Denník N

Ako pamiatkari nechali Bezručovu napospas stavbárom

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zbúranie značnej časti funkcionalistického komplexu budov v bratislavskom Starom Meste ako národnej kultúrnej pamiatky vlani na jeseň a jeho premena developerom na polyfunkčný objekt Bezručova Residence vyvolalo vášnivé spory.

Pôdorys prípadu, do ktorého sú zapojené najväčšie kapacity našej architektúry a ochrany pamiatok, je jasný. Developerská spoločnosť Bezručova Invest, ktorá patrí do okruhu firiem pod vplyvom Juraja Širokého. Toto uvádza portál TREND aj ďalší dôveryhodný zdroj. Meno tohto veľkopodnikateľa blízkeho Smeru je pritom spojené okrem iného s Váhostavom, ktorý neplatil dodávateľom a parazituje na štáte.

Bezručova Invest tvrdí, že pre to, aby mohli vybudovať štvorpodlažné podzemné garáže pre budúcich obyvateľov objektu, bolo nevyhnutné asi polovicu Národnej kultúrnej pamiatky Bezručova 3 asanovať, čiže zbúrať.

Inými slovami, riešenie parkovania malo vraj prednosť pred ochranou pamiatky. Nie je to pritom tak.

Pokuta? Nebuďte smiešni

Čo je na tom celom najhoršie, toto riešenie „posvätil“ a schválil orgán, ktorý zo zákona má dbať o ochranu pamiatok – Krajský pamiatkový úrad Bratislava. Opäť, tak ako v prípade škandalózneho ničenia pamiatok na Bratislavskom hrade, sme aj tu svedkami toho, že vplyvný investor s politickým krytím si presadí prakticky čokoľvek.

Arogantne sa v 90. rokoch správal Alexander Rezeš v Banskej Štiavnici, kde si staval v historickom dome bazén a zničil tak jeho interiér, arogantne sa dnes správa Široký v Bratislave. Čo im hrozí? Takmer nič. Prípadné pokuty môžu pokojne zakomponovať do rozpočtu stavby.

Funguje to takto: ak by sa aj investor voči rozhodnutiu pamiatkarov obrátil na súd, hrozí mu pokuta maximálne do výšky milióna eur, v prípade svetového dedičstva UNESCO (čo nie je prípad Bratislavy) dvojnásobok. To sa však zatiaľ na Slovensku nestalo. A takisto nijaký investor, ak zničil pamiatku, čím spáchal trestný čin, nešiel ešte v tejto krajine do väzenia. A na dôvažok, pamiatkari nemajú možnosť stavbu, v rámci ktorej sa ničia pamiatkové hodnoty, zastaviť. To môže iba stavebný úrad. A takýto postup je úplne ojedinelý. Takže Klondyke?

Denis Haberland pätnásť rokov pracoval na Pamiatkovom úrade SR, z toho väčšinu času na odbore preskúmavania výkonu štátnej správy, kde riešil odvolacie konania z celého Slovenska, takže situáciu dôverne pozná. Dnes pracuje v Slovenskej národnej galérii.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Pohľad na komplex budov bývalej Nemocnice s poliklinikou na Bezručovej ulici po začiatku búracích prác. V popredí je nárožie budovy Bezručova č. 5. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Dostatočne bohatý investor má vždy navrch. Zaplatí si lepších právnikov ako štát, ten má navyše nedostatok úradníkov, sú zle zaplatení a vyhýbajú sa stretom s investormi. Je pravda, že pamiatkový zákon ako jeden z mála zákonov tvrdo vstupuje do vlastníckych práv, v parlamente bol však opakovane bez rozpravy schválený.

Prečo? – pýtam sa. „Štát je zrejme naučený, že pamiatkari sú prútená prekážka, čo sa preskočí bez problémov,“ opisuje prevažujúcu prax Haberland a pokračuje: „V prípade Bezručova Krajský pamiatkový úrad jednoznačne zlyhal. Zvažujem preto podanie na prokuratúru s podnetom na preskúmanie, či nedošlo k porušeniu pamiatkového zákona a tiež k mareniu úlohy ochrany kultúrneho dedičstva tak, ako ukladá ústava, podľa paragrafu 327 trestného zákona.“

Haberland tvrdí, a nie je sám, podobný názor má aj Pamiatková inšpekcia ministerstva kultúry, že Bezručova Invest mali s ohľadom na charakter vzácnej pamiatky zvoliť iné riešenie garáží, ktoré by neznamenalo zbúranie polovice objektu – napríklad podkopanie pod nádvorie, čo sa bežne v zahraničí robí. To by však bolo drahšie.

Dedičstvo 20. storočia

Kardinálna chyba sa zrejme stala už v roku 2008, keď objekty Bezručova 3 a 5, ktoré dovtedy slúžili ako nemocnica s poliklinikou, predalo ministerstvo zdravotníctva súkromnému investorovi. Ten ich zamýšľal prestavať na hotel, čo u pamiatkarov neprešlo. A tak si najal renomovaný ateliér architektov BKŠP, aby navrhli polyfunkčný objekt. Tí spočiatku navrhovali úplné zbúranie Bezručovej 3, čo takisto neprešlo a išli od toho preč.

Kľúčové je, že obidva objekty sú od roku 1989 chránené ako národná kultúrna pamiatka s najvyšším stupňom ochrany a nikomu, zdá sa, ani nenapadlo ich spod tejto ochrany vyňať. Na tento fakt ako na počiatok dnešných problémov, upozorňujú aj dvaja členovia pamiatkovej komisie Krajského pamiatkového úradu, uznávaný statik Vladimír Kohút a Oto Makýš zo Stavebnej fakulty STU.

Pretože už od začiatku bolo zrejmé, že developer chce radikálne zmeniť ich funkciu – o nijakú nemocnicu a už tobôž nie o poisťovňu či iný úrad, pochopiteľne, nemá záujem. Zhodnotí sa mu najlepšie investícia do komplexu, kde budú prevažne luxusné byty s cenou až vyše štyritisíc eur za meter štvorcový.

Zásadná otázka teda je, či mu to mal štát umožniť, keďže doteraz ide o národnú kultúrnu pamiatku. Bezručovu dokonale pozná jedna z našich najuznávanejších odborníčok na modernú architektúru Henrieta Moravčíková. Zámer búrania od začiatku tvrdo kritizuje a vlani iniciovala aj občiansku petíciu už s 800 podpismi.

Budovy bývalých poisťovní (Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov a Okresná sociálna poisťovňa) predstavujú podľa nej spolu so susednou budovou Riaditeľstva štátnych dráh (1925 – 1927) unikátny komplex architektonických diel. Všetky tri navrhla a realizovala dvojica architektov Alois Balán a Jiří Grossmann v rozpätí takmer pätnástich rokov.

Prvé návrhy regulácie novej zástavby mesta vytvorili už roku 1920. Budovy, ktoré v tejto časti mesta realizovali, sú tak zhmotnením úsilia dať mu „veľkomestský ráz“. Unikátny na Bezručovej je aj celý rad na ten čas inovatívnych technických riešení. Použili sa okná a zárubne bratislavskej spoločnosti Kraus, drevené okná systému Zenith, novinkou bol aj skameňovací, vodu neprepúšťajúci náter Staulith.

Komplex budov bývalej nemocnice s poliklinikou počas búracích prác v novembri 2016. Fotografia zachytáva torzo budovy Bezručova č.3, bývalej pôrodnice. Foto N - Tomáš Benedikovič
Komplex budov bývalej nemocnice s poliklinikou počas búracích prác v novembri 2016. Fotografia zachytáva torzo budovy Bezručova č.3, bývalej pôrodnice. Foto N – Tomáš Benedikovič

Moravčíková je zbúraním časti budovy pobúrená a hovorí o vyvrcholení procesu zanedbávania architektonického dedičstva 20. storočia v Bratislave. V prvom rade kritizuje konanie inštitúcií, ako sú stavebný úrad, pamiatkový úrad, resp. inštitút hlavného architekta mesta. Tie namiesto toho, aby bránili verejný záujem, svojou nečinnosťou alebo chybným či nekompetentným rozhodovaním často samy napomáhajú deštrukcii pamiatok.

Súčasne ide o nezodpovedný prístup vlastníkov budov a stavebníkov k nehnuteľnému kultúrnemu dedičstvu. A celé to „korunuje“ všeobecné zhrubnutie mravov a slabá citlivosť verejnosti vo vzťahu k historickému dedičstvu.

„Komplex budov na Bezručovej 3 a 5 patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky moderného hnutia na území Slovenska. V procese ich záchrany som sa angažovala spoločne s kolegami z medzinárodnej organizácie na ochranu pamiatok moderného hnutia DOCOMOMO. Utrpeli obrovskú stratu pamiatkových hodnôt, spojených najmä s autenticitou a vekom. Z môjho pohľadu ozaj došlo v prípade budovy na Bezručovej 3 k natoľko invazívnemu a deštrukčnému zásahu, že fakticky vytvoril predpoklad na vyradenie budovy zo zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Nejde o ojedinelý prípad. K podobným deštrukciám pamiatok dochádza a bude dochádzať. Bezprecedentné je však to, že v prípade Bezručovej 3 k tomu došlo pod kuratelou krajského pamiatkového úradu,“ dodáva Moravčíková.

Absurdné je, že nielen v zahraničí, ale aj priamo v Bratislave existujú príklady, ako uspokojiť nároky budúcich rezidentov na parkovanie mimo pamiatkovo chránenej budovy. Uspokojovať aktuálny dopyt po parkovaní na úkor NKP je krátkozraké a neprípustné. Taký postup je dokonca v rozpore s ústavou, ktorá spoločenský záujem na ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva nadraďuje nad záujmy jednotlivca. Takže?

Pobúrenie z búrania

Krajský pamiatkový úrad Bratislava sa kritike bráni. Podľa jeho pracovníka Jána Mackoviča postupovali správne, pretože sa opierali o názory odbornej verejnosti. Pamiatkové komisie, na ktoré sa úrad odvoláva, sú pritom iba jeho poradným orgánom, zodpovednosť nesie vždy úrad. Okrem toho, na Slovensku sú v princípe dvaja uznávaní odborníci na modernú architektúru 20. storočia, okrem Moravčíkovej je to Matúš Dulla. A práve na jeho údajný súhlas s takýmto postupom, so značným búraním Bezručovej 3, sa pamiatkový úrad odvoláva.

Uvádza to aj záznam Pamiatkovej inšpekcie, ktorá z poverenia ministra Mareka Maďariča vykonala vlani na jeseň v tejto veci štátny dohľad. Na strane päť tohto obsiahleho dokumentu, ktorý ministerstvo na základe zákona poskytlo Denníku N, sa k rozporu medzi (so zámerom súhlasnými) odbornými stanoviskami Andrey Bacovej a Štefana Šlachtu na jednej strane a nesúhlasným stanoviskom Henriety Moravčíkovej na strane druhej, uvádza: „Tento rozpor riešil Krajský pamiatkový úrad Bratislava prizvaním profesora Dullu na rokovanie pamiatkovej komisie 1. marca 2011, kde nenamietal rozsah búracích prác na Národnej kultúrnej pamiatke Bezručova 3, ale zdôraznil požiadavku konzervačného prístupu k Národnej kultúrnej pamiatke Bezručova 5.“

To však nie je pravda. Samotný Matúš Dulla 13. októbra 2016 riaditeľovi Krajského pamiatkového úradu Petrovi Jurkovičovi napísal, že síce chápe, že vždy ide iba o nejaký kompromis, ale hlboké znepokojenie, ba až pobúrenie v ňom vyvoláva práve búranie. „Potom sa stráca akákoľvek dôvera aj v to, že Bezručova 5 (teda architektonicky vzácnejší objekt, pozn. redakcie) sa bude obnovovať s pietou k pôvodnej podobe.“

Presne také stanovisko uviedol profesor Dulla aj pred pár dňami pre Denník N. S tým, že mal kedysi úvahu, ako „prinútiť majiteľa“ (investora) jednu časť príkladne obnoviť a druhú zmeniť podľa svojich predstáv. Objekty však roky chátrali, hrdzaveli, vandali ich ničili a rozkrádali – takže jeho stanovisko, na ktoré sa úrad tak rado odvoláva, je bezpredmetné.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Bolo to asi pred desiatimi rokmi, objekt už bol opustený, keď sa zdalo, že majiteľ si je naozaj vedomý významu tejto architektúry. A projekt mali vtedy v rukách špičkoví architekti. Dostal som otázku, či by sa mohla časť zbúrať a postaviť nanovo v pôvodnej podobe. Nie som ortodoxný pamiatkar. Pri obnove sa vždy niečo stratí. Ortodoxní to majú vo svojom extrémnom postoji vlastne ľahké: žiadne kompromisy,” vysvetľuje profesor Dulla.

Dodáva, že v tom čase sa zdalo, že pri Bezručovej je možná dohoda. „Ak treba niečo zbúrať a postaviť ako kópiu nanovo, tak potom tú hodnotnejšiu časť obnovte s maximálnou pietou a konzervačnou metódou. Prísni pamiatkari to zavrhli a dom ďalej chátral. Zišla sa komisia, kde sa predsa len zvažovalo, čo možno povoliť. V odkvapových žľaboch medzitým rástli topole, hrdzaveli kovové okná, opadávali obklady.

Nakoniec sa pristúpilo k činom – ale len k tomu škandalóznemu búraniu. Nikto nič neobnovuje. Veď vlastne toho zostáva len málo. Zub času sa po desaťročí na neudržiavanom objekte zreteľne podpísal. Hrozí, že namiesto tej pietnej obnovy, ktorá vtedy mala ešte zmysel, sa dnes už celkom stratia aj čo len stopy po tých najefektnejších architektonických častiach, priestoroch a prvkoch,“ uvádza dnes Dulla.

Zhrňme to: dve najväčšie autority v oblasti modernej architektúry, Dulla a Moravčíková, nesúhlasia s postupom Krajského pamiatkového úradu, pričom stanovisko jedného z nich úrad prekrútil, resp. zamlčal.

„Objekty Bezručova 3 a Bezručova 5 zostanú národnými kultúrnymi pamiatkami, budú nositeľmi sčasti novej kultúrnej vrstvy tak, ako napríklad gotické domy zlúčené do renesančných palácov, barokovo prestavané a v 19. storočí nadstavané,“ tvrdí Mackovič z úradu. Ani to však nesedí. Bezručova Residence zásadne zmení pôvodný účel, nebude to múzeum ako napríklad často spomínaná funkcionalistická Vila Tugendhat v Brne. Pôvodná poisťovňa, úradovňa, neskôr zdravotnícke zariadenie bude odteraz prevažne bytovým komplexom s veľkou kaviarňou, kde iba časť zachová zdravotnícku funkciu. Takže paralely s gotikou prestavanou v renesancii neobstoja.

Voda tečie tam, kde môže

Podľa tvrdení výkonného riaditeľa Bezručova Invest Milana Ceconíka, ktoré nedávno uviedol v médiách, bude celý komplex dokončený koncom roka 2018, pričom v súčasnosti majú už 45 percent bytov a priestorov predaných. O aktivistoch (Moravčíková a iní) hovorí ako o nekonštruktívnych, čo dáva do protikladu s pamiatkarmi, s ktorými vraj vždy našli riešenie. Bodaj by nie! Na otázky Denníka N odpovedá Ceconík stručne. „Terajšie riešenie bolo vyhodnotené v čase ako najlepšie. Zásah do národnej kultúrnej pamiatky bol akceptovaný ako nutný kompromis pre fungovanie obidvoch objektov,“ tvrdí a dodáva: „Odbornú polemiku vnímam ako potrebu zviditeľnenia sa istých osôb pri téme, ktorá je aktuálna.“

V jednej veci má však Ceconík pravdu. Pamiatka bude zrejme obnovená v súlade so všetkými podmienkami, ktoré v povoľovacom procese boli stanovené. V tom je presne jadro sporu! Taký brutálny zásah do jednej z najvzácnejších funkcionalistických stavieb na Slovensku umožnil Krajský pamiatkový úrad. Developer je v tomto „mimo hry“, asi ako voda, ktorá natečie iba tam, kde jej je to umožnené. Zlyhal opakovane štát, nie súkromná firma.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Podobne ako fatálne zlyhal štát pri ochrane pamiatok v prípade zámku Vígľaš, ktorý zahraničný investor, s „požehnaním“ dnes už našťastie bývalého riaditeľa banskobystrického pamiatkového úradu Miroslava Suru prestaval – a tým jeho pamiatkové hodnoty zničil – na hotel. Podobne bolo úspešné vydieranie investorom v Ružomberku, kde svojho času doslova pristavali Hypernovu k zvyškom opevnenia stredovekého kláštora.

Druhou možnosťou bolo údajne úplné zničenie kláštora „na oltár“ nákupného centra. Ceconík a úrad naďalej opakujú, že hodnotné časti sa nezbúrali. Nie je to pravda. Napokon, dokazujú to aj jednoznačné stanoviská Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla ICOMOS Slovensko a Fakulty architektúry STU z novembra 2016. „Nositeľom prevládajúcich pamiatkových hodnôt je nielen samotný architektonický koncept, ale aj originálna hmota konštrukcií, povrchov a chránených remeselných a architektonicko-výtvarných detailov,“ uvádza ICOPMOS v súlade s Benátskou chartou z roku 1964, ktorú sa Slovensko zaviazalo rešpektovať.

Na ťahu je Maďarič

Ešte raz: predmetom pamiatkovej ochrany musí byť aj autentická stavba, jej konštrukcie a hmota. Zbúranie pôvodného a stavba nového objektu s výnimkou presne stanovených výnimiek, ktoré Bezručova nespĺňa, je neprípustné. Isto, Bratislavčania budú od konca roku 2018 chodiť na Bezručovej okolo nového „polyfunkčného komplexu“, ktorý bude asi pekne vyzerať, bude mať pekné fasády. A iba málokto si uvedomí, že sa pozerá na preparát bez historickej hodnoty. Na kulisy bez obsahu.

Nedávno sa k celej kauze stretla aj Pamiatková rada ako poradný, expertný orgán ministra kultúry. Takisto sa zhodla na tom, že taký zásah, ako sa udial na Bezručovej 3, je v režime pamiatkovej ochrany neprípustný.

Na ťahu je teraz minister Maďarič, ktorý nedávno ostrý spor medzi Pamiatkovým úradom a Pamiatkovou inšpekciou odsunul ako nerozhodnutý s tým, že ide vraj o „odborný problém“, ktorý by mala posúdiť Pamiatková rada.

Odhliadnuc od faktu, že tá sa už medzičasom vo veci stretla a vyjadrila, nejde iba o odborný spor, ale o vážne podozrenie z porušenia zákonov zo strany štátnych inštitúcií. Ak nechceme z pamiatkarov urobiť definitívne iba štatistov, ktorí posvätia zámery developerov a sú tak zbytoční – v takom prípade stačia iba stavebné úrady –, tak by mala konať generálna riaditeľka Pamiatkového úradu Katarína Kosová a vyvodiť zodpovednosť voči Krajskému pamiatkovému úradu Bratislava. Ak nie, tak by mal minister Maďarič konať voči nej, pretože za tie roky, čo je vo funkcii, už obhajovala mnohé veci, ktoré sú neobhájiteľné.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie