Mečiar sleduje, či mu zrušia amnestie. Je to právne zložité, ale v parlamente stačí hlasovať
Mečiar pred devätnástimi rokmi tvrdil, že amnestiami prispeje k zmieru v spoločnosti. Dosiahol opak. Od jesene 1998 sa politici sporia o to, ako dielo bývalého premiéra zrušiť.
V marci 1998 neprešlo ani 24 hodín, čo prezidentovi Michalovi Kováčovi uplynulo funkčné obdobie, a už sa premiér a predseda Hnutia za demokratické Slovensko Vladimír Mečiar pustil do práce a ako zastupujúci prezident nariadil, aby sa už nevyšetrovalo zmarené referendum a trestné činy súvisiace s únosom Michala Kováča mladšieho.
Amnestie vyhlásil Mečiar 3. marca 1998 ako „príspevok k dosiahnutiu občianskeho zmieru a v záujme odstránenia možných zdrojov napätia v spoločnosti“.
Vyhlásil ich pri príležitosti 5. výročia vzniku republiky. Oslavy zvyknú byť v januári – on si vznik pripomenul začiatkom marca. Mal tak naponáhlo, že už o štyri mesiace neskôr musel svoje rozhodnutie o amnestiách pozmeniť tak, aby sa naozaj vzťahovali na všetkých, na ktorých sa mali.
Amnestie prišli, keď už bola známa účasť SIS
Mečiar vyhlasoval amnestie v čase, keď už bola známa výpoveď bývalého príslušníka tajnej služby Oskara Fegyveresa, ktorý vyrozprával, ako sa na únose prezidentovho syna do Rakúska v roku 1995 podieľala SIS pod vedením Ivana Lexu.
Celé Slovensko vedelo, že Kováč sa ako prezident vyprofiloval na Mečiarovho najvážnejšieho oponenta v čase, keď HZDS a jeho predseda obsadili všetky kľúčové pozície v štáte.
Amnestie vyhlásil v čase, keď bol Fegyveresov priateľ, bývalý policajt Róbert Remiáš, už takmer dva roky mŕtvy. V roku 1998 už bolo zrejmé, že aj na jeho smrti mala záujem tajná služba. Remiáš robil Fegyveresovi v zahraničí spojku. A aj vďaka tejto podpore tento bývalý príslušník SIS nezmenil napriek obrovskému tlaku svoju výpoveď o únose Michala Kováča mladšieho.
Mečiar sa musel s amnestiami ponáhľať, pretože vedel, že v septembri 1998 budú parlamentné voľby, a ako predseda HZDS už mohol predpokladať, že môže skončiť v opozícii.
Vo funkcii ho vystriedal Mikuláš Dzurinda a od jesene 1998 sa postupne začali politici sporiť o to, ako Mečiarove amnestie zrušiť. Táto diskusia či politický súboj trvá dodnes.
Až pri ôsmom pokuse prišla väčšia diskusia
„Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povedzte: prečo toľké roky toľký odpor proti tomu, aby sa ukázala pravda o minulosti?“ pýtal sa Vladimír Palko z KDH v októbri 2006. „Prečo toľká nechuť proti tomu, aby sa pred súd mohli postaviť podozriví zo spáchania závažného násilného trestného činu? Prečo majú ísť poslanci zákonodardného zboru príkladom nie v snahe o naplnenie spravodlivosti, ale, naopak, v snahe o nespravodlivosť?“ pokračoval v otázkach. No márne.
Bol to len jeden z ďalších neúspešných pokusov. Ten prvý prišiel v roku 2002, ten posledný vlani v apríli z iniciatívy Jána Budaja (OĽaNO). Pri piatich zo siedmich hlasovaní v Národnej rade bol Smer najsilnejšou stranou v parlamente.
V súčasnosti je v Národnej rade už ôsmy návrh na zrušenie amnestií a znova je predkladateľom aj Budaj. Myšlienky porátať sa s amnestiami sa nevzdal a po polroku sa k nej vrátil. A dostal sa najďalej v tom, že okolo „starého“ problému vznikla zaujímavá diskusia. Ozvali sa právnici, bývalí ústavní sudcovia a reaguje aj Smer, ktorý sa téme amnestií radšej vyhýbal.
Poslancom stačí hlasovať
Namieste je otázka, či je naozaj právne také náročné amnestie zrušiť, ako nás teraz opäť presviedča Smer ako dlhodobo najsilnejšia politická strana.
Poradca prezidenta Kisku a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák uznáva, že je to naozaj vážny a zložitý právny problém, a to z dvoch dôvodov. „Po prvé, ich udelenie bolo formálne v súlade s oprávnením zastupujúceho prezidenta. Materiálne však išlo o zneužitie tejto kompetencie,“ vysvetľuje Mazák. Amnestie sa teda udelili na nedovolený účel – na zakrytie trestnej činnosti štátnych orgánov. „Ľudské práva obetí týchto kriminálnych skutkov boli zbavené zmyslu a podstaty,“ upozorňuje prezidentov poradca.
Napriek tomu stále počuť názor, že Mečiar ako zastupujúci prezident konal v súlade so svojím formálnym oprávnením rozhodovať o udelení amnestie a účinky jeho rozhodnutí sú nezvratné.
Druhým problémom podľa Mazáka je to, že niektorí poslanci sa nedokážu vyrovnať s otázkou, či z ústavy vyplýva oprávnenie na zrušenie amnestií. „Áno, v ústave nenájdeme výslovné ustanovenie o tom, že Národná rada je oprávnená rušiť rozhodnutia o udelení amnestie. Nemalo by to však miasť,“ reaguje bývalý šéf Ústavného súdu a dodáva, že poslanci sú plne kompetentní na formovanie nášho ústavného poriadku. „Môžu teda prijímaním ústavného zákona rozhodnúť aj o tom, že právny akt udelenia amnestií je neplatný pre zneužitie kompetencie osobou, ktorá len dočasne zastupovala prezidenta.“
Problém zrušenia Mečiarových amnestií teda ostáva otvorenou právnickou otázkou, ale na jej kladné vyriešenie je dosť pádnych odpovedí v platnom práve, ako aj v princípoch právneho štátu. „Zostáva už len ich využitie pri hlasovaní v Národnej rade,“ dodáva Mazák.
Dilema pre kompetencie
Keď politici hovoria o rušení amnestií, tak na seba narážajú dva hlavné názorové prúdy. Ten prvý už veľakrát zopakoval, že hoci sú amnestie právny suterén, zrušiť sa nedajú. Do tohto právneho tábora doteraz patril Smer.
Druhá časť politického spektra oponovala: práve preto, že ide o právny suterén, sa amnestie zrušiť musia. Do debaty začali prispievať názormi ústavní právnici. Bývalý poradca prezidenta Kováča Ivan Trimaj hovorí, že amnestie sa vôbec rušiť nemajú, pretože Ústavný súd v minulosti povedal, že prezident nemôže amnestie akýmkoľvek spôsobom ani meniť. Bola to reakcia na snahu o ich zrušenie zastupujúcim prezidentom Mikulášom Dzurindom, ktorý bol v tejto funkcii necelý rok až do zvolenia Rudolfa Schustera v roku 1999.
Podľa Trimaja teda ani Mečiar nemal právo svoje pôvodné amnestie upravovať, a teda platia tie staré, ktoré boli tak zle napísané, že sa na aktérov únosu ani nevzťahovali.
Ďalšia skupina ústavných právnikov navrhuje, aby poslanci amnestie zrušili ústavným zákonom. Ak sú pochybnosti, nech potom posúdi Ústavný súd, či je takýto zákon v poriadku. No najnovšie chce premiér Robert Fico presadiť, aby ústavní sudcovia posúdili návrh zákona o zrušení amnestií skôr, ako ho poslanci schvália. Riešenie problému to odďaľuje – Mečiar (74) je dnes dôchodca, ktorý sa venuje svojim sadom a úplne sa stiahol z verejného života, bývalý šéf SIS Ivan Lexa (55) žije tiež v ústraní ako podnikateľ, ktorý sa venuje najmä koňom.
Nálada v spoločnosti sa však mení. Dve tretiny občanov sa v prieskume Focusu vyjadrili, že by sa amnestie mali zrušiť. Atmosféru teraz umocnila premiéra filmu Únos; počas prvého víkendu na niektorých miestach pridávali pre záujem premietania. Čas na riešenie sa pritom kráti: hlasovanie o Budajovom návrhu je odložené na marcovú schôdzu parlamentu, ktorá sa začne o dva týždne.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
