Denník N

Čo by nasledovalo, ak by sa zrušili amnestie? Lexa a spol. by stáli pred súdom

Ivan Lexa na súde v roku 2002. Foto Tasr
Ivan Lexa na súde v roku 2002. Foto Tasr

Spis ku kauze únos je v tejto chvíli utajený v trezore okresného súdu Bratislava III. Ak by sa zrušili amnestie, niekto by ho z trezoru musel vybrať a pravdepodobne začať kauzu pojednávať.

Politický spor o to, či v parlamente zrušiť ústavným zákonom amnestie, nie je akási hypotetická hádka právnikov a poslancov koalície a opozície o výklad ústavy. Amnestie reálne bránia tomu, aby zasadol súd a rozhodol, či trinásti obžalovaní zo zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho pôjdu do väzenia. Vyšetrenie tejto kauzy by následne mohlo pomôcť objasniť aj vraždu Róberta Remiáša, ktorý robil spojku svedkovi únosu Oskarovi Fegyveresovi, keď sa schovával v zahraničí.

Hoci sa kauze hovorí únos a rovnako sa volá aj film, v skutočnosti ide o trestný čin „zavlečenie do cudziny“. Trestný zákon platný v tom čase hovorí, že páchateľ môže dostať 5 až 12 rokov väzenia. Podľa dnešného zákona, ak to páchateľ spácha „ako člen nebezpečného zoskupenia“ môže dostať trest 15 až 25 rokov alebo doživotie. Ide teda o jeden z najzávažnejších trestných činov, aké zákon pozná.

Zavlečenie prezidentovho syna do Rakúska sa udialo v roku 1995. Reálne sa začal prípad vyšetrovať až v roku 1998, keď sa skončila vláda Vladimíra Mečiara a nastúpila prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Skutok vyšetroval vtedajší Odbor obzvlášť závažných trestných činov, ktorý viedol vyšetrovateľ Jozef Šátek. Polícia prípad vyšetrila a v roku 2000 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava Michal Serbin obžalobu na Okresný súd Bratislava III.

Na archívnej snímke z 20. februára 1996 Michal Kováè mladší vo Viedni. Vyšší krajinský súd vo Viedni 20. februára rozhodol, že rakúske justièné orgány nevydajú Michala Kováèa mladšieho do Nemecka. Michal Kováè ml. sa preto okamžite môže vráti na Slovensko. V odôvodnení rozsudku predseda senátu Friedrich Novotny povedal, že Michal Kováè ml. bol do Rakúska zavleèený proti svoje vôli, èím došlo k porušeniu jeho zákadných ¾udských práv. V prípade, že by rakúsky súd rozhodol o jeho vydaní do Nemecka, porušil by medzinárodné konvencie o ¾udských právach. Rozsudok je právoplatný a nemenný. Michal Kováè ml. sa pravdepodobne vráti na Slovensko v piatok 23. februára. Na snímke z¾ava: Michal Kováè mladší, prezident Slovenskej republiky Michal Kováè, Ján Havlát a Elmar Kresbach vychádzajú zo súdnej siene po vynesení rozsudku. FOTO TASR - Drahotín Šulla Drahotín Šulla *** Local Caption *** archív archívna snímka fotografia sken scan Michal Kováè ml. únos právny zástupca vyšetrovanie vyjadrenie zavleèenie kauza prezidentov syn súd rozsudok prezident republiky Michal Kováè Viedeò Rakúsko
Michal Kováč mladší a jeho otec, prezident, pred viedenským súdom, ktorý v roku 1996 konštatoval, že Kováča do Rakúska zavliekli proti jeho vôli. Foto – TASR

Nasledovať malo pojednávanie s trinástimi obžalovanými na čele s bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom. Keďže súd zistil, že na skutok boli udelené amnestie Vladimíra Mečiara, trestné stíhanie v júni 2001 zastavil.

Generálna prokuratúra sa ešte obrátila aj na Najvyšší súd, ktorý v decembri 2002 potvrdil, že na skutok sa vzťahujú amnestie.

Utajený spis

Spis je odvtedy v trezore bratislavského okresného súdu v režime utajenia. Súd ho v roku 2015 odmietol z dôvodu utajenia sprístupniť podľa infozákona aj Denníku N.

„Je všeobecne známe, že na tejto udalosti sa podieľala aj SIS, čo bolo dokumentované v rámci trestného konania. Preto predmetom konania bolo najmä dokazovanie spočívajúce v zistení konkrétne použitých postupov a prostriedkov SIS,“ povedal pred rokom a pol pri príležitosti 20. výročia únosu Denníku N zástupca riaditeľa NAKA Martin Krčmárik.

„Vyšetrovateľ zisťoval konkrétne metódy a postupy, ktoré SIS použila pri danej udalosti, konkrétne údaje o technických prostriedkoch, informačno-technických prostriedkoch, prostriedkoch operatívno-pátracej činnosti, ako aj konkrétne údaje o príslušníkoch SIS, čo sú všetko údaje evidované v príslušnom stupni utajenia.“

Čo by nasledovalo, ak by parlament v marci alebo apríli zrušil ústavným zákonom danú amnestiu? Denníku N to opísali advokáti aj prokurátor. Keďže ide o hypotetickú úvahu, nechcú zverejniť svoje meno.

Obnova konania

„Len čo by štátny orgán, či už parlament, alebo Ústavný súd, prijal rozhodnutie, že amnestie sú zrušené, došlo by pravdepodobne k žiadosti o obnovu konania,“ zhodujú sa. Takúto žiadosť podáva na súd prokurátor.

Zákon hovorí, že obnova konania sa povolí, „ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine“.

S možnosťou, že sa obnoví konanie, ak sa zruší amnestia, zákon vyslovene neráta. Doteraz taká situácia nenastala. Obhajcovia únoscov by zrejme tvrdili, že to ani nie je možné, a snažili by sa obnovu konania zastaviť.

Podľa prokurátora by zrušenie amnestie mohlo byť považované za novú „právnu skutočnosť“. O povolení obnovy konania by rozhodoval súd. Podľa novej legislatívy pravdepodobne Okresný súd Bratislava I, pod ktorý teraz spadajú závažné trestné činy, ktoré sa stanú v katastri Pezinka, kam spadá Svätý Jur. Tam Kováča mladšieho zastavili v aute a previezli násilím do Rakúska.

Únos prezidentovho syna. Foto - Film Únos
Takto zachytili prepadnutie auta Michala Kováča mladšieho tvorcovia filmu Únos. Foto – Film Únos

Ak by súd povolil obnovu konania, pokračovalo by sa v stíhaní tam, kde bolo zastavené. Keďže už bola podaná obžaloba, nasledovalo by vytýčenie verejného prejednania obžaloby. Súd by vzápätí rozhodoval, či obžalobu prijme alebo nie. Ak by ju prijal, nasledovali by už pojednávania.

Vzhľadom na to, že celé vyšetrovanie prebiehalo v utajovanom režime, je možné, že aj súd by bol na žiadosť tajnej služby neverejný. SIS v roku 2015 neodpovedala na otázky, či považuje stále za dôležité spis utajovať.

Mohli by ísť páchatelia do väzby?

Ak by tesne po spáchaní skutku, teda v roku 1995, nasledovalo riadne vyšetrovanie, prokurátor by pravdepodobne žiadal pre páchateľov väzbu. Predovšetkým z dôvodu, aby neovplyvňovali svedkov, v niektorých prípadoch možno aj z existujúcej obavy, že ujdú.

Či by tak robil aj viac než 20 rokov po zavlečení, je otázne. „Zaisťovacie úkony súd schváli vtedy, ak ich považuje za nevyhnutné v danom čase, nie v minulosti,“ hovorí advokát. Na rozhodovanie, či by Lexa išiel do väzby, by teda zrejme nemalo vplyv ani to, že bol v minulosti dlhodobo na úteku a štát ho v roku 2002 deportoval na Slovensko z Juhoafrickej republiky.

Riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa prechádza vlajkoslávou v júli 1998 počas snemu HZDS v Trnave. foto - TASR Foto: Vladimír Benko/TASR
Riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa prechádza vlajkoslávou v júli 1998 počas snemu HZDS v Trnave. foto – TASR
Foto: Vladimír Benko/TASR

Advokát predpokladá, že ak „má trvalý pobyt, reaguje na úkony policajtov alebo súdu, má čistý register trestov, súd by možno návrh na väzbu ani neschválil“.

Lexu ako poslanca HZDS v roku 1999 obvinili z viacerých trestných činov. Okrem zavlečenia aj z neoznámenia krádeže motorového vozidla, fingovanú kúpu triptychu, umiestnenie nástražných výbušných systémov alebo za neoprávnené držanie monitorovacieho zariadenia.

Poslanci mali vtedy ešte imunitu a o jej zbavení rozhodoval parlament. Ten schválil aj návrh vyšetrovateľa na vzatie Lexu do väzby. Bol v nej 95 dní. Keď ju opustil, išiel do nemocnice a potom sa už jeho stopa nadlho stratila. Vypátrali ho až v júli 2002. Už v auguste Najvyšší súd vydal príkaz na jeho prepustenie z väzby.

Poslanci by mali myslieť aj na premlčanie

Advokát pripomína, že by sa u každého obžalovaného musela zvlášť preskúmať aj premlčacia lehota. To by bola ďalšia príležitosť pre obvinených uspieť na súde. Pravdepodobne by nastal spor, či sa do premlčacej lehoty rátajú aj roky 2001 (vtedy bolo zastavené stíhanie) až 2017.

Podľa ústavného právnika Petra Kubinu by sa rátať nemali, pretože zákon hovorí, že „do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku“. Tou podľa neho amnestie sú. Otázne je, či by to uznal aj súd.

V prípade zavlečenia s najprísnejšou sadzbou – teda až doživotím – je dnes premlčacia lehota 30 rokov. Prokurátor podľa podanej obžaloby hovoril o zavlečení s „veľkou škodou“, keď je sadzba 10 až 15 rokov, a teda premlčacia lehota 20 rokov. Ráta sa však premlčacia lehota v čase spáchania skutku, a tá bola vtedy len desať rokov. Počítať by sa malo minimálne od zastavenia stíhania – od roku 2001.

Premlčacia lehota tak už mohla aj uplynúť. Podľa Kubinovej verzie nie, podľa iného právnika áno. „Amnestie vlastne znamenajú zánik trestnosti, takže lehota plynie. Ak však takýto skutok urobil niekto na ochranu seba samého, je to v rozpore s princípmi spravodlivého práva a normálny sudca by to nemal uznať.“

Bývalý minister vnútra a právnik Daniel Lipšic si myslí, že poslanci by do ústavného zákona o zrušení amnestií mali dať aj klauzulu o tom, že skutok nemôže byť premlčaný.

„Predmetné trestné konanie bolo na Okresnom súde Bratislava III právoplatne skončené zastavením trestného stíhania. Súd v tejto chvíli nedisponuje iným rozhodnutím v tejto trestnej veci. Súd teda nie je príslušný vyjadrovať sa k inému štádiu v konkrétnej veci, najmä vysvetľovať svoj procesný postup in future v prípade iného štádia konania, ktorý je vždy aj tak daný v trestnej veci ustanoveniami Trestného poriadku,“ napísal hovorca súdu Pavol Adamčiak.

Lexa si najal komando

Hlavní obžalovaní Ivan Lexa a príslušníci SIS Gejza Valjent, Milan Lovich, Róbert Beňo, Peter Skrutek, Michal Hrbáček, Roman Kuciak a Igor Kurtiš sú v súvislosti so zavlečením obvinení aj zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, z lúpeže a vydierania.

Luboš Kosík, Martin Lieskovský, Miroslav Šegita a Jozef Zoššák neboli príslušníkmi SIS, preto nie sú obžalovaní zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, zo všetkého ostatného sú obžalovaní rovnako ako Lexa a spol.

Posledný obžalovaný Igor Majtán je obžalovaný z nadržovania.

Hlavnou úlohou zavlečenia bolo podľa obžaloby diskreditovať prezidenta Michala Kováča. Na jeho syna Michala Kováča mladšieho bol v Nemecku vydaný zatykač pre kauzu Technopol. Zákon neumožňoval Kováča do Nemecka vydať, tajná služba sa ho preto rozhodla uniesť do Rakúska, ktoré s Nemeckom spolupracovalo.

Michal Kováč mladší asi rok po únose. Foto - archív TASR
Michal Kováč mladší približne rok po únose. Foto – archív TASR

Malo ísť o pomstu za to, že prezident Kováč odmietol Lexu vymenovať za šéfa SIS aj za ministra privatizácie. Komando zastavilo Kováčovo auto, násilím ho preložili do ich auta, zbili ho, dali mu elektrošoky na pohlavný úd a naliali doňho alkohol.

Polícia prípad vyšetrila po roku 1998 vďaka svedectvu jedného z príšlušníkov SIS – Oskara Fegyveresa, ktorý sledoval pohyb Kováča mladšieho a ďalšieho príslušníka SIS Róberta Beňa.

Lexa ako riaditeľ SIS podľa obžaloby únos organizoval. Pomáhal mu Valjent, ktorý bol riaditeľ „sledovačky“ SIS. Beňo, ktorý sa rozhodol svedčiť, bol Valjentov podriadený.

Príslušník SIS Milan Lovich na hraničnom priechode s Rakúskom zabezpečoval bezproblémový prejazd auta s Kováčom do zahraničia. Policajtom povedal, že monitorujú prevoz drog.

Peter Skrutek bol riadiaci dôstojník na „sledovačke“ SIS a kontroloval sledovanie Kováča mladšieho. Roman Kuciak bol príslušník SIS, ktorý viezol Kováča mladšieho do Rakúska. Igor Kurtiš bol jeho spolujazdec.

Veliteľom prepadového komanda bol príslušník SIS Michal Hrbáček. Lexa ho volal aj „majster“. Dnes je vo viacerých firmách. Bol obvinený v kauze bratislavskej bytovej mafie, ktorá pripravovala ľudí o byty, ale vystupoval aj ako poškodený v kauze podsvetia, kde ho údajne chcel dať zavraždiť Robert Ondrejčák, známy ako Piťo.

Michal Hrbáček. foto - TASR
Michal Hrbáček. Foto – TASR

Jediným právoplatne odsúdeným členom komanda je Ľuboš Kosík, bývalý policajt, ktorý skončil služobný pomer v deň únosu. Odsúdili ho na 14 rokov za podvody so zmenkami. Utiekol do afrického Mali, ale polícia ho tam vypátrala.

Ďalšími členmi komanda boli Martin Lieskovský, Miroslav Šegita a Jozef Zoššák.

Igor Majtán, ktorý ako jediný nie je obvinený zo zavlečenia, ale iba z nadržovania, mal po únose na starosti zahladiť viaceré stopy. Napríklad od jedného policajta žiadal, aby neskôr ohlásil, že auto použité pri únose sa v čase tohto skutku nachádzalo v jeho obvode. Hrozia mu maximálne tri roky.

Michal Kováč mladší na otázky neodpovedal. V roku 2015 Denníku N napísal: „Chcem vás pekne poprosiť, aby ste chápali, že to bola pre mňa aj pre moju rodinu veľmi traumatizujúca záležitosť, a preto verím, že pochopíte, že by som sa k nej nerád v akejkoľvek forme vracal.“

Únos sa stal 31. augusta 1995. Aktér únosu a príslušník SIS Oskar Fegyveres sa rozhodol o akcii svedčiť pred vyšetrovateľom. Následne sa schovával v zahraničí. Spojku so Slovenskom mu robil Róbert Remiáš. Toho 29. apríla 1996 zavraždili. Podľa viacerých vyšetrovateľov prípadu chcel páchateľ vraždy zastrašiť Fegyveresa, aby prestal vypovedať.

Na Remiášovu vraždu sa amnestia nevzťahuje, vo veci v tejto chvíli beží obnovené trestné stíhanie. Nie je vylúčené, že niektorý zo svedkov by na súde o zavlečení mohol zmeniť názor a začať vypovedať aj o Remiášovej vražde. Z objednávky vraždy bol v minulosti krátko obvinený Ivan Lexa.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Mečiarove amnestie

Slovensko

Teraz najčítanejšie