Denník N

Geert Wilders stráca podporu, nikto s ním nechce vládnuť, Holandsko však zmenil

Blond je nová hnedá. Voz s Adolfom Hitlerom, Geertom Wildersom, Marine Le Penovou a Donaldom Trumpom na nemeckom karnevale. Foto – TASR/AP
Blond je nová hnedá. Voz s Adolfom Hitlerom, Geertom Wildersom, Marine Le Penovou a Donaldom Trumpom na nemeckom karnevale. Foto – TASR/AP

Ako veľmi podľahli Európania populistom, sa tento rok prvý raz ukáže v holandských voľbách. V kampani sa už Wildersov efekt prejavil.

Už o necelé dva týždne, v stredu 15. marca, sa v Holandsku odohrá prvý tohtoročný test popularity európskych populistov.

Mesiac pred francúzskymi prezidentskými voľbami, kde je jednou z favoritiek líderka Národného frontu Marine Le Penová, si Holanďania zvolia nový parlament.

Až donedávna tam v prieskumoch verejnej mienky viedla krajne pravicová Strana slobody (PVV) holandského krajne pravicového populistu Geerta Wildersa. S blížiacimi sa voľbami, v situácii, keď hlavné strany s ním vylúčili povolebnú spoluprácu, klesla jeho strana na druhé miesto prvý raz od novembra.

Predbehla ho Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVD) holandského premiéra Marka Rutteho.

Nulový potenciál

Holanďania podľa expertov radšej volia niekoho, kto má šancu byť vo vláde, a Wilders, akokoľvek je viditeľný, zrejme znovu dovedie svoju stranu len do opozície.

Tesné víťazstvo Rutteho považujú za najpravdepodobnejšie aj analytici z Economist Intelligence Unit.

Holandské voľby

  • Bojuje sa o 150 kresiel proporčným systémom, podobným, aký máme na Slovensku. 
  • Tri tradičné strany si kedysi medzi sebou delili 80 percent hlasov, dnes je to len 40 percent. 
  • Wildersa odsúdili za rasistické výroky proti holandským Maročanom. Z obavy o bezpečnosť žije Wilders pod 24-hodinovou policajnou ochranou. Boj proti islamu je jeho hlavnou témou.
  • Holandský premiér Rutte prispôsobil jeho rétorike kampaň. Má za sebou dobré ekonomické výsledky – nezamestnanosť na 5-ročnom minime a rast 2,3 percenta. 
  • V parlamente dostane každá strana kreslo, ak získa viac ako 0,67 percenta hlasov, čo výrazne komplikuje vytváranie vládnych koalícií.

Vzhľadom na vysoký počet nerozhodnutých voličov však stále nie je vylúčené, že Wilders skončí ako jednotka, hoci s takmer nulovým koaličným potenciálom.

Program bielovlasého excentrického politika sa dá zhrnúť do troch slov – odpor proti islamu.

Wilders (53) volá po zákaze vstupu občanov moslimských krajín do Holandska, či zákaze predaja Koránu, ako aj referende o vystúpení z EÚ – takzvanom nexite. Pre svoju extrémistickú politiku však nemá partnera.

Je dobrý rečník, ktorý vie vykalkulovane narábať s Twitterom. V politike sa pohybuje od svojich 28 rokov a je tretím najdlhšie pôsobiacim členom holandského parlamentu, ako pripomína New York Times. A stále pritvrdzuje. Kým v roku 2012 by zakázal nové mešity, teraz by ich zatvoril všetky.

Svojich voličov oslovuje ako Henk a Ingrid. Podľa neho sa stali obeťou skorumpovanej elity, invázie migrantov a byrokratickej EÚ.

Wildersa stráži policajná jednotka 24 hodín denne. FOTO - TASR/AP
Wildersa stráži policajná jednotka 24 hodín denne. Foto – TASR/AP

Vlani zaregistrovali holandské úrady okolo 20-tisíc žiadateľov o azyl, v roku 2015 to bolo 45-tisíc.

„Utečenci sú témou marcových volieb, ale pravdepodobne menej, ako by si Wilders želal,“ napísali Financial Times vo svojej reportáži z chudobnej dediny Oude Pekela pri nemeckých hraniciach, kde by mal byť Wilders veľmi silný.

„Wilders volá po tom, aby sa rozprávalo s vylúčenými Holanďanmi. Ale pravdou je, že aj v chudobnej Oude Pekele predstavujú menšinu. Pre niektorých miestnych azylanti nepredstavujú dobro, ale väčšina zastáva pozitívnejšie postoje. Stalo sa medzinárodným klišé, že elity potrebujú chodiť na miesta, ako je Oude Pekela, aby počúvali obyčajných ľudí. Keby tak urobili, boli by celkom prekvapení,“ napísal Simon Kuper z Financial Times.

Medzinárodné otrasy ako brexit či víťazstvo Donalda Trumpa v Amerike, ku ktorému sa Wilders hlási, nie sú v Holandsku takým dôležitým faktorom. Nový americký prezident je v Holandsku neobľúbenou postavou.

„A napriek významnému nárastu euroskepticizmu v Holandsku je tu veľmi malý apetít opustiť EÚ či eurozónu,“ píšu analytici z EIU.

V Holandsku by sa tak v polovici marca mohol zopakovať rakúsky scenár, kde krajne pravicový kandidát neuspel oproti „zelenému“ kandidátovi Alexandrovi Van der Bellenovi a nepomohol mu Trumpov efekt po prekvapivých amerických voľbách.

Bez ohľadu na to, či Wilders skončí ako dvojka a v opozícii, už teraz sa dá povedať, že výrazne zmenil charakter holandskej politiky a jeho názory sa stali súčasťou mainstreamu. Hovorí sa tomu aj Wildersov efekt.

Rutteho taktika

Príklon k tvrdšiemu postoju voči migrantom vidno aj u premiéra Marka Rutteho a v jeho predvolebnej výzve so slovami „správaj sa normálne, alebo odíď“. Rutte síce neskôr tvrdil svojim nespokojným voličom, že nepreberá rétoriku Wildersa, a že to nebolo namierené proti žiadnym etnickým skupinám, svoj odkaz to však splnilo.

Aj on by chcel, aby ho Henke a Ingrid volili.

Holandský premiér Mark Rutte. FOTO - TASR/AP
Holandský premiér Mark Rutte. Foto – TASR/AP

„Rutte sa snaží získať Wildersove hlasy a tvrdším slovníkom sa mu to darí, rovnako však aj tým, že sa voči nemu ostro vymedzuje a vylučuje s ním vládnutie,“ povedal Denníku N holandský prekladateľ zo slovenčiny Abram Muller. V podstate dáva voličom na výber – buď voľte Wildersa do opozície, alebo umiernenejšieho Rutteho za premiéra.

Bez jeho strany je takmer nemožné zostaviť vládu. „To by musela mať päť strán, takže je najpravdepodobnejšie, že zostane premiérom,“ predpovedá Muller.

Od roku 2002 je Rutteho vláda prvou, ktorá vydržala do konca volebného obdobia. „Podarilo sa mu to napriek komplikovanej koalícii jeho pravicových liberálov so sociálnymi demokratmi. Dostal Holandsko z ekonomickej krízy, rozpočet do plusu a nezamestnanosť šla rapídne dolu,“ rozpráva Muller.

Ak z komplikovanej koalície vychádza niekto porazený, tak sociálni demokrati. Naopak, darí sa Strane zelených či proeurópskym liberálom D66, ktorých líder Alexander Pechtold je najvýraznejším oponentom voči Wildersovi. Očakáva sa, že budú mať najlepší výsledok od 90. rokov, a podľa Financial Times by sa so svojou silnou témou o reforme vzdelávania mohli stať treťou najsilnejšou stranou v parlamente.

Pechtold hovorí, že nebyť vraždy protiislamského populistu Pima Fortuyna, ktorého zabil v roku 2002 holandský občan krátko pred voľbami, médiá by podľa neho toľko Wildersa neživili. „Médiá mali pocit, že im niečo ušlo, a teraz to preháňajú,“ povedal Pechtold pre FT.

O nepriehladnuteľnom populistovi, ktorému sa pre farbu vlasov hovorí aj Mr. Peroxid, sa podľa Mullera bude ešte dlho hovoriť.

„Bude viditeľný, kým neodíde z politiky. Jeho strana je one man show, má len jeho ako člena. Na druhej strane, práve on bráni tomu, aby sa zúčastňovala na vládnutí. V podstate je tragickou postavou,“ myslí si prekladateľ Muller.

To všetko by však prestalo platiť, keby Wilders prevalcoval voľby a získal by napríklad 35 percent. „To by bolo otázne, či by Rutte dodržal svoj sľub,“ dodáva holandský prekladateľ o menej pravdepodobnom scenári, hoci po brexite a Trumpovi a pri takom počte nerozhodnutých je lepšie nič nevylučovať.

Ruský faktor

Podobne ako v nemeckých a francúzskych voľbách sa aj v Holandsku špekuluje o snahe Kremľa ovplyvniť voľby. „Urobili sa obrovské opatrenia, aby boli stranícke webové stránky zabezpečené. Aj preto sa hlasy budú rátať ručne a nie elektronicky, ako rozhodol minister vnútra, inak sociálny demokrat,“ hovorí Muller.

Obavy z Ruska nie sú prekvapivé. V Holandsku je Putin nepopulárny aj pre zostrelenie boeingu s holandskými pasažiermi nad územím kontrolovaným proruskými separatistami v roku 2014, ktorí podľa holandských vyšetrovateľov útočili ruským raketovým systémom Buk.

„Toto je tiež slabý Wildersov bod, hoci je dosť chytrý na to, aby Putina chválil.“

Holandské voľby

Svet

Teraz najčítanejšie