Dielo týždňa: Filko rozmiestnil planéty vo vlastnom svete

Sú len tri, a pritom je okolo nich toľko rozruchu. Otáčajú sa okolo svojej osi v prítomnosti desiatok družíc a rakiet, ktoré vytvárajú špirály a komplikované krivky. Štvrtá vesmírna dimenzia je naplnená bielymi čiarami, v ktorých sa miešajú kozmické útvary.

A ešte je tam jedna takmer neviditeľná modrá čiara, ktorú Stano Filko potiahol z pravého horného rohu do dolného ľavého a na jej koniec napísal – modrá čakra. Modrá dimenzia, modrá čakra a modré guľôčkového pero. A niekde medzi tým všetkým planéty.

Presne 10. marca 1982 sa zoradilo na jednej strane Slnka všetkých deväť planét. Bolo to nezvyčajné podobne ako Filkova kozmológia, jeho jazyk a nakoniec aj celá tvorba.

Stanislav Filko patril ku generácii slovenskej noeavantgardy, ktorá nanovo definovala koncept umenia. Filko vďaka novému teoretickému systému spracoval aj tému kozmu, ktorú prebral zo socialistickej propagandy letov do vesmíru.

Pre dielo s raketami, družicami a planétami vybral celkom zvláštne termíny – dimenzia, kozmológia, čakra, aby nakoniec vytvoril názov 4. dimenzia – Kozmológia Modrá čakra – Filko 1952-58-60-68.

Čísla aj dimenzie

Filko ešte v socialistickom Československu vytváral projekty a manifestácie, ktorými časovo aj priestorovo vymedzoval realitu svojej krajiny. Skúmal fyzický svet, rozpracoval aj myšlienku transcendenta, formuloval „čistú emóciu“.

Všetky projekty boli pre Filka životné, pretože ich nikdy úplne nedokončil. Neobmedzene ich rozmnožoval, prerábal a vrstvil. Chcel tak bližšie špecifikovať významy svojich diel.

Nič si nezľahčoval, naopak, všetko o svojich prácach si detailne dokumentoval. „Mne sa nikdy netvorilo najhoršie ani najlepšie, lebo ja netvorím, ja to mám ako vnútornú fanatickú povinnosť,“ hovoril, a potom archivoval nielen svoje diela, ale aj teóriu k nim.

Nanovo ich komentoval a zbieral k nim ďalší materiál, aby už hotové diela priebežne komponoval do nových originálnych a ľahko šíriteľných kresieb, tlačí či fotografií. Aj vďaka tomu je jeho tvorba rozsiahla a taká dynamická.

Filko každú svoju prácu vybavil istou predispozíciou, vďaka ktorej boli jeho úmysel a myšlienky jasnejšie. V dielach nič neskrýval, ale všetko prezrádzal v zobrazených predmetoch aj v ich pomenovaní.

Netajil ani svoj záujem o čísla, ktoré sú v jeho tvorbe rovnako dôležité ako farby. Číslo štyri v názve diela nie je náhodné, podobne ako číselná kombinácia za jeho menom – 1952-58-60-68. Na čo odkazuje?

Každé z nich je časovým údajom, ktorý môže byť dátumom zrodu konceptu, produkcie, prepracovania alebo revízie. V tomto prípade až posledné číslo z kombinácie (68) sa uvádza ako dátum vzniku vybraného diela. Vlastní ho Stredoslovenská galéria a možno ho vidieť aj na Webe umenia rovnako ako ďalších 200 Filkových diel.

Pre slovenského umelca boli rovnako dôležité aj jeho dimenzie. Každá z piatich dimenzií mala špecifické pravidlá, ktoré sa netýkali len farieb, ale aj zobrazených predmetov. Napríklad v štvrtej dimenzii ide o asymetrický časopriestor, kým piatu charakterizuje dokonalá symetria. Filko preto zaradil kozmos do predposlednej dimenzie s modrou farbou, ktorú využíval pri témach vesmíru a jeho pulzovania.

Základným prvkom celého diela sú planéty a rakety. Niekde sú radené vedľa seba alebo za sebou, aby vytvárali zvláštny celok. Ich geometricky zjednodušené obrysy sú nakreslené tak, že v závislosti od kontextu môžu predstavovať kozmické lode alebo okrídlené strely.

Kružnice, ktoré vytvárajú, nemajú byť len súčasťou ich dráh, ale tvoria samostatné a nezávislé obrazce, ktoré sa vznášajú nad vesmírnym celkom.

Kozmológia ako téma nebola koncom 60. rokoch náhodná. Prebiehali „vesmírne preteky“ medzi USA a ZSSR, vznikali nové objavy, šírili sa vízie Julesa Verna a Konstantina Ciolkovského.

Pre Filka a jeho generáciu boli kozmické úspechy a viera v pokrok dôležité, najmä po udalostiach v auguste v 1968 v Československu. Filko chcel témou úspechu astronautov prekryť socialistickú realitu ČSSR a nastupujúcu normalizáciu. Vesmír tak bol pre neho priestorom pre zobrazenie túžby po slobode a nezávislosti.

Vlastný jazyk pre Warhola

Nakoniec to v Československu nevydržal a v roku 1982 emigroval do Nemecka. Auto Škoda, na ktorom utiekol z krajiny, premaľoval na bielo a vystavil na prehliadke v Kasseli po svojom príchode. Neskôr odišiel do New Yorku, kde sa stretol aj s Andy Warholom.

Hoci nevedel po anglicky, vytvoril si vlastný jazyk, ktorý bol súčasťou jeho diel. Bol unikátny a používal ho na komunikovanie svojich myšlienok o svete. Kombinoval ho s filozofickými a vedeckými termínmi, ktoré rozšíril o množstvo mystických a ezoterických slov. Neologizmy vytváral skladaním a krátením už existujúcich slov, aby si nakoniec vytvoril tie svoje.

V 80. rokoch sa venoval najmä neoexpresívnej maľbe. Po zmene režimu v roku 1989 sa vrátil na Slovensko a od roku 1991 tvoril v Bratislave. Spracovával svoj ideologický systém, ktorý nazýval psychofilozofický.

V dedine Veľká Hradná pri Trenčíne začal budovať monumentálny komplex Archa, kde mali byť všetky jeho diela ako v archíve, dielni či laboratóriu. Archu staval okolo sedliackeho domu svojich starých rodičov. Umiestnil tam diela a práce, ktoré dovtedy skladoval v ateliéri v Bratislave pod Kamzíkom.

Triedil ich podľa 12 farieb a svojich päť dimenzií akoby každé jedno dielo bolo súčasťou toho jediného – životného. Hoci Archu nestihol zrealizovať, zanechal po sebe vlastný kozmos, systém a svoj vlastný svet.

Hlavné zdroje: 

Karol Vaculík, Ľudmila Peterajová: Generácia 1909: Svedomie doby (1995)
Mira Keratová: Stano Filko : Biela ontologia, transcendencia, metafyzika (2015)
Lucia Gregorová, Aurel Hrabušický: Stano Filko : Poézia o priestore – kozme = Poetry on Space – Cosmos (2016)