Denník N

7 dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli

V Dánsku aktivistka bojuje proti vyhadzovaniu jedla, v Bangladéši vodička rikše búra predsudky. Medzitým na Slovensku rozšírili zoznam kultúrneho dedičstva o ľudové výšivky a čipky, v Trnave otvorili predajňu na čapovanie kozmetiky a v Bratislave opravujú parky.

1. Vrátila kabelku plnú peňazí

Mníchovčanka našla v deň svojich 39. narodenín kabelku, v ktorej bolo viac ako 14-tisíc eur. Peniaze si však nenechala, ale zavolala na políciu.

Tá už o hodinu neskôr našla jej vlastníčku. Bola to majiteľka reštaurácie, ktorá niesla peniaze do banky. Pobočka banky však bola pre fašiangový karneval zatvorená a majiteľka cestou do druhej pobočky zabudla kabelku na električkovej zastávke.

Nálezkyňa by si podľa zákona mohla nárokovať na nálezné, čo by v tomto prípade bolo okolo 440 eur. Ona sa ho však vzdala.

„Nie sú to moje peniaze, prečo by som mala mať na ne nárok?“ povedala podľa Süddeutsche Zeitung.

Ilustračné. Foto – Wikimedia Commons
Ilustračné. Foto – Wikimedia Commons

2. Z odpadkov do knižnice

Je to taká menšia spolupráca medzi smetiarmi v kolumbijskej Bogote. Keď v bohatšej štvrti mesta nájdu medzi odpadkami knihy, vedia, komu ich majú dať. José Alberto Gutiérrez zbiera  takéto knihy pre deti z chudobnejšej časti mesta. Každý deň si z práce prinesie desiatky kníh. Doteraz ich vyzbieral viac ako 20-tisíc a pre deti preto doma založil knižnicu.

Na moment, keď pred 15 rokmi našiel prvú knihu, si stále veľmi dobre pamätá. „Prvá kniha, ktorú som našiel, bola Anna Karenina od Tolstého,“ povedal. „A táto kniha to celé spustila.“

Gutiérrez si knihy veľmi váži a verí, že sú presne tým, čo jeho krajina potrebuje. Hoci knihy uňho doma siahajú po strop a sú v každej miestnosti, zbiera ich naďalej a posiela do ďalších knižníc v krajine.

„Myslím si, že vytvárame mosty medzi ľuďmi, ktorí majú knihy, a medzi tými, ktorí nemajú nič,“ uviedol.

3. Búra predsudky v Bangladéši

Mosammat Jasmine je jedinou ženou, ktorá v Bangladéši vedie rikšu. Ľudia ju preto prezývajú „bláznivá teta“. Mosammat však svojou prácou búra rodové stereotypy.

„Je to pre mňa fyzicky veľmi náročné, ale takto si sama zarábam na jedlo a nežijem z nejakého súcitu,“ povedala. Mosammat totiž opustil manžel. Keďže potrebovala uživiť svoje tri deti, musela si nájsť prácu.

Pracovala v továrni aj ako chyžná v hoteli, ale nakoniec jej najviac vyhovuje jazda na bicykli s rikšou za chrbtom. Mosammat pracuje osem hodín denne, sedem dní v týždni.

„Vďaka Bohu dnes zarobím lepšie ako predtým a zaplatím všetky rodinné výdavky a vzdelanie pre svojich synov,“ uviedla.

4. Bojuje proti vyhadzovaniu jedla

„V podstate nemám žiaden život. Nemám voľno ani víkendy,“ povedala Selina Juul. Do Dánska prišla zo Sovietskeho zväzu, kde bol nedostatok potravín. V novej krajine si však všimla, že supermarkety vo veľkom vyhadzujú jedlo. V roku 2008 preto na sociálnej sieti spustila stránku „Stop plytvaniu potravinami“ a stala sa známa v celej krajine.

Najskôr zmenila supermarkety, ktoré vďaka nej okresali ponuku a neskôr zaviedli zľavy na vybrané produkty. Potom prišli na rad zákazníci.

Selina spolupracovala s troma dánskymi vládami na vzdelávacích programoch pre školy, vytvorila vrecia pre reštaurácie na nevyužité produkty a napísala aj knihu receptov pre zvyškové potraviny. Vďaka jej úsiliu Dánsko zredukovalo plytvanie potravinami o 25 percent.

„Vyhadzovať jedlo je tiež prejavom nedostatku úcty k našej prírode, spoločnosti, ľuďom, ktorí potraviny vyrobili,“ uviedla Juul. „Ide tu o nedostatok úcty k času a k vašim peniazom, pretože ak vyhadzujete jedlo, ktoré ste si kúpili, plytváte svojím časom a peniazmi.“

5. V Trnave čapujú drogériu

Na životnom prostredí záleží aj mladým ľuďom v Trnave. Preto v meste otvorili predajňu Ecoterra, ktorá sa snaží zredukovať spotrebu plastových obalov a podporuje ich recykláciu.

Zákazníci si v predajni môžu načapovať mydlá, pracie prostriedky či saponáty do svojich plastových obalov. Môžu si tak vziať presne také množstvo, koľko potrebujú, a zaplatia len za čistú váhu produktov.

V obchode sa navyše predáva kozmetika a drogéria talianskej značky, ktorá je šetrná k prírode aj k zdraviu. Produkty sú vyrábané na rastlinnej báze a neobsahujú škodlivé chemické látky.

Ecoterra zaviedla aj bezplatný rozvoz tovaru v okolí Trnavy.

6. V Bratislave obnovia parky

Bratislavská mestská časť Nové Mesto plánuje tento rok obnoviť šesť parkov. Na mieste bývalého cykloštadióna pri Tehelnom poli by mal vzniknúť športový park Jama s ihriskami, tenisovými kurtmi, lezeckou stenou či amfiteátrom.

„Do leta by sme mali park otvoriť,“ cituje denník SME starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého.

Ide o najväčší projekt bratislavskej mestskej časti, ktorý by mal stáť okolo dvoch miliónov eur. Väčšina financií pochádza z Nórskych fondov.

Okrem tohto parku sa začala aj revitalizácia gaštanového hája Gaštanica na Kolibe. Súčasťou parku bude aj detské ihrisko. Nové lavičky, stromy a chodníky pribudnú aj na Bielom kríži.

Nové mesto plánuje obnoviť aj park v časti Slovany, na Bellovej ulici na Kolibe a na Kramároch medzi ulicami Vlárska a Rozvodná.

Vizualizácia športového parku Jama. Foto – Bratislava Nové Mesto
Vizualizácia športového parku Jama. Foto – Bratislava Nové Mesto

7. Medzi dedičstvo pribudli vajnorské výšivky a myjavská čipka

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku sa rozšíril o tylovú paličkovanú čipku z Myjavskej pahorkatiny a o vajnorský ornament.

Paličkovaná tylová čipka z Myjavskej pahorkatiny patrí medzi unikáty. Jej krehkosť a vzdušnosť vzniká pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek. Prvýkrát sa tento druh čipky objavil v obci Krajné v 80. rokoch 19. storočia.

„Je to najjemnejšia čipka na celom Slovensku. Jemnejšiu nenájdete,“ povedala pre RTVS Ivana Marková z klubu Pletenej čipky v Brezovej. „Robila sa v tradičnej bielej farbe a stále sa používa na krojoch alebo v kostoloch.“

Kým paličkovaná tylová čipka sa inšpiruje strohosťou evanjelických motívov, vajnorský ornament preberá zdobné katolícke prvky.

Vytvorili ho miestne predkresľovačky vzorov, takzvané pisárky. Vo Vajnoroch bola ich najtvorivejšou predstaviteľkou Katarína Brúderová (1882 – 1964). Tá posunula lokálny ornamentálny štýl jemne kreslených hustých rastlinných zostáv do naturálnejších polôh bližších prírode a náboženskej symbolike. Dodnes patrí vajnorský ornament k najvýraznejším na Slovensku.

„Na vajnorskom kroji sa tradičný ornament najčastejšie uplatňuje na čelenke vzadu na čepci,“ povedala pre RTVS Elena Karačoňová z občianskeho združenia Podobenka z Vajnor.

Národné zoznamy tvoria základ pre svetový zoznam UNESCO. Slovensko v ňom má zapísané štyri žijúce tradície. Minulý rok sa doň zapísalo bábkarstvo na Slovensku a v Česku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

7 dobrých správ

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie