Denník N

Scenáre EÚ po brexite: v hre je menej Bruselu aj viacrýchlostná Únia. Čo to znamená pre nás?

Foto - ap
Foto – ap

Európska komisia spustila diskusiu o tom, akým smerom by sa mala EÚ uberať. Analytici to oceňujú a hovoria, že najpravdepodobnejšie je budovanie efektívnejšej Únie.

Predseda Európskej komisie v stredu v europarlamente predstavil päť scenárov toho, akým smerom by sa EÚ mohla uberať po brexite.

Hovoril o takzvanej viacrýchlostnej Európe, ale aj o limitovanejšej spolupráci, ktorá by znamenala, že EÚ sa primárne zameria na jednotný trh a ekonomickú spoluprácu.

Slovenskí analytici vnímajú iniciatívu Európskej komisie pozitívne. Vladimír Bilčík z SFPA oceňuje, že Komisia dala na stôl všetky možnosti, o ktorých teraz môžu členské štáty diskutovať, a otvorila tak nové kolo debaty o budúcnosti Únie. Prebiehať by mala už na samite v Ríme, ktorý bude koncom marca.

Komisia podľa Bilčíka medzi riadkami jasne dáva najavo, že ak sa nedohodneme spolu ako 27-čka a nebudú jasné spoločné pravidlá, tak nám nielenže hrozí scenár, ktorý hovorí o návrate k hlavnému dôrazu na spoločný trh, ale aj koniec EÚ.

Šéfredaktorka portálu euractiv.sk Zuzana Gabrižová si myslí, že Komisia takto dáva štátom priestor na diskusiu, ale zároveň ich núti povedať, akú cestu považujú za najlepšiu, čo doteraz väčšina krajín jasne nepomenovala.

Viacrýchlostná Európa či efektívnejšia EÚ?

„Nepoviem vám dnes, ktorý je mnou jednoznačne preferovaný scenár, pretože rozhodnutie nie je v žiadnom prípade na mne,” vyhlásil Juncker pred europoslancami.

Chcel tak zdôrazniť. že Komisia dáva členským štátom čas, aby sa zapojili do diskusie o piatich scenároch a pomohli jej vybrať ten, ktorý sa bude v najbližších rokoch v Únii presadzovať.

Diskusia o európskej budúcnosti bola podľa nej príliš často nesprávne zjednodušená na výber medzi „väčšou alebo menšou EÚ“.

Milan Nič z Globsec Policy Institute, ktorý sa v Bruseli zúčastnil stretnutia venovaného prípravám scenárov, pre Denník N povedal, že Komisia aj napriek vyhýbavým vyjadreniam svojho predsedu preferuje návrh číslo štyri, ktorý hovorí o menšej, ale efektívnejšej EÚ. Počas príprav Bielej knihy mu venovala najviac úsilia aj pozornosti.

Scenár, ktorý by presadzoval rýchlejšie a efektívnejšie fungovanie EÚ za cenu obmedzenejšieho záberu, považuje za najdôležitejší aj Vladimír Bilčík, podľa ktorého je to zároveň najzložitejší scenár, ktorý si vyžiada ešte veľa diskusií.

„Kombinuje prvý a druhý scenár, ale cielene s dôrazom na pridanú hodnotu integrácie vo vybranej oblasti – sú len isté veci, ktoré ideme robiť spolu ako napríklad budovanie vojenských kapacít, ale pokiaľ sa dohodneme, že ich ideme robiť spolu, tak ich robíme rýchlo a efektívne, vieme ich presadiť a vieme ich uviesť do života,“ hovorí Bilčík.

Tí, ktorí chcú, robia viac

Najväčšiu pozornosť spomedzi piatich možností si vyslúžil scenár, ktorý Juncker nazval „Tí, ktorí chcú, robia viac“. Ten hovorí o posilnení spolupráce medzi členskými štátmi, ktoré o to majú záujem. V praxi to znamená, že by sa zrejme vnútri Únie vytvorilo niekoľko skupín štátov, ktoré by boli na rôznych úrovniach integrácie.

K skupine štátov so spoločnou menou a tých, ktoré euro (zatiaľ) neprijali, by sa pridali aj nové skupiny podľa toho, či sa jednotlivé štáty rozhodli spoločne konať napríklad v oblasti obrany, vnútornej bezpečnosti, daní alebo sociálnej politiky.

„Jednota 27-čky je zachovaná, zatiaľ čo sa umožní hlbšia spolupráca pre tých, ktorí o to majú záujem,“ píše sa v dokumente Komisie.

Vladimír Bilčík však hovorí, že tretí scenár je najviac abstraktný a je skôr o metóde, ako o konkrétnom pomenovaní toho, čo sa udeje.

„Hovorí o tom, že nejaká skupina štátov bude robiť niečo viac, to tu už máme v dnešnom procese integrácie v rôznych oblastiach. Bude sa diať v zásade to, čo sa deje v prvom scenári, teda členské štáty sa dohodnú, že sa hýbu ďalej, aj keď s ťažkosťami a a zároveň nejaká skupina členských štátov posilní spoluprácu v konkrétnej oblasti akou je spoločná mena,“ dodáva.

Zuzana Gabrižová hovorí, že takýto scenár by síce mohol fungovať, ale Únia by v ňom na medzinárodnej scéne nevystupovala ako prehľadný aktér, bola by menej čitateľná a súdržná. „Vyriešilo by to však vyčerpávajúce politické pnutia, kedy skrátka niektoré krajiny, už z akýchkoľvek dôvodov – často vnútropolitických, nie sú ochotné s integráciou napredovať,“ dodáva.

Status quo

Ďalšou možnosťou (v dokumente je ako prvá), je pokračovanie v tom, ako Únia fungovala doteraz, ale s reformami v duchu dokumentov, ktoré boli prijaté v minulých rokoch, vrátane toho z bratislavského samitu. Znamenal by aj snahu o zlepšenie rozhodovacích procesov a razantnejší prístup v sektorových politikách.

Podľa Junckera by táto stratégia do roku 2025 Únii priniesla pomalší a postupný progres. EÚ by sa sústredila najmä na ekonomický rast a investície do digitálnej, dopravnej a energetickej infraštruktúry.

Zuzana Gabrižová tento scenár považuje za jeden z tých reálnejších. „Politicky najreálnejší je buď scenár, že pokračujeme tak ako doteraz, so všetkými politickými a odstredivými ťažkosťami a polovičnými riešeniami, ktoré to prináša, alebo scenár, v ktorom sa budeme viac ako doteraz spoliehať na viacrýchlostný model,“ hovorí.

Iba jednotný trh

Pre kritikov EÚ Komisia do svojho návrhu pridala scenár, ktorý často spomínajú aj euroskeptici – opak hlbšej integrácie. Únia by sa podľa toho scenára zamerala hlavne na jednotný trh. Vzdala by sa tak ambícií zaoberať sa témami, ako sú spoločná obrana alebo migrácia.

Menší dôraz by bol aj na slobodu pohybu a otvorené hranice, ktoré ľuďom z členských štátov EÚ umožňujú cestovať bez kontrol na hraniciach. Komisia tvrdí, že by bolo ťažšie garantovať aj slobodu pohybu pracovnej sily a služieb, čo by ľuďom skomplikovalo prácu v zahraničí.

EÚ by sa zároveň v tomto prípade snažila zmierniť regulácie: za každú novú zavedenú reguláciu by musela zrušiť dve staršie. Podobné nariadenie nedávno v USA vydal nový americký prezident Donald Trump.

Úloha EÚ vo svete by sa v tomto prípade oslabila. Podľa Bielej knihy by Únia oveľa ťažšie uzatvárala obchodné dohody, humanitárna pomoc by sa riešila na úrovni štátov. EÚ by už naďalej nevystupovala na viacerých medzinárodných fórach, keďže by sa nedokázala zhodnúť na spoločnom stanovisku v politických otázkach.

Scenár, ktorý dokument opisuje skepticky a miestami až depresívne, by podľa Bilčíka nebol pozitívny ani pre Slovensko, pretože by to okrem iného znamenalo aj väčší dôraz na bilaterálne vzťahy.

„Samozrejme, v bilaterálnych vzťahoch Slovensko ako relatívne malý štát s malou otvorenou ekonomikou ťahá takmer vždy za kratší koniec, pretože tam je to vždy o moci a o sile,“ hovorí.

Zbytočný piaty scenár?

Podobne ako obmedzenie spolupráce a návrat k jednotnému trhu, veľmi nízku priechodnosť má aj posledný piaty scenár, ktorý prakticky znamená viac zdieľaných právomocí a častejšie spoločné rozhodovanie.

Vladimír Bilčík ho považuje za najmenej realistický aj preto, aká je dnes situácia v Európskej únii, a pretože hlavným impulzom pre vznik Bielej knihy bola snaha udržať Úniu pohromade po kríze a po brexite.

„Baviť sa dnes o nejakej federalizácii je skôr nereálne,“ dodáva.

Ako sa to dotkne Slovenska?

Pokles dôvery v EÚ a euroskeptické nálady sa nevyhli ani Slovensku. Niektoré politické strany dokonca otvorene hovoria o odchode z Únie. Európska integrácia je však dlhodobou prioritou Slovenska a analytici si myslia, že by to takto malo ostať aj naďalej, bez ohľadu na to, ktorý zo scenárov by si EÚ zvolila.

„Z pohľadu Slovenska a toho, aké máme ekonomické a politické záväzky, je kľúčové, aby bolo Slovensko aj v budúcnosti vo fungujúcom jadre európskej integrácie. Len to nám dáva schopnosť vplývať na tvorbu európskej politiky, ktorá nás ovplyvňuje, pretože sa vieme oprieť o jasné a pevné medzinárodné pravidlá,“ hovorí Vladimír Bilčík, ktorý dodáva, že Slovensko má strategický záujem vyhnúť sa miestu na periférii EÚ.

Súhlasí s tým aj Gabrižová: „Slovensko by sa malo v prvom rade snažiť o funkčnú a odolnú eurozónu, teda malo by sa – ako to aj v poslednom čase robilo – snažiť presvedčiť svojich partnerov, že v nedokončenom stave predstavuje potenciálne riziko pre všetkých.“

Na druhej strane, ak by došlo k uplatneniu modelu viacrýchlostnej Európy, Slovensko si podľa nej musí dať pozor na to, aby nezostalo mimo kľúčových rozhodnutí (napríklad obrana), práv (napríklad voľný pohyb) a dostupných finančných nástrojov (napríklad eurofondy).

Milan Nič si myslí, že pre zoskupenie starých členských štátov bez Slovenska by bolo pre nás najrizikovejším scenárom, ktorý je možný aj v prípade štvrtého scenára.

Dodáva, že návrat niektorých právomocí z Bruselu národným štátom, môže vyhovovať napríklad Poľsku a Maďarsku, ktoré to už dlhšie žiadajú. V takom prípade bude podľa neho zaujímavé sledovať, ako sa bude vyvíjať regionálna spolupráca vo V4.

Slovensko v jadre EÚ

Svet

Teraz najčítanejšie