Denník N

Choďte na film Únos, pomôžete zakliať zlo

Pozeranie tohto filmu je ako stať sa účastníkom voodoo rituálu.

Film Únos je obžalobou takou výrečnou, že každý prokurátor môže len blednúť od závisti. A keďže návštevnosť kín prekonáva rekordy, samotný film sa v priebehu niekoľkých dní zmenil na verejný proces, kinosály sa zmenili na súdne siene, kde každý divák vynáša rozsudok. A o vine niet pochýb.

Film Únos tak supluje spravodlivosť, ktorá nám bola odopretá, umožňuje nám kolektívne pohŕdať zločincami, za ktorých sa kvôli nám prezliekli skvelí slovenskí herci, aby sme do nich mohli pichať ihly našej frustrácie.

V priebehu niekoľkých dní prestalo mať význam písať o tomto filme recenzie, pretože vďaka súhre mnohých okolností – a iste aj vďaka jeho naliehavosti – sa stal čímsi, čo prekračuje všetky filmové rámce: jeho pozeranie sa stalo vyjadrením spoločenskej túžby po spravodlivom treste, z návštevy kina sa stal akýsi hromadný voodoo rituál, pri ktorom zaklíname zlo.

Splynutie fikcie a reality

Za normálnych okolností by to mala byť klasická filmová rekonštrukcia historickej udalosti, čo je žáner, ktorého funkciou je okrem iného vytvárať národnú pamäť. Lenže tento film taký nie je a ani nemohol byť. Postavy musí divák dešifrovať podľa vlastnej pamäti, ktorú mu pomáhajú oživiť jednotlivé dátumy – tie sú však jediné formálne priznané odkazy na historickú realitu.

Film sa tvári ako fikcia a jedným z dôvodov tohto zvláštneho prístupu bola iste aj obava zo žalôb tých, ktorí v ňom vystupujú ako zločinci. Keby mali reálne mená a keby sa vo filme na seba ešte

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Viac čítania od Martina Šimečku? Skúste knihu Medzi Slovákmi

zobraziť

Mečiarove amnestie

Teraz najčítanejšie