Prečo je Ficov postoj k amnestiám zákerný

Predseda vlády a Smeru dlhodobo odmieta zrušiť Mečiarove amnestie. Tvrdí, že podľa neho by šlo o právny suterén. Priznáva síce, že ich vyhlásenie bolo morálnym suterénom, ale ten zjavne nepovažuje za taký škodlivý ako údajné znásilnenie práva, ktorým by dosiahnutie spravodlivosti v tomto prípade podľa neho bolo.

Ficovi sa nedá veriť, že toto je jeho skutočný motív, prečo Mečiara chráni. Len sa tvári ako súčasť odvekého sporu o vzťahu medzi právom a morálkou. Na jednej strane v ňom stoja zástancovia prirodzeného práva, ktorí v skratke vravia, že zákony v rozpore s morálkou sú nám na figu. Ak také sú, ľudia buď nebudú rešpektovať zákony, alebo sa ich dodržiavaním dostanú do rozporu so svojím svedomím.

Naopak pre právnych pozitivistov nie je – veľmi zjednodušene – morálka otázkou pre právnikov, oni sa riadia platnými paragrafmi, morálku nech skúmajú filozofi. Robert Fico sa očividne hlási do druhej skupiny.

To mu v jeho očiach môže dávať falošné alibi – nechcem nič zlé, chcem len právnu istotu a dodržiavanie zákonov stoj čo stoj. Rovnako ako zástupy vážených teoretikov predo mnou. Lenže Robert Fico nie je právny teoretik.

On je desať rokov predsedom vlády v krajine, ktorá síce má relatívne kvalitné zákony, ale aj takmer bezprecedentne zlú skúsenosť v podobe Mečiarových amnestií s tým, ako sa dajú zneužiť na zakrytie vraždy a únosu, a pokrivenie charakteru štátu.

Zároveň máme hromadu dobrých dôvodov domnievať sa, že Fico nie je principiálny ochranca právnej istoty. Ak by si ju tak vážil, nemohol by napríklad zjavne protiústavným zákonom siahať na zisk poisťovniam.

Ficov postoj má aj inú slabinu. Jeho verzia „právneho pozitivizmu“ je tá najvulgárnejšia, aká sa dá predstaviť, pretože vôbec neberie do úvahy akúkoľvek morálku. Rovnaký prístup dobre poslúžil na obhajobu sudcov, ktorí robili nadprácu pre komunistickú, ale aj nacistickú totalitu. Slúži aj bývalým agentom ŠtB, ktorí sa začudovane pýtajú, o čo vám ide, my sme len bránili vtedy platné zákony a režim. Nič to, že tie zákony odporovali akejkoľvek spravodlivosti.

V prípade nášho premiéra, samozrejme, nejde o náhodu, ale o (pod)vedomé vyjadrenie jeho vzťahu k histórii a morálke. Práve on mu umožňuje ďalej bývať v dome, o ktorom aj jeho vlastný minister financií tvrdí, že bol asi postavený vďaka podvodom na DPH.