Denník N

Nezabránil brexitu ani migračnej kríze, vraví poľská vláda a chce najvplyvnejšieho Poliaka v EÚ vymeniť

Donald Tusk (vpravo) ako predseda Európskej rady sa nedávno stretol aj s novým americkým viceprezidentom Mikom Penceom. Foto – TASR/AP
Donald Tusk (vpravo) ako predseda Európskej rady sa nedávno stretol aj s novým americkým viceprezidentom Mikom Penceom. Foto – TASR/AP

Donalda Tuska ako predsedu Európskej rady podporuje každá krajina okrem jeho vlastného Poľska. Prečo sa s Kaczyńským tak neznášajú?

Poľska vláda za žiadnych podmienok nepodporí kandidatúru Donalda Tuska do funkcie predsedu Európskej rady na druhé obdobie, hovoria vrcholoví politici strany Právo a spravodlivosť (PiS). Premiérka Beata Szydłová testuje iný variant – či by Tuska nemohol vymeniť europoslanec Občianskej platformy Jacek Saryusz-Wolski.

Aj keď jeho kandidatúra má len teoretickú šancu uspieť, tento variant je pre PiS veľmi dôležitý vzhľadom na vnútornú politiku.

Kandidatúru Jacka Saryusza-Wolského podporil minister zahraničných veci Witold Waszczykowski, predseda senátu Stanisław Karczewski a vicepremiér Jarosław Gowin. Podľa Waszczykowského tento europoslanec „lepšie pozná európske problémy a lepšie by propagoval záujmy Poľska v EÚ“.

„Donald Tusk neurobil pre Európu nič pozitívne,“ poznamenal minister. Politici PiS kritizujú Tuska aj za to, že nezabránil brexitu a migračnej kríze. Podľa politikov platformy sú takéto obvinenia absurdné.

Podľa neoficiálnych informácií by kandidatúru Donalda Tuska mohli podporiť takmer všetky členské štáty EÚ vrátane Maďarska. Práve prípadná podpora Viktora Orbána by mala pre Jarosława Kaczyńského veľmi zlý dosah. Predseda PiS vníma maďarského premiéra ako svojho hlavného spojenca, napriek rozdielnym názorom na Rusko a východnú politiku.

Takmer 12 rokov konfliktu

Novodobá história Poľska nepozná situáciu, aby poľská vláda nepodporila kandidatúru Poliaka na dôležitú medzinárodnú funkciu. Pred rokom 2005 bola poľská politická scéna rozdelená medzi „postkomunistov“ (SLD, čiže sociálnych demokratov, a PSL, čiže ľudovcov) a stredo-pravicové strany, ktoré sa hlásili k tradíciám Solidarity (vtedy AWS a Únia Slobody, dnes sú títo ľudia hlavne v PiS a PO).

Vnútorná politická vojna bola vtedy veľmi brutálna, ale až do roku 2005 sa neprenášala mimo krajiny. Situácia, aby vláda nepodporila Poliaka do dôležitej medzinárodnej funkcie, bola v tom období nemysliteľná. Prečo je to teraz inak?

Dôvodom je hlavne osobný konflikt medzi Tuskom a Kaczyńským. V rokoch 2001 až 2005 boli títo dvaja politici skôr spojencami – ako lídri vtedy opozičných strán spoločne vystupovali proti vláde Leszka Millera a jej korupčným kauzám.

Vo voľbách do samosprávy v roku 2002 vznikol POPiS, čiže spoločná kandidátka oboch strán. Pre všetkých bolo zrejmé, že tieto dve skôr pravicové strany sa chystajú spoločne prevziať vládu v roku 2005.

Do poslednej chvíle sa po voľbách viedli koaličné rokovania, ktoré však stroskotali najmä na osobných ambíciách. Dodnes obe strany hovoria, že práve oni koalíciu chceli, ale zradila tá druhá strana.

Jarosław Kaczyński, momentálne najmocnejší muž v krajine, nemá problém sa dohodnúť aj s bývalými oponentmi, ako sú niektorí politici postkomunistickej ľavice. Najhoršími nepriateľmi sa však preňho stávajú bývalí spojenci, ktorí podľa jeho názoru zradili alebo ktorí ho nejak urazili – ako Lech Wałęsa či Donald Tusk. Pričom zo strany Tuska bolo to isté – osobná nevraživosť voči Kaczyńskému často prevažovala nad logickými argumentmi.

Tusk v Bruseli PiS-u vyhovuje

Keď v lete 2014 Donald Tusk odišiel z vnútornej politiky a prevzal funkciu prezidenta Európskej rady, paradoxne sa z toho tešili nielen v platforme, ale aj v PiS. Právo a spravodlivosť sa takým spôsobom zbavilo hlavného oponenta na politickej scéne, s ktorým prehrávalo takmer všetky voľby. Ewa Kopaczová aj Grzegorz Schetyna ako ďalší lídri platformy už nemali také manažérske a PR schopnosti ako dnešný „prezident Európy“ a bývalý premiér.

Jarosław Kaczyński je prístupnejší k oponentom, ako k svojim vlastným spojencom, ktorí ho "zradili". Foto - Tasr/ap
Jarosław Kaczyński je prístupnejší k oponentom ako k svojim vlastným spojencom, ktorí ho „zradili“. Foto – TASR/AP

Povedať, že platforma prehrala na jeseň 2015 parlamentné voľby len preto, že vo Varšave chýbal Tusk, sa, samozrejme, nedá. Prieskumy už v roku 2014 ukazovali, že PO slabne a PiS rastie. Avšak aj dnes je možné počuť medzi politikmi PO hlasy, že keby sa Tusk vrátil do poľskej politiky, veci by sa hýbali inak.

Na jednej strane by sa tak Kaczyńskému oplatilo, aby sa Tusk do poľskej politiky nevrátil. Ako možný líder opozície by to mohol byť práve on, kto by mal reálnu šancu poraziť PiS vo voľbách.

Na druhej strane, osobné konflikty nedovoľujú Kaczyńskému podporiť osobu, o ktorej predseda PiS priamo hovorí, že nesie morálnu zodpovednosť za smrť jeho brata prezidenta Lecha Kaczyńského v Smolensku.

Variant so Saryuszom-Wolským dovoľuje Kaczyńskému a Szydłovej vyjsť z tejto zložitej situácie. „Nie sme proti Poliakovi vo funkcii predsedu Európskej rady. Lenže chceme, aby namiesto Tuska túto funkciu prevzial iný politik PO, ktorý má lepšie kompetencie,“ môžu povedať politici PiS. Jacek Saryusz-Wolski však nemá veľké šance uspieť.

Samotný Saryusz-Wolski tieto špekulácie nepopiera. V médiách sa objavujú informácie o tom, že politik zvažuje opustiť platformu, pričom by mal vraj vstúpiť nie priamo do PiS, ale do satelitnej strany Poľsko spolu vicepremiéra Jarosława Gowina. Táto strana je fakticky súčasťou PiS, ale má formálnu aj faktickú autonómiu, je liberálnejšia a samotný Gowin občas kritizuje niektoré riešenia PiS. Dá sa povedať, že je to tolerovaná vnútorná opozícia.

O Saryuszovi-Wolskom sa špekuluje aj ako o možnom budúcom ministrovi zahraničných veci, ktorý by vymenil nepopulárneho Witolda Waszczykowského. Súčasného šéfa diplomacie by sa vraj PiS chcel zbaviť preto, že sa veľakrát zosmiešnil (napríklad s vymysleným štátom San Escobar) a nerobí dobré PR vládnej strane.

Saryusz-Wolski je skúsený diplomat, ktorý má rešpekt na oboch stranách politického spektra. Keby sa tento variant podaril, PiS by na tom mohol získať veľmi veľa a legitimizoval by takým spôsobom svoju politiku aj medzi mnohými liberálnejšími voličmi.

Svet

Teraz najčítanejšie