Ako Richter odobril zlo

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny včera konečne vyjavil to, čo z neznámych dôvodov dva týždne tajil: že akreditáciu Čistému dňu neodoberie. Je to signál pre celý ustrašený systém sociálnoprávnej ochrany a je to aj ťuknutie do bežného človeka, aby smelo pochyboval o tých feťákoch, ombudsmanke (tá predsa chráni len Rómov a páchateľov), ani nehovoriac o zlomyseľnej opozícii, ktorá iba chcela byť slávna.

To je už dosť múch jednou ranou. Richter tvrdil, že ak sa objavia dôležité zistenia, budú operatívne konať a zakročia. A to povie potom, ako je dnes už známe, že jeho ministerstvo usilovne ignorovalo naozaj závažné podnety.

Minister veľmi dobre vie, že zákon o sociálnoprávnej ochrane nerovná sa zákon trestný, tak­že robiť z polície a prokuratúry jediné autority, ktoré rozhodnú o osude Čistého dňa, sa javí strategicky vôbec nie zlé – ak je úmyslom len hľadať spôsob, ako nechať zariadenie pri živote.

Možnosti tlačiť sa vyčerpali, ostal len priestor pre gestá a vyjadrenia. V krajine nezvyknutej na trieskanie dvermi z principiálnych dôvodov je neobyčajne dobrou správou rozhodnutie dvoch členov akreditačnej komisie, že im minister nebude dupať po odbornosti a etike.

„Cítim… povinnosť pomenovať zjavné pochybenia a dištancovať sa od ich prehliadania či marginalizácie. A je to posledný mne dostupný spôsob, ako sa domáhať prirodzeného práva na opatrenie, ktoré by chránilo klientov resocializačného zariadenia čo i len pred možnosťou akéhokoľvek ohrozenia,“ napísal Rastislav Šenkirik v stanovisku pre časopis .týždeň. „Vaše rozhodnutie prekračuje hranice mojej odbornej a etickej tolerancie,“ uviedla v liste priamo ministrovi Eva Mydlíková.

Vďaka nim vieme, aké nehorázne je Richterovo rozhodnutie. Potlesk!