Denník N

Príbeh nechceného súdu: je tu nádej, že Bratislava I dostane aspoň predsedu

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Súdne spisy ukladajú na chodbách, pretože inde na to nie je miesto, sudcovia sa delia o kancelárie, a ak príde niekto nový, vydrží tam len krátko. Okresný súd Bratislava I je aj bez predsedu, v piatok sa Anne Kašajovej podarilo výberovú komisiu presvedčiť, že by to tam mohla skúsiť. Posledné slovo bude mať ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).

Bol to druhý pokus pre kandidátku a štvrtý pre výberovú komisiu. V piatok sa to podarilo. Uchádzačka o post šéfa Okresného súdu Bratislava I Anna Kašajová uspela. Teraz je na ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej (Most-Híd), či bude výberovú komisiu rešpektovať a sudkyňu za predsedníčku vymenuje. Zo zákona má na to 30 dní.

Kašajová už v rokoch 2011 až 2013 súd viedla. Predčasne sa vzdala funkcie, čo musela opakovane vysvetľovať pred výberovou komisiou. Vlani v septembri, keď pri výbere neuspela, ju totiž vraj zle pochopili. Vzdala sa nie preto, že by funkciu nezvládala, ale z vážnych rodinných dôvodov. Po tom, čo vážne ochorel jej manžel, sa musela sústrediť na starostlivosť o neho. „Nemohla som sa v tom čase venovať predsedníckym povinnostiam naplno, a tak som sa radšej vzdala.“

Chýbala motivácia, prečo chce súd viesť

Psychológ Ivan Rapoš sa ako člen komisie zaujímal najmä o to, aká je motivácia Kašajovej stať sa opakovane predsedníčkou súdu. Kandidátka odpovedala, že má dôveru kolegov a tí ju presvedčili. Hovorila o problémoch, ktoré treba riešiť, a až po opakovaných otázkach povedala, že chce pokračovať v tom pozitívnom, čo v roku 2013 na súde zanechala.

Kašajová hovorí, že aj jej zásluhou sa súdu podarilo získať budovu na neďalekej Lazaretskej ulici, ktorú tak veľmi potrebuje. Okresný súd Bratislava I teraz sídli spolu s krajským súdom v Justičnom paláci a sudcovia nemajú pracovný priestor, sedia v kanceláriách po dvoch.

V Justičnom paláci je Krajský súd, Okresný súd Bratislava I aj väznica. Foto – TASR
V Justičnom paláci je Krajský súd, Okresný súd Bratislava I aj väznica. Foto – TASR

Administratívne pracovníčky si nemajú ani kam uložiť osobné veci a spisy bežne končia voľne uložené na chodbách súdu. Nie je to síce na verejne dostupných miestach, no je to v rozpore so zákonom. No iné miesta už súd nemá, nestačí ani archív mimo Bratislavy. Prečo súd stále sídli v roku 2017 v „justičáku“ a nie v bývalej základnej škole na Lazaretskej ulici, však Kašajová nevie.

Okrem budovy potrebuje súd aj viac ľudí. Chýbajú sudcovia aj administratíva. Kto tam príde pracovať, radšej rýchlo odíde. Úradníci najmä preto, že majú nízke platy. Sudcov je tabuľkovo 50, čo je najviac spomedzi okresných súdov. Reálne ich pojednáva 36 a podľa Kašajovej k máju odídu ďalší piati. Ide pritom o najvyťaženejší súd na Slovensku. „Bez pomoci zvonka“ si nepomôžeme, upozorňuje budúca nádejná šéfka súdu. Výber nových sudcov však trvá veľmi dlho. Dôvodom sú aj bezpečnostné previerky nových uchádzačov o tieto posty. Kašajová chce v prípade menovania požiadať Národný bezpečnostný úrad, aby ich budúcich sudcov posudzoval prioritne.

Ako naštrbili dôveru diskriminačné žaloby

Predsedníčke komisie Elene Berthotyovej musela Kašajová zase vysvetľovať, čo s naštrbenou dôverou justície. Tá klesla na dno pred rokmi, keď si sudcovia začali podávať hromadné žaloby na štát za to, že poberali nižšie platy ako sudcovia špeciálneho súdu. Cítili sa byť diskriminovaní, čo potvrdil aj Ústavný súd.

Pod hromadnou žalobou nájdete aj podpis Kašajovej. „Vtedy som ani veľmi nerozmýšľala, ale po dvoch mesiacoch, či troch som ju ihneď stiahla,“ vysvetľuje dnes. Teraz je rada, že dôvera občanov v súdy postupne rastie. Prispieva podľa nej k tomu etický kódex sudcov, nahrávanie pojednávaní a zverejňovanie rozhodnutí. Sama sa nebráni komunikácii s médiami a občanmi.

Zlé hodnotenie od Transparency International

Ak sa Kašajová stane predsedníčkou, tak okrem budovy a sudcov chce doriešiť aj veľký počet starých spisov, ktoré na súde majú. V minulosti si ako šéfka súdu raz štvrťročne pýtala od sudcov správy, ako takéto „reštančné veci“ riešia. Vtedy to pomohlo, tvrdila.

Sama Kašajová však má podľa Transparency International Slovensko problém so starými spismi. Organizácia už roky sleduje justíciu a na základe ročných štatistík vypracováva ich hodnotenie. Kašajová sa v roku 2015 umiestnila mezdi 601. a 622. miestom zo 738 hodnotených sudcov. V hodnotení kvality a efektivity získala 15,5 bodu zo 40, pričom priemer bol 21,6. Novopridelené spisy podľa Transparency sudkyňa zvláda, problém sú tie staré. Zaostáva aj na pomery jej súdu. Tam bol priemer bodov v hodnotení 17,3.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Okrem krajského a okresného súdu je v Justičnom paláci aj väzenie. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Vysoký počet nevybavených a reštančných vecí vyvoláva otázku, ako by sa s nimi kandidátka vysporiadala v prípade vymenovania do funkcie predsedníčky a aký vplyv by malo prípadne prerozdelenie časti jej spisov na činnosť ostatných sudcov tohto súdu,“ napísal Matej Šimalčík. Hodnotenie poslal členom výberovej komisie aj uchádzačke.

Kašajová s ním celkom nesúhlasí. Vysvetľuje, že 260 starých spisov dostala po skončení predsedníckej funkcie v priebehu polroka. Nemala šancu ich rýchlo vybaviť. A okrem toho nie je spis ako spis, rovnako ako „nevybavený“ nemusí znamenať, že nie je rozhodnutý. Sudca už napríklad podľa nej mohol rozsudok vyhlásiť, ale možno sa pri ňom čaká na administratívny úkon, za ktorý nezodpovedá.

Komisia a Transparency

Až do rozhodnutia komisie mala Kašajová obavy, že negatívne hodnotenie Transparency ovplyvní hlasovanie o nej. Predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský, ktorý je aj členom výberovej komisie, aktivitu Transparency International Slovensko nepovažoval za snahu ovplyvniť ich rozhodnutie. „Ja mám vlastné výkazy,“ argumentoval.

Sudkyňa Najvyššieho súdu a predsedníčka výberovej komisie Elena Berthotyová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Sudkyňa Najvyššieho súdu a predsedníčka výberovej komisie Elena Berthotyová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ani predsedníčka dnešnej komisie Elena Berthotyová nemala s podkladmi od organizácie problém. „Naopak, je to veľmi dobré, ak máme hodnotenie aj zvonka. My si však názor vytvárame aj na základe poznatkov zvnútra justície, motivačného listu uchádzača a jeho reakcií a odpovedí počas výberového konania,“ dodala.

Jej kolegyňa, sudkyňa Ivona Hrčeková, ktorá pôsobí na súde s Kašajovou, nepovažuje takéto štatistiky za kompetentné, no nič proti nim nemá. „Robiť hodnotenie len podľa počtu rozhodnutých a nerozhodnutých vecí, bez povedania toho ‚B‘, nemá žiadnu, respektíve len čiastočnú výpovednú hodnotu,“ skonštatovala.

Teraz najčítanejšie