Denník N

Pomôže Slovensku rozbitie Európy?

Predstava, že Slovensko lepšie ochráni svojich spotrebiteľov či životné prostredie bez Únie, je mylná.

Autorka je poslankyňa OĽaNO

Pri príležitosti 60. výročia od založenia Európskej únie predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker predstavil Bielu knihu o budúcnosti Európy a načrtol päť scenárov, kam by sa Európa mala uberať. Žiaľ, od slovenskej vlády sme nepočuli, ktorá cesta by mala byť tou našou a aká je predstava Slovenska o budúcom fungovaní Únie.

Komunikovať jasnú víziu Európy a naše miesto v nej je o to dôležitejšie, že v našej krajine začínajú silnieť rôzne extrémistické prúdy, ktoré Slovensko nevidia ako súčasť európskej civilizácie, ale ako izolovaný ostrov v súčasnom nestabilnom svete.

V diskusii o budúcnosti Európy sú zaujímavé niektoré fakty, ktoré prináša Biela kniha. Ak v roku 1900 bol podiel Európy na celkovom obyvateľstve sveta až 25 percent, dnes je to 15 percent a v roku 2060 sa očakáva, že to budú len štyri percentá. Európania vymierajú a starnú. V roku 2030 budeme najstaršími obyvateľmi na svete – náš priemerný vek bude 45 rokov, v severnej Amerike 40 rokov, v Ázii len 35 rokov. Náš podiel na svetovom HDP sa z roka na rok zmenšuje.

O niekoľko desaťročí Európa môže byť len malým bodom na mape sveta, skanzenom, kde prežívajú hodnoty, ktoré si ako Európania veľmi ceníme – rešpekt a úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, vzájomná pomoc a solidarita. Nevieme predpovedať, aký svet bude v našom susedstve, ako bude vyzerať Blízky východ, Afrika, akým tempom sa bude rozvíjať Ázia. Otázka je, či pri upadajúcom význame Európy v celosvetovom meradle sa máme rozbiť na ešte bezvýznamnejšie bloky, postupne rozmeliť Úniu na pragmatickú spoluprácu len v niektorých oblastiach, alebo držať spolu a podporovať sa.

Zo scenárov o budúcnosti Európy, ktoré predstavil Juncker, chcem upozorniť najmä na tie, ktoré hovoria o tom, že Únia by sa mala sústrediť výlučne na spoluprácu v oblasti jednotného trhu. Môže to byť veľmi lákavé, napríklad pre niektorých našich politikov, ktorí často kričia, že právomoci treba vrátiť domov a Únia by sa mala venovať len trhu. Pri tomto scenári Únia rezignuje napríklad na regionálnu pomoc a eurofondy, na ochranu spotrebiteľa, ochranu hraníc, technické štandardy, podporné programy spolupráce.

Celoeurópsky systém ochrany spotrebiteľa, ktorý spochybňujú kritici Únie ako prekážku pre podnikateľov, je však jedným z  pozitív vzájomnej spolupráce. V rámci Únie tak platia rovnaké normy a funguje včasný systém varovania pre nebezpečné výrobky, ktorý je harmonizovaný medzi 27 krajinami. Určite je väčšia pravdepodobnosť, že na nebezpečný výrobok upozorní jeden z 27 kontrolných systémov členských krajín, ako by sme mali kontrolovať kvalitu výrobkov len na národnej úrovni.

Nechať ochranu spotrebiteľa len na jednotlivé štáty, keď Slovensko je z veľkej časti závislé od dovozu, by bolo neprozreteľné.

Čo sa týka migrácie, je iluzórne myslieť si, že tento problém sa dá vyriešiť bez spoločného postupu s ostatnými krajinami. Spomeňme si, že najväčší nápor migrantov sme mali pred rokom 2004, teda pred vstupom do Únie (na porovnanie v roku 2003 na Slovensku požiadalo o azyl 10 358 ľudí, v roku 2016 len 146 žiadateľov).

Normy v oblasti životného prostredia môžu byť obmedzujúce, ale len vďaka nim sa u nás postupne zlepšuje ovzdušie a kvalita vôd. Sústredenie sa výlučne na jednotný trh bude najviac prospešné pre veľké krajiny a čistých prispievateľov do rozpočtu Únie, ako napríklad Nemecko, Francúzsko, Taliansko alebo Holandsko. Pri takomto scenári sa pridaná hodnota EÚ pre Slovensko výrazne zmenší.

Takisto by bola škoda rezignovať na podporné aktivity EÚ, ako sú napríklad programy v oblasti vzdelávania. Erasmus, to nie je len zopár grantov pre študentov, ktoré si „môžeme dávať aj sami“, ale harmonizácia kreditov a systémov vysokých škôl, prepojenie univerzít, skrátka proces, ktorý sa budoval desaťročia, granty sú len malou súčasťou. Bez celého systému by boli nanič.

Nehovorím, že Európsku úniu netreba reformovať. Je množstvo sekundárnych iniciatív, ako napríklad snaha o reguláciu vo vrcholovom športe, ktoré môžeme zoškrtať a nik z obyvateľov si to nevšimne. Takisto zoštíhlenie Únie a zníženie počtu agentúr (za všetky môžem uviesť napríklad Európsku agentúru pre odborné vzdelávanie, ktorá má podobnú náplň ako ďalšia iná agentúra EÚ v inom štáte) by pomohlo zlepšiť efektivitu európskej administratívy. Zverejňovanie rokovaní v Rade a hlasovanie zástupcov štátov vo výboroch by zas zlepšilo transparentnosť fungovania Únie a pomohlo občanom skontrolovať, či ich zástupcovia hovoria doma to isté, čo v Bruseli.

Ak by sme chceli byť veľmi radikálni, môžeme uvažovať o význame Európskeho parlamentu, ktorý mal vyriešiť takzvaný „demokratický deficit“ Únie, no zatiaľ sa mu to vzhľadom na účasť a záujem občanov nedarí. Minimálne by sa mal zrušiť cirkus s behaním medzi Štrasburgom a Bruselom, čo však nie je vina Únie, ale Francúzska, ktoré tvrdohlavo trvá na zachovaní štrasburského sídla parlamentu.

Slovensko je malý štát a vždy bolo odkázané na spoluprácu s inými krajinami. Niektorí politici stavajú do protikladu silný národný štát a fungovanie Slovenska v rámci Európskej únie. To sa však vôbec nevylučuje. Kde inde Slovensko môže lepšie dokázať, že je hrdou krajinou, ktorá má svoje hodnoty a víziu, ako v spoločenstve, kde sa bude snažiť svoju víziu a hodnoty presadiť? Byť osamotený nie je znak sily, ale neschopnosti nachádzať spojencov a presadzovať dobré riešenia.

Teraz najčítanejšie