Brusel začal debatu, ktorú už mal mať za sebou
Až do minulého roka sa Únia tvárila, že existuje len jediná možnosť, čoraz hlbšia integrácia pre všetkých.
To najdôležitejšie na bielej knihe predsedu Európskej komisie o možných scenároch ďalšieho rozvoja Európskej únie je, že tieto možné scenáre pripúšťa ako legitímne alternatívy, o ktorých treba vážne diskutovať.
Až do minuloročnej dohody medzi britským expremiérom Davidom Cameronom a EÚ o tom, že niektoré úniové povinnosti pre Veľkú Britániu automaticky neplatia, a vlastne až do brexitu sa Únia tvárila, že pre ňu existuje iba jedna možná budúcnosť: bude do nej vstupovať čoraz viac krajín, integrácia bude čoraz hlbšia a k čoraz hlbšej integrácii budú všetci členovia smerovať povinne. Akákoľvek iná predstava sa automaticky označila za nacionalistickú a extrémistickú. Vo väčšine prípadov oprávnene, ale určite nie vždy.
Bruselskí ani mnohí národní politici a intelektuáli nedokázali rozlišovať medzi sebeckým populizmom a oprávnenou kritikou často naivného, pohodlného a až hazardérskeho prístupu Bruselu. Ten postavil všetko na jednu kartu. V záujme neustáleho demonštratívneho prehlbovania integrácie nechával za sebou nevyriešené problémy, zakrýval hlboké rozpory, uspokojil sa často len s formálnym plnením kritérií a trval na zachovaní jednoty za každú cenu.
Prijatie Grécka do eurozóny, v ktorej nemalo čo robiť, a jeho súčasné bezvýchodiskové trápenie sa v eurozóne, ktorú už malo dávno opustiť, je toho najlepším príkladom.
Treba si uvedomiť, že medzi krajnými možnosťami predloženými Jeanom-Claudom Junckerom, pokračovaním doterajšej politiky, čiže prehlbovaním integrácie za každú cenu, a tým, že z Únie zostane iba zóna voľného obchodu, existuje mnoho možností. O prvej sa ukázalo, že asi nebude fungovať, na druhej strane sa už európska integrácia dostala oveľa ďalej, než aby svoj zmysel opäť hľadala len v bezbariérovom pohybe tovaru.
Jednoduché však nebudú ani ostatné. Viacrýchlostná Európa môže opäť viesť k rozdeleniu kontinentu a pre Slovensko nie je jedno, v ktorom kole skončí. Integrácia podľa hesla „menej, ale efektívnejšie“ môže stroskotať na tom, že sa nedohodneme, čo by sa malo efektívnejšie integrovať – pozri spory o migračnej politike či spoločnej obrane. Ale to neznamená, že to nie sú reálne možnosti a že jedna z nich nie je pre Úniu najlepšia.
Podstatné však je, že sa Únia konečne dostala k debate, ktorá mala prebehnúť už pri jej vzniku. Možno ešte nie je neskoro.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
