Denník N

Teším sa, že jar prebudí špeciálneho prokurátora

Teším sa aj z projektu Natálka, filmu Únos, zo Zuzany Krónerovej a seriálu Bohéma.

Teším sa, že zima odchádza do čerta a ja už nemusím nosiť „drviče lásky“, ako ktosi nazval pánsku teplú bielizeň,

teším sa, že pozitívna energia slnka snáď vzpruží špeciálneho prokurátora a on konečne obžaluje niekoho v kauze, kde hlas podobný Robertovi F. štrngá kolovou fľaškou na gorilom večierku,

teším sa, že kolegovia zo SND urobili svoj doku-projekt o Natálke a plánujú s ním chodiť po školách,

teším sa, že vznikol film Únos, kde sa nehovorí o ozajstných zločincoch, ale len o osobách zločincom podobných, ktoré uniesli v krajine podobnej Slovensku muža, podobného synovi prezidenta a ktorých čin, ktorý viedol k smrti Roberta Remiáša, ktorého jediného nanešťastie možno v tejto kauze menovať bez obavy súdnej žaloby, dodnes nebol potrestaný, pretože amnestie zločinca, podobného Vladimírovi M., dodnes neboli zrušené,

teším sa, že Slovenská národná galéria dosiahla rekordnú návštevnosť pri výstave Sen a skutočnosť o propagande a umení slovenského štátu, ktorý velebí, cmúľa a mojká medzitým už stiahnuté video organizácie, podobnej Matici slovenskej, pretože skutočná a pravá Matica, ktorá chránila Slovákov v minulom a predminulom storočí, by podobný hnus predsa nemohla vyprodukovať,

teším sa, že Zuzana Kronerová skočila do ľadovej vody vo filme Bohdana Slámu a svoju Babu z ľadu stvárnila presným, úsporným, ale nasýteným herectvom, podobným silnému grogu, ktorý tak dobre padne otužilcom po ich výkone,

teším sa, že som videl seriálovú Bohému Roberta Sedláčka, ku ktorej môžem mať malé výhrady, ale tie sú nič oproti faktu, že Česká televízia zas a znova o dvetisíc konských dĺžok, žiaľ, poráža tú našu a tvorí diela, ktoré vedia aj rozhádať verejnosť, pričom seriál Slovenská bohéma, ktorý by sa zo zrejmých dôvodov netočil okolo filmu, ale bol by rýdzo divadelný, by asi naštartoval žaloby oveľa väčšie, než podávajú potomkovia pána Štěpánka v Prahe, ale možno by sa tomu dalo vyhnúť zmenou mien a prenesením deja z divadla do cirkusovej manéže v nejakom transylvánskom mestečku, podobnom Bratislave, kde by všetky postavy hrali animované zvieratká podobné ľuďom, áno, to by bol právne ošetrený spôsob umeleckého spracovania histórie – vytváranie podobne podobnej podobnosti, ktorá každého poteší a nikoho nenaserie.

Napísal muž, podobný V. Klimáčkovi.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie