Denník N

Americká armáda nie je tým, kto potrebuje viac peňazí

Americký prezident Donald Trump a odchádzajúci minister obrany James Mattis. Foto – TASR/AP
Americký prezident Donald Trump a odchádzajúci minister obrany James Mattis. Foto – TASR/AP

Žiadna z ťažkostí, ktorej za posledných 25 rokov čelili Spojené štáty, nemala pôvod v tom, že by americké ozbrojené sily boli príliš malé alebo slabé.

Keď som prvýkrát stretol generála Davida Petraeusa, prekvapila ma na ňom jedna vec. Bolo to na začiatku vojny v Iraku a hoci sa situácia nevyvíjala dobre, on svoju oblasť na severe krajiny riadil skúsene a efektívne. Spýtal som sa ho, či by si želal viac vojakov. Petraeus bol príliš taktný na to, aby kritizoval stratégiu „ľahkej stopy“, ktorú zaviedol vtedajší minister obrany Donald Rumsfeld, a tak sa otázke vyhol a odpovedal iným spôsobom. „Želal by som si, aby sme mali viac pracovníkov ministerstva zahraničia, humanitárnych pracovníkov a iných nevojenských špecialistov,“ povedal. Jasnozrivo tiež dodal, že kľúčový problém, ktorý má Amerika v Iraku, je hlboká sektárska priepasť medzi šiitmi a sunnitmi, Arabmi a Kurdmi. „Potrebujeme pomoc s týmito vecami. Inak budeme odkázaní na to, aby sa nimi zaoberali 22-roční seržanti. Sú to skutočne skvelé decká, ale nepoznajú históriu, jazyk ani politiku.“

Peniaze treba inde

Na tento rozhovor som si spomenul, keď som čítal správy o tom, že Donald Trump zrejme navrhne zvýšiť rozpočet ministerstva obrany o 54 miliárd dolárov, čo chce získať tak, že do veľkej miery zoškrtá rozpočet ministerstva zahraničia, zahraničnú pomoc a iné nevojenské agentúry. Trump hovorí, že to chce urobiť preto, „aby sa už nikto nemohol spýtať, či je naša armáda silná“. Lenže to nespochybňuje nikto. Americká armáda má svoju vlastnú ligu. Americký rozpočet na obranu bol v roku 2015 deväťkrát vyšší ako ruský a trikrát vyšší ako čínsky.

Žiadna z ťažkostí, ktorej za posledných 25 rokov čelili Spojené štáty, nemala pôvod v tom, že by americké ozbrojené sily boli príliš malé alebo slabé. Ako v roku 2007 vo svojej prednáške poznamenal vtedajší minister obrany Robert Gates: „Jedno z najvýznamnejších poučení z vojen v Iraku a v Afganistane je, že vojenský úspech na víťazstvo nestačí.“ V tom čase, ale aj pri niekoľkých iných príležitostiach argumentoval, že „potrebujeme dramaticky zvýšiť výdavky na civilné prostriedky národnej bezpečnosti – na diplomaciu, strategickú komunikáciu, zahraničnú pomoc, občianske aktivity a na ekonomickú obnovu a rozvoj“.

Pentagón najviac rozhadzuje

Žiadny rozumný protivník by nepostavil svoj tank proti americkému, svoju loď proti americkej. Naopak, bojoval by asymetrickými spôsobmi, ako sú miestne povstania, terorizmus či kybernetická vojna. A boj s každou z týchto výziev si vyžaduje lepšie nevojenské prostriedky. Vezmite si stratégiu, ktorá prinútila Irán, aby si v roku 2013 sadol k rokovaciemu stolu. Vyžadovalo si to intenzívnu diplomatickú prácu prinútiť Rusko a Čínu, aby súhlasili so sankciami OSN a s izoláciou Iránu od jeho susedov, ako je Turecko. Americkú vyjednávaciu silu zvýšili rozumné a tvrdé sankcie, ktoré navrhlo ministerstvo financií. Takto funguje sila v modernom svete.

„Musíme urobiť oveľa viac s menej peniazmi,“ povedal nedávno Trump, keď vysvetľoval, že sa vláda musí zmeniť. Ale jasným cieľom tohto snaženia by mal byť Pentagón, ktorý je modelovým príkladom vládneho rozhadzovania. Pentagón je dnes organizáciou s najväčšou byrokraciou na svete, vedie tiež kvázi sociálny systém zamestnávania, ubytovania, zdravotnej starostlivosti a dôchodkov pre svoje tri milióny zamestnancov, takpovediac od kolísky po hrob.

Nedávna správa samotného ministerstva prišla k záveru, že v priebehu piatich rokov by ľahko mohlo ušetriť 125 miliárd dolárov len tým, že by odstránilo operatívnu neefektívnosť. (Iná vec je, že vysokopostavení ministerskí úradníci správu rýchlo pochovali a nikto nič nespravil.) Tieto potenciálne úspory predstavujú viac ako dvaapolnásobok toho, čo stojí financovanie všetkých programov zahraničnej pomoci ministerstva zahraničia. Minister Gates zvykol hovoriť: „Vo vojenských kapelách máme viac ľudí, ako je úradníkov zahraničnej služby.“ Je fajn zapamätať si absolútne čísla: kým celá zahraničná služba, ktorá spadá pod ministerstvo zahraničia, má len 13-tisíc zamestnancov, na ministerstve obrany je zamestnaných 742-tisíc civilných pracovníkov.

Všetko je vojna

Trump vo svojom prejave v kongrese, podobne ako viackrát v minulosti, spomenul, že Spojené štáty minuli na Blízkom východe 6 biliónov dolárov. Toto číslo je prehnané, ale prezident má pravdu v tom, že keď ide Pentagón do vojny, náklady sa vyšplhajú do stratosféry. Len jeden príklad: server ProPublica preskúmal audity týkajúce sa vojny v Afganistane a zistil, že armáda premrhala na množstvo projektov minimálne 17 miliárd dolárov.

Rosa Brooksová, ktorá za Baracka Obamu slúžila ako civilná poradkyňa Pentagónu, napísala fascinujúcu knihu s názvom Ako sa všetko stane vojnou a vojsko sa stane všetkým. Opisuje v nej, ako si ozbrojené sily, ktoré expandujú, i keď všetky ostatné rezorty stagnujú, skrotili americkú politiku. Na obálke knihy sa okrem iného píše: „Je to jedna z najprovokujúcejších kníh, akú som kedy čítal. Je to, ako keby sme spiaci kráčali do tohto nového sveta a Rosa zrazu zasvietila.“ Túto pochvalu napísal James Mattis, dnes minister obrany. Možno túto knihu odporučí aj svojmu šéfovi.

© Washington Post

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie