Nikto ju nevidel, ale všetci o nej hovoria. Ako by vyzerala rýchlejšia Európa, kam chce patriť aj Fico?

Neprebehol ani týždeň od toho, čo šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker predstavil bielu knihu s piatimi scenármi pre Európu po brexite, a už sa lídri štyroch krajín prihlásili k variantu, ktorý sa opakovane objavuje takmer v každej debate o novej vízii EÚ.

Reč je o viacrýchlostnej Európe.

Teda akejsi „koalícii ochotných“, ktorí chcú spolupracovať viac a rýchlejšie než ostatní členovia EÚ. Veľká štvorka – Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Taliansko – ako prvá dala v pondelok na neformálnom minisamite vo Versailles najavo, že by sa jej myšlienka dvojrýchlostnej Únie páčila.

Prečítajte si

Scenáre EÚ po brexite: v hre je menej Bruselu aj viacrýchlostná Únia. Čo to znamená pre nás?

Oprášená vízia sa znovu dostala na stôl ako spôsob urovnať krízu v EÚ po brexite, o ktorom rozhodli Briti vlani v referende.

Koalícia ochotných

„Jednota neznamená uniformitu,“ povedal v zámku neďaleko Paríža hostiteľ minisamitu, francúzsky prezident François Hollande. Bez viacrýchlostnej Európy podľa neho Únia exploduje. Nemecká kancelárka Angela Merkelová hovorila o tom, že Európania musia mať odvahu a pristúpiť na to, že niektoré krajiny postupujú rýchlejšie než iné.

Znie to dobre, ale čo vlastne tieto vzletné frázy znamenajú?

V Junckerovej bielej knihe sa o viacrýchlostnej Európe píše v treťom bode s názvom: Kto chce viac, robí viac.

„Je to niečo, čo vlastne čiastočne funguje už teraz, nie každý je napríklad v schengene a nie každý v eurozóne (19 z 28 členov má euro),“ povedal Denníku N európsky diplomat pôsobiaci v Bruseli v úzkom kontakte s Európskou komisiou.

Podľa neho je absolútne jasné, že ak chce Slovensko ako malá krajina v rámci EÚ čo najviac profitovať, bude sa musieť držať tých „rýchlejších“, teda jadra EÚ.

„Je lepšie byť pri rokovacom stole ako out, o tom niet pochýb,“ dodáva diplomat.

Podľa Junckerovej, stále veľmi všeobecnej vízie by koalícia niektorých krajín postupovala v špecifických oblastiach ako obrana, vnútorná bezpečnosť či sociálne otázky spolu. Napríklad do roku 2025 by sa 15 členských krajín EÚ dohodlo na spoločnej polícii, ktorá by riešila cezhraničnú kriminalitu.

Viacrýchlostný Rím

Viacrýchlostná Európa bude veľkou témou na marcovom samite v Ríme, kde by sa mohli preberať konkrétne mechanizmy jej fungovania, čo však nemusí v závere nič znamenať. Myšlienka viacrýchlostnej Európy totiž trochu pripomína starý vtip o Columbovej žene, o ktorej všetci hovoria, no nikto ju nevidel.

Ako napísal Economist ešte pred desiatimi rokmi, „jadro Európy“ a podobné slogany sú takmer také staré ako európske inštitúcie, no nikdy pri nich nedošlo k niečomu konkrétnemu.

Samit k 60. výročiu Rímskych dohôd, ktoré naštartovali hlbšiu európsku integráciu, to môže predsa zmeniť. Odohrá sa v tieni odchodu Británie z EÚ a môže byť jednou z odpovedí na otázku, ako zdynamizovať klub nie vždy celkom jednotných 27 krajín (bez Británie) a dodať Únii novú víziu na najbližších desať rokov.

Zdroje z eurokomisie pre Euractiv.com povedali, že to je smer, ktorým by sa chceli naozaj vybrať.

Vždy sa našli tí, čo chcú byť v jadre, aj tí, čo síce chcú menej integrácie a viac národných kompetencií, no myšlienku kritizovali z obáv, že sa ocitnú na okraji bez poriadneho vplyvu.

Napríklad Fínsko či Poľsko, ktorému sa myšlienka viacrýchlostnej Európy nepozdáva, čo bolo vidno aj na spoločnom stanovisku krajín V4 zo samitu o potravinách s dvojakou kvalitou. Podpísal ho síce aj slovenský premiér Robert Fico, ale už po víkende zdôrazňoval, že Slovensko musí zostať v jadre Európskej únie.

Koniec jednoty V4 a Ficovo „jadro“

Maďarov a Poliakov, ako si všimli Aktuality, tak vlastne na potravinárskom samite podrazil.

V podstate pritom stačilo, aby úprimne povedal, kde stojí pozícia slovenskej vlády, ktorá v tom má jasno dlhodobo, a jeho slová by nevyzneli ako podpásovka partnerom z V4.

„Ak bude viacrýchlostná EÚ realitou, Slovenská republika chce a musí byť v jadre európskej integrácie, chce byť vo vyššej rýchlosti, lebo EÚ považujeme za životne dôležitý projekt,“ povedal Fico v piatok podľa TASR po stretnutí s britským ministrom pre brexit Davidom Davisom.

Hoci slovenská diplomacia sa nechce prikláňať k jednej či druhej alternatíve, pretože by to podľa jej hovorcu Petra Suska bolo predčasné, v tomto zastáva jednoznačný postoj. „Slovenská republika opakovane zdôrazňuje, že chce byť v jadre EÚ, a to nielen deklaratívne, ale aj konkrétnymi krokmi a činmi,“ povedal Denníku N Susko.

Podľa neho by bolo nesprávne, ak by sme sa vymedzovali voči jednotlivým scenárom z bielej knihy, keďže v niektorých prípadoch nejde o navzájom nekompatibilné smery. Napríklad hlbšia integrácia, status quo či jednotný trh a fungovanie viac či menej spolu sa nie vždy vylučujú s princípom viacrýchlostnej Európy.

„Mnohé prvky z bielej knihy sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú navzájom prelínať a dopĺňať. Vyvrcholenie diskusie očakávame na samite v Ríme,“ dodal Susko.

Paralelný euroklub

Možnosti, ako by mohla viacrýchlostná Európa vyzerať, sú podľa Economistu v zásade dve.

Podľa tej formálnejšej by skupina elitných krajín vytvorila novú paralelnú inštitúciu v rámci EÚ. Tá by bola ukotvená ich podpismi na formálnej dohode aj záujmami. Tou druhou by boli ad hoc koalície, keď by sa popri všeobecných dohodách platných pre všetkých vytvorili ešte „koalície ochotných“ ísť v niektorých prípadoch aj ďalej.

„Ako vo zvyšku politického života, aj koalície ochotných môžu byť dobré aj zlé, nápomocné aj príšerné, záleží na detailoch,“ napísal vo februári 2007 britský týždenník. Okolnosti sa síce zmenili, princíp však ostal ten istý.

Kým pred desiatimi rokmi to bol kolaps veľkej dohody o novej európskej ústave, dnes vyvoláva obavy o existenciu EÚ odchod Británie a nástup populistov spochybňujúcich hodnoty, na ktorých stojí.

„Stačí, aby francúzske voľby vyhrala Marine Le Penová, a celá debata sa zvrtne úplne inam. Jej víťazstvo by bolo pre EÚ oveľa väčšou hrozbou, než je brexit. Všetko bude v tom prípade veľmi nevyspytateľné,“ myslí si Milan Nič z Globsec Policy Institute.

Aj vzhľadom na septembrové voľby v Nemecku očakáva, že o viacrýchlostnej Európe sa síce bude veľa hovoriť, ale konkrétnejšie až koncom roka. „Deklarácia z Ríma bude viac o symbolike než riešeniach, treba si počkať, ako sa skončí rok volieb,“ hovorí Nič.