Denník N

Smer oslabuje veto prezidenta Kisku, blížia sa parlamentné voľby

Prezidentovo veto nemá váhu, Smer ho stále častejšie prehlasuje. Foto – TASR
Prezidentovo veto nemá váhu, Smer ho stále častejšie prehlasuje. Foto – TASR

Na zákone o poplatkoch v ambulanciách sa ukázalo, že Smer neberie veto prezidenta. Takýchto prípadov pribúda, do volieb sa budú podľa sociológa Martina Slosiarika ešte opakovať.

Keď poslankyňa Smeru Renáta Zmajkovičová prišla pre kauzu CT prístroja o post podpredsedníčky parlamentu aj šéfky dozornej rady piešťanskej nemocnice, kolegovia z vládnej strany jej dali jasne najavo, že s ňou nepočítajú.

Vlani v decembri využili veto prezidenta a pre jeho pripomienky zastavili Zmajkovičovej návrh zákona o obmedzeniach pre školské bufety. To bolo v atmosfére, keď odborníci aj médiá spochybňovali jej nápady s bufetmi a vinili ju zo spolu­účasti na kauze piešťanského CT.

V stredu sa ukázalo, že veto prezidenta neznamená vždy to isté. Pri hlasovaní o rušení poplatkov za prednostné vyšetrenie u lekára už poslanci Smeru návrh hlavy štátu Andreja Kisku ignorovali. Hoci až na druhý pokus, jeho veto prelomili a zákon definitívne odhlasovali.

Prvé hlasovanie bolo neplatné, poslancovi Smeru Ladislavovi Andreánskemu nefungovalo hlasovacie zariadenie. Druhé už Smeru vyšlo a stihli prezidenta prehlasovať tak, aby nový zákon začal platiť v pôvodnom termíne, teda od začiatku apríla.

Našiel chyby, chceli ich zoznam

Zákon predovšetkým ruší poplatky v ambulanciách. To však prezidentovi neprekážalo. Po protestoch lekárov upozornil, že novela je nejasne napísaná a môže spôsobiť chaos napríklad v tom, či si pacient bude môcť u svojho lekára nechať urobiť vyšetrenie napríklad na ultrazvuku či EKG.

„Nejasnosti a pochybnosti, pre ktoré prezident vrátil zákon, neboli navrhovateľmi rozptýlené ani vysvetlené,“ odkázal Roman Krpelan z prezidentskej kancelárie.
Prezident s vetom do parlamentu neposlal konkrétne pripomienky, o ktorých by parlament mohol hlasovať, ale navrhol neprijať novelu ako celok.

Práve na to sa pri obídení Kiskovho veta odvolávajú poslanci Smeru.

kiska a fico
Aký vzťah majú premiér Fico a prezident Kiska rok po tom, ako sa v úlohe súperov stretli v prezidentských voľbách? Foto – TASR

Predseda zdravotníckeho výboru a bývalý minister zdravotníctva Richard Raši hovorí, že zachovanie doterajšieho stavu bolo najhoršou možnou alternatívou a prezident nemal konkrétne pripomienky, ktoré by mohli akceptovať.

„Mohli sme hlasovať iba o celom zákone. Plánoval som ho podporiť. Pri jednotlivých námietkach by som uvažoval možno inak,“ vraví aj poslanec Smeru Vladimír Baláž.

Problémov je v zákone viac

Krpelan hovorí, že prezident vrátil celý zákon pre viacero problémových miest.
Kiskovi chýba napríklad komplexná analýza o stave vyberania poplatkov od pacientov, či aký bude dosah schváleného zákona na poskytovateľov, poisťovne a poistencov. Vláda by podľa neho mala vedieť povedať, koľko ľudia na poplatkoch zaplatia. Napríklad objednanie pacienta na konkrétny termín bez poplatku označil prezident za niečo, čo by malo byť automatické a bezplatné.

Upozornil na iné časti zákona. Jeden z možných výkladov hovoril napríklad o situácii, keď by pacient mohol ísť na vyšetrenie len k lekárovi, s ktorým má jeho poisťovňa zmluvu, a nemohol by si vyšetrenie napríklad na ultrazvuku alebo EKG zaplatiť u iného lekára. Teda napríklad ani u toho lekára, ku ktorému bežne chodí. Prezident v tom vidí obmedzenie práva pacienta na výber lekára.

Podobný názor mal aj Ladislav Pásztor, šéf Asociácie súkromných lekárov.

„Minister zdravotníctva Viliam Čislák na zdravotníckom výbore povedal, že ak bude jednoznačná vôľa na nezazmluvnený výkon, pacient ho bude môcť zaplatiť,“ tlmočí poslanec Baláž vysvetlenie ministerstva zdravotníctva.

Každý zákon sa podľa neho môže v praxi ukázať ako nie úplne ideálny, ale môžu ho potom upraviť. Komplikácie teraz neočakáva.

Rozhoduje prezident či vládna strana?

Aj keď mnohí voliči Smeru nevnímajú Kisku ako opozičného prezidenta, pravdepodobne chcela vládna strana ochrániť svoju autonómnu politiku a nepripustiť súhlas s hlavou štátu, myslí si o prelomenom vete sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.

„Ak sa do parlamentných volieb vyskytne podobná situácia, očakávam väčšinou podobné správanie poslancov Smeru,“ vraví Slosiarik.

fico cisla
Proti Kiskovi sa tentokrát postavil minister zdravotníctva Viliam Čislák. Poslanci Smeru ho poslúchli. Foto – TASR

Verejná diskusia pri zákone bola podľa neho hlavne o rušení poplatkov a ďalšie súvislosti sa nespomínali. „Väčšina voličov s takýmto uprednostňovaním nesúhlasí. Keby poslanci Smeru prezidentovi vyhoveli a zákon neodhlasovali, voliči by to mohli vnímať negatívne.“

Minister Čislák (Smer) v sobotnej diskusii RTVS už vopred avizoval, že prezidentovo veto prelomia a schvália pôvodný návrh.

Podpredsedníčka parlamentu Jana Laššáková (Smer) tvrdí, že to nie je prvýkrát, čo prezidentovi nevyhoveli, a netreba za tým vidieť spor medzi parlamentom a prezidentom.

Odmietajú ho

Poslanci už na úvod tohto roka prelomili Kiskovo veto v prípade zmien Zákonníka práce a aj pri zmene zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má zakázať schránkovým firmám účasť na súťažiach štátu. Prezident našiel v novele viaceré chyby a nepozdávala sa mu ani výnimka, že štát nemusí vypísať súťaž na tovary a služby pre budúcoročné predsedníctvo Slovenska v Európskej únii.

Veto prezidenta Smer prelomil už štyrikrát, o ďalších piatich vetovaných návrhoch ešte budú poslanci hlasovať. Kiska však s vetom uspel okrem „bufetového“ zákona vlani napríklad aj pri novele Obchodného zákonníka, ktorá sa týkala pravidiel pre obchodné spoločnosti.

S vetom mal problémy aj predchádzajúci prezident Ivan Gašparovič, no až ku koncu svojho druhého funkčného obdobia. Aj napriek tomu, že mal k strane Roberta Fica veľmi blízko, v roku 2013 parlament neakceptoval jeho pripomienku k novele autorského zákona a pripomienky obišiel v tom istom roku aj pri novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

 

Problémy zákona

[numblock num=“1″ style=“2″]Nejasnosť
Prezident, ale aj lekári či analytici vyčítali zákonu, že je nejasný. Ide najmä o časť, ktorá zakazuje lekárom vyberať poplatky za výkony, ktoré prepláca poisťovňa. Znamená to, že ak lekár nemá na niektoré vyšetrenie zmluvu s poisťovňou, pacientovi by ho za peniaze nemohol urobiť. Prezident v stanovisku napísal, že sa tým môže obmedziť výber lekára, lebo si pacient bude môcť vybrať iba z tých, ktorí majú zmluvu s jeho poisťovňou. Ministerstvo takýto výklad odmieta a hovorí, že aj naďalej si pacient môže zaplatiť za výkon, na ktorý daný lekár nemá zmluvu s poisťovňou, aj keď inde by ho mohol mať zadarmo.

[/numblock]

[numblock num=“2″ style=“2″]Obišli pravidlá
Poplatky za prednostné vyšetrenie sa do zákona dostali bez diskusie. Návrh priniesol poslanec Smeru a žilinský župan Juraj Blanár priamo do parlamentu.

[/numblock]

[numblock num=“3″ style=“2″]Chýbajú analýzy
Prezident Andrej Kiska kritizoval aj to, že neexistujú žiadne analýzy, ktoré by ukázali, koľko lekári získavajú peňazí z priamych poplatkov od pacientov. Nie je teda jasné, aký dosah bude mať zákon na nemocnice či verejné zdroje. Lekári hovoria, že pre zrušenie poplatku za prednostné vyšetrenia príde rozpočet o 20 miliónov eur.

[/numblock]

[numblock num=“4″ style=“2″]Výpadok príjmov
Lekári sa sťažujú na nižšie príjmy, ktoré pre novelu budú mať. Šéf Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pástor hovorí, že príjmy ambulancií poklesnú o 700 až 1500 eur. Lekári by chceli, aby im to poisťovne vynahradili, tie s tým však nepočítajú.

[/numblock]

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie