzi republikánskymi politikmi a demokratickým prezidentom Obamom. O tom, že je dnes americká politika rozdelená na dva tábory ako nikdy predtým, sa vie už dlhšie.

No list cudzej krajine a podkopávanie autority americkej vlády pri medzinárodných vyjednávaniach je už podľa politikov z Demokratickej strany za hranicou slušného politického boja.

„Republikáni bojujú proti prezidentovi a tým pomáhajú ajatoláhom,“ povedal podľa New York Times Harry Reid, šéf demokratických senátorov. Podľa americkej ústavy je pritom zahraničná politika takmer výhradne v rukách prezidenta. Podobné obvinenia však autor listu odmieta.

„Jediné, čo nemá precedens, je americký prezident, ktorý vyjednáva dohodu s najväčším sponzorom terorizmu na svete, a to bez toho, aby ju nechal schváliť Kongresom,“ povedal pre CNN senátor Cotton.

Irán sa pritom v posledných mesiacoch chtiac-nechtiac stal dôležitým americkým spojencom. Šiitska vláda totiž podporuje sýrske, iracké a jemenské skupiny v boji proti sunnitským hnutiam Islamský štát či al-Káida.

V regióne tak vyvažuje vplyv sunnitskej Saudskej Arábie. Irán je tiež hlavným podporovateľom sýrskeho prezidenta Bašíra Asada.