Denník N

Pre Bratislavu slovenské ženy neexistujú

Baroková záhrad na Bratislavskom hrade. foto N – Tomáš Benedikovič
Baroková záhrad na Bratislavskom hrade. foto N – Tomáš Benedikovič

Nedajme ženám k MDŽ kvetiny, ale pomenujme po nich ulice a námestia našich miest.

Autor je ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime

Chcem, aby bolo viac ulíc, ktoré sú pomenované po ženách. Mali by ste to žiadať aj vy. Lebo je ich oveľa menej, než sa domnievate. Len sa zamyslite, koľko ich poznáte, koľko máme ulíc a koľko žien po nich dennodenne chodí.

Na prvý pohľad to môže vyzerať ako marginálna téma, vhodná akurát tak do bratislavskej kaviarne. Lenže názvy ulíc sú dôležitým symbolom a prejavom hodnôt, ktoré ako spoločnosť vyznávame. Ináč by sme mali mestá ešte stále posiate Leninmi a inými budovateľmi.

V takej Bratislave máme podľa oficiálneho zoznamu približne 1930 ulíc, námestí a priestranstiev. Ja som ich narátal len 1890. V 526 prípadoch som identifikoval pôvod názvu ulice u nejakej osoby alebo skupiny osôb. A z toho len 19 ulíc je po ženách. Ani jedno námestie. Ani jedno nábrežie. Ani jedno priestranstvo. Mizerné jedno percento zo všetkých ulíc. 507 mužov. Netreba sa ani len chlácholiť tým, že slovo ulica je ženského rodu. Na jednu „ženskú“ ulicu tak pripadá približne dvadsaťpäť „mužských“.

Je to len dôsledok menšieho počtu ženských osobností – skeptik by mohol namietať. Veď po stáročia čelili, nielen na Slovensku, prekážkam, ktoré muži nielen nemali pred sebou, ale ešte ich existenciu aj udržiavali. Vzdelanie všetkých stupňov, vykonávanie všetkých povolaní a účasť v politike boli polovici ľudstva odopierané ešte aj na začiatku 20. storočia. V mnohých kútoch sveta tieto stavy pretrvávajú. A aj po prekonaní rôznych právnych a spoločenských bariér trvalo ďalšie desaťročia, kým sa ženy vo vyspelých krajinách prebojovali do väčšiny významných funkcií.

Navyše mnohé názvy ulíc majú pôvod v časoch, keď ženy hrali druhé husle. No minimálne v Bratislave to neplatí. Väčšina ulíc mesta nemá ani len dôchodkový vek.

Skeptik však má v niečom pravdu. Pre nedostatok príležitostí pre ženy presadiť sa – vrátane šance mať rovnaký vplyv na pomenovávanie nových ulíc – sa nemôžeme čudovať tomu, že drvivá väčšina ulíc je nazvaná po mužoch. No mýli sa v niečom podstatnom. Pomer jedna k dvadsiatim piatim neobstojí.

Šesťzväzkový Slovenský biografický slovník, ktorý vychádzal v rokoch 1986 – 1994, obsahuje okolo 12-tisíc hesiel mužov i žien. Naň nadväzujúci Lexikón slovenských žien z roku 2003, tiež vydaný Slovenskou národnou knižnicou, obsahuje 800 hesiel. Čiže môžeme nedokonalo odhadnúť pomer ženských a mužských slovenských alebo na Slovensku pôsobiacich osobností: jedna k pätnástim. Síce lepší, ale stále veľmi žalostný pomer.

Premenené na drobné, aby sme dosiahli aspoň tento „zásluhový“ pomer, v Bratislave nám chýba pätnásť ulíc pomenovaných po ženách. Stačí sa napríklad inšpirovať sériou desiatich dokumentárnych filmov PRVÁ. V nej sú predstavené významné slovenské priekopníčky, ktoré sa ako prvé presadili v rôznych oblastiach života a zanechali výraznú stopu. Len jedna z nich, Hana Gregorová, má „svoju“ ulicu.

No aj tak budeme zaostávať za uvedomelejšími mestami. Vo Viedni je 3913 ulíc pomenovaných po mužoch a 356 ulíc po ženách. Vo Frankfurte je to zhruba 1000 a 127 ulíc. V Hamburgu zhruba 2500 a 357 ulíc. Čiže pomery od jedna k jedenástim vo Viedni až dokonca po jedna k siedmim v Hamburgu.

Čím lepší pomer, tým sa otázke historického dlhu voči ženám dlhšie venujú. V Hamburgu napríklad majú databázu žien, hlavne lokálnych, čo sa nejako preslávili, z ktorej čerpajú námety na nové ulice. Vedia, že aj symbolické vyzdvihnutie zásluh žien môže ďalšie ženy, ale hlavne dievčatá motivovať a odstraňovať bariéry v ich hlavách.

Viedeň v porovnaní s Hamburgom zaostáva. Len predminulý rok tam zistili, že tých deväť percent všetkých ulíc pomenovaných po ženách je zväčša krátkych, menej významných a menej dopravne exponovaných.

Tomu sa v Bratislave môžeme a aj musíme vyhnúť. Mesto zažíva stavebný rozmach a mnohé prominentné miesta stále čakajú na novú zástavbu (e. g. zóna Čulenova, Nové lido, Vydrica). Preto je možné strategicky si vyberať, kam najvýznamnejšie Slovenky na mape umiestnime.

Netvrdím, že otázka počtu ulíc pomenovaných podľa žien je v rebríčku problémov postavenia žien na prvých miestach. No určite by ani nemala okupovať posledné priečky. Súčasný stav je aj prejavom nášho nezáujmu a necitlivosti voči polovici obyvateľstva krajiny. Pomenovanie ulíc je oveľa dôležitejším a viditeľnejším symbolom toho, ako si ženy vážime, ako vnímame ich prínos k dejinám a rozvoju našej spoločnosti, než obligatórny karafiát či ruža na MDŽ. Tie zvädnú za pár dní. Názvy ulíc nie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie