Začervenanie očí nespôsobuje chlór, ale moč. V Kanade merali, koľko ho je v bazénoch
Vo veľkom plaveckom bazéne sa podľa výpočtov nachádza 75 litrov moču.
Až 19 percent Američanov sa v anonymnom prieskume priznalo, že v dospelom veku aspoň raz močilo do verejného bazéna. Ide o celkom bežnú prax napríklad aj medzi profesionálnymi plavcami.
„Myslím si, že to robí každý. Chlór to však zabíja, takže to nie je zlé,“ povedal Michael Phelps pred olympiádou v Londýne 2012.
Podporil ho aj jeho kolega z americkej reprezentácie Ryan Lochte: „Myslím si, že to má niečo spoločné s chlórovou vodou, že sa vám automatická dá.“
Vedci z kanadskej univerzity v dvoch verejných bazénoch a ôsmich vírivkách zisťovali, koľko ľudského moču do nich ľudia vypustili. A tiež sa pozreli, či sa výroky amerických plavcov zakladajú na faktoch či len dohadoch.
Štúdiu vydala Lindsay Blackstocková z University of Alberta v Edmontone a jej tím. Vyšla na začiatku marca v časopise Environmental Science & Technology Letters.
Vo vírivke trojnásobne viac ako v bazénoch
Blackstocková pre Guardian povedala: „Poskytujeme dôkazy, že ľudia močia vo verejných bazénoch a vírivkách. Ani v jednom prípade sa nám nestalo, že by sme po moči nenašli stopy.“
Nemerali však priamo objem moču vo vode, ale zamerali sa na koncentráciu umelého sladidla acesulfámu draselného (ACE). Nachádza sa v jedle, no telo ho nestrávi a vylúči.
Stopy po sladidle hľadali počas troch týždňov v dvoch verejných bazénoch. Zistili, že plavci za ten čas vypustili 75 litrov moču do bazéna s objemom 830-tisíc litrov (tretina olympijského bazéna). Do približne polovičného bazéna sa dostalo 30 litrov moču.
Oveľa viac stôp moču našli v ôsmich verejných vírivkách. V jednej hotelovej našli až trojnásobnú koncentráciu ako v „najhoršom“ bazéne.
Nemonitorovali však počet plavcov, preto nevedia odhadnúť, koľko stôp po sebe zanechal priemerný jednotlivec.
Existujú však odhady, ktoré hovoria o množstve približne 25 až 30 ml na jedného kúpajúceho. „Ďalšie však hovoria až o sto mililitroch,“ hovorí Zuzana Drobová z komunikačného referátu Úradu pre verejné zdravotníctvo.
Dodáva, že ku kanadskej štúdii treba pristupovať opatrne. „Ide o ojedinelú štúdiu, ktorá trvala len tri týždne a pri ktorej neboli sledované faktory ako počet a vekové kategórie návštevníkov bazéna.“
Na Slovensku sa síce nekontroluje pomer moču vo vode, no zisťuje sa celkové množstvo organických látok.
„To zahŕňa moč, pot, mazové výlučky a napríklad aj organické látky z kozmetických, prípadne opaľovacích prostriedkov,“ informuje Drobová.
Úrad verejného zdravotníctva popiera Lochteho vyjadrenie, že chlór je močopudný.
„Nie je známe, že by mal takéto účinky. Častejšie močenie počas pobytu v bazéne môže spôsobovať napríklad rozdiel medzi teplotou vody v bazéne a teplotou ľudského tela.“
Chlórový zápach neexistuje
Prítomnosť samotného moču v bazéne či vo vírivke nie je problémom, keďže tesne po opustení tela je sterilný (na rozdiel od fekálií).
Hlavnou zložkou moču je však močovina. Tá vo vode reaguje s chlórom a okrem iných vzniká aj zlúčenina chlórkyán (NCCl). Je zaradená medzi bojové chemické látky, má toxické účinky na pľúca, srdce a nervový systém.
Ľudia sa však nemajú čoho báť, pretože koncentrácia tejto látky vo vode sa dostane nanajvýš na polovicu maximálnej koncentrácie povolenej Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
To, že chlór likviduje nebezpečenstvo spôsobené močom, teda môžeme označiť za mýtus. Tým je aj to, že typické začervenanie očí spôsobujú dezinfekčné prostriedky. Podľa prieskumu spoločnosti Survata tomu verilo 71 percent Američanov.
Dráždivé látky spôsobujú práve zlúčeniny, ktoré vznikajú po tom, ako príde k reakcii látok nachádzajúcich sa v moči či pote. Riešenie je jediné – vyhýbať sa bazénom, ktoré sa nachádzajú v interiéroch. Pri optimálnej cirkulácii vzduchu tento problém odpadá.
Takisto neexistuje ani typický silný chlórový zápach. Kým nezreaguje s nečistotami vo vode, až tak veľmi ho necítiť.
Pri profesionálnych plavcoch či údržbároch bazénov je väčšie riziko vzniku astmy, ktorú spôsobuje ďalšia zlúčenina, ktorá sa tvorí po reakcii s močom – trichlóramín.
Dostupné z: DOI: 10.1021/acs.estlett.7b00043
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
