Denník N

Aj Slovensko je ohrozené epidémiou osýpok, aká zabíja v Rumunsku, počet očkovaných klesá

Ilustračné foto – TASR

Ešte pred pár rokmi bolo u nás zaočkovaných viac ako 99 percent detí, dnes je už polovica krajov pod kritickou hranicou. V ohrození sú deti do jedného roka.

Epidémia osýpok zabila v Rumunsku 16 ľudí a nakazených je vyše 3000; ide najmä o deti do štyroch rokov. V drvivej väčšine ide o nezaočkovaných ľudí. V juhomaďarskom meste Makó v reakcii na osýpky uzavreli nemocnicu. V utorok už z Maďarska upokojovali situáciu, ktorá je vraj stabilná a nik nie je v ohrození.

Na Slovensku sme už 19 rokov nemali domáci prípad nakazenia osýpkami. Zaočkovanosť proti osýpkam bola u nás dlhodobo vysoká – vyše 99 percent. Posledná kontrola zaočkovanosti proti osýpkam, mumpsu a rubeole u dvojročných detí bola vlani. Celoslovenská úroveň dosiahla 94,5 percenta. 95 percent je pritom kritická hranica. Pod ňou hrozí riziko návratu epidémií osýpok.

Úroveň 95 percent nedosiahli štyri kraje: Bratislavský (92,9 %), Trenčiansky (92,1 %), Banskobystrický (94,2 %) a Košický (94,6 %). U starších detí, ktoré sa narodili v rokoch 2013 a 2012, je zaočkovanosť vo všetkých krajoch nad 95 percent.

„Pri súčasnom poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 percent sa zavlečenie ochorenia na osýpky nedá vylúčiť,“ hovorí hlavný hygienik Ján Mikas.

Epidémie sa obáva aj vedúca katedry epidemiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Zuzana Krištúfková: „Myslím si, že sme ohrození epidémiou osýpok. Máme tu totiž skupiny nezaočkovaných detí a pri zavlečení vírusu osýpok bude mať vírus podmienky na to, aby vznikli epidémie.“ Najviac sú podľa nej ohrozené kraje, kde je zaočkovanosť pod 95 percent. Epidémie však môžu vznikať i v komunitách neočkovaných, aj keď v kraji je celková zaočkovanosť vyššia ako kritická hranica.

Ohrození: aj deti mladšie ako rok a choré deti

Riziko nehrozí pritom len deťom, ktorých rodičia očkovanie odmietli, ale aj tým, ktoré mali vážne kontraindikácie a rodičia ich preto nemohli dať očkovať (napríklad keď boli choré), ako aj deťom v prvom roku života, ktoré vzhľadom na nízky vek ešte očkované nie sú. „U nich môže byť priebeh ochorenia komplikovaný zápalom pľúc, prípadne postihnutím nervového systému,“ hovorí vedúca katedry epidemiológie.

Veľmi nebezpečná je neskorá komplikácia osýpok, pri ktorej dochádza k postupnému ochrnutiu celého tela. Ide o ochorenie, ktoré vzniká po desiatich až 15 rokoch od osýpok, najmä ak dieťa ochorenie prekoná v prvom roku života, dodáva epidemiologička.

„Pri epidémii môžu ojedinele ochorieť aj očkované deti, lebo vakcína nie je stopercentne účinná, ide však o veľmi zriedkavé prípady,“ hovorí Krištúfková.

graf_osypky-1

Každý neočkovaný po kontakte s chorým ochorie

Osýpky patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia u detí. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému. Ochorenie patrí k najviac nákazlivým prenosným ochoreniam a rýchlo sa šíri vzduchom najmä medzi neočkovanými ľuďmi. „Každý, kto ich neprekonal alebo nebol zaočkovaný a stretne sa s chorým na osýpky, ochorie. Ak niekto chorý príde do komunity neočkovaných, tak neočkovaní majú takmer stopercentnú istotu, že ochorejú,“ hovorí Krišúfková.

Osýpky sa začínajú nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a svetloplachosťou. Zvyšuje sa teplota a na sliznici líc vznikajú žltobiele škvrnky s červeným okrajom. Na vrchole teploty sa objavuje splývavá vyrážka – najprv za ušami, potom na tvári, trupe a končatinách. Do štyroch dní sa rozšíri na celé telo.

Aj napriek týmto nebezpečenstvám od roku 2012 postupne klesá počet detí, ktoré rodičia zaočkujú proti osýpkam. „Antivakcinační aktivisti ovplyvňujú verejnú mienku a používajú tvrdenia, ktorých vierohodnosť bola vyvrátená serióznymi vedeckými štúdiami. Príkladom je údajné spojenie očkovania proti osýpkam, mumpsu a rubeole so vznikom autizmu. Dôsledkom je odmietanie povinného očkovania rodičmi,“ hovorí hlavný hygienik Mikas.

Trend poklesu zaočkovanosti sa podľa neho dá zvrátiť vzdelávaním rodičov, aby boli schopní racionálne vyhodnotiť zavádzajúce antivakcinačné kampane, „v pozadí ktorých stoja výrobcovia prostriedkov alternatívnej medicíny“. Podľa Mikasa je dôležité upozorňovať rodičov na nebezpečnosť jednotlivých nákaz zaradených do pravidelného očkovania. „Za pravidelným povinným očkovaním netreba vidieť zisk farmaceutických firiem, ale množstvo zachránených životov predovšetkým malých detí,“ dodáva.

Ak podľa neho rodičia veria pediatrovi pri liečbe dieťaťa, majú mu dôverovať aj v prípade preventívneho očkovania.

„Nik nehovorí, že po očkovaní nemôžu vzniknúť nežiaduce reakcie, ale sú vzácne a je ich oveľa menej ako komplikácií po ochorení. Vznik niektorých ochorení má len časovú súvislosť s očkovaním – teda vznikli po tom, čo bolo dieťa očkované, očkovanie ich však nezapríčinilo,“ hovorí Krištúfková. Dieťa by tak podľa nej ochorelo, aj keby nebolo očkované. „Rodič chorého dieťaťa je nešťastný a hľadá vinníka choroby. Ak mu niekto ponúkne teóriu, že je to očkovanie, rád tomu uverí. Očkovanie však zdravie dieťaťa nepoškodzuje, ale chráni,“ dodáva.

Je podľa nej veľmi ťažké povedať, ako motivovať rodičov, ktorí odmietajú očkovať svoje deti. „Niektorí rodičia radi podliehajú rôznym konšpiračným teóriám, a keď sú presvedčení, že očkovanie môže poškodiť zdravie ich dieťaťa, tak sú často odolní voči všetkým logickým i vedeckým argumentom. Niekedy stačí, že sa tieto ochorenia alebo úmrtia objavia, a potom rýchlo menia názor.“

Ale či je 16 mŕtvych v Rumunsku už dosť silný impulz na to, aby zmenili názor, si odhadnúť netrúfa. „Celkom tým rodičom nerozumiem, tak neviem, čo by ich presvedčilo. Hádam ich len upozorniť, čo za ‚odborníci‘ ich názor ovplyvnili. Sú to zväčša informatici, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť za zdravie iných ľudí,“ povedala.

Ako to funguje pri očkovaní

(Pôvodný zdroj si môžete pozrieť tu)

View post on imgur.com

Zakázať im škôlky?

Ak dnes rodičia nezaočkujú dieťa, hrozí im pokuta 331 eur. Mikas však hovorí, že cieľom povinného očkovania nie je vyberanie pokút za jeho odmietnutie, ale prevencia prenosných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním. „Malo by byť v prvom rade v záujme rodičov, aby chránili zdravie svojho dieťaťa pred infekčnými ochoreniami, ktorým možno predchádzať očkovaním.“

Krištúfková je napríklad proti pokutám. Rodičov podľa nej treba motivovať inak. „Mali by sme rodičov motivovať spôsobmi, aké sú v iných krajinách. Rodičia vedia, že ak chcú poslať dieťa do školy v USA, tak ho neprijmú, ak nie je zaočkované proti všetkým požadovaným chorobám, ktorých je viac, ako je u nás povinných očkovaní.“

Preto by bola za to, aby neočkované deti nemali prístup do štátnych škôlok. „Ak štát hradí očkovanie a rodičia to odmietnu, tak nemajú mať výhody vyplývajúce zo štátnych škôlok. Tieto deti by mali mať osobitné súkromné škôlky, kde by boli len neočkované deti,“ hovorí vedúca katedry. Tam by podľa nej rodičia pociťovali väčšiu zodpovednosť za zdravie svojich detí.

„Dnes neočkované deti zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvorí väčšina očkovaných. To považujem za nemorálne. Očkovací stav dieťaťa by mal byť kontrolovaný aj v prípade, že dieťa chce navštevovať záujmové krúžky a iné kolektívne aktivity,“ hovorí.

„Sprísnenie prijímania detí do škôlok je iba jedným z takýchto opatrení,“ hovorí hlavný hygienik. Na takéto opatrenie však podľa neho treba širšiu odbornú diskusiu.

Ministerstvo zdravotníctva na otázky, či pripravujú kampaň alebo zákaz prijatia neočkovaných detí do škôlky, neodpovedalo.

Boli u nás tisícky ochorení

Aj na Slovensku boli osýpky v minulosti rozšírené. Pred zavedením povinného očkovania proti osýpkam boli u nás tisíce ochorení ročne s početnými komplikáciami a úmrtiami.

„Po roku 1969, keď sa u nás zaviedlo pravidelné očkovanie detí, chorobnosť postupne klesala až na nulové hodnoty. V súčasnosti možno hovoriť o dosiahnutí eliminácie osýpok na Slovensku,“ tvrdí Úrad verejného zdravotníctva.

Naposledy osýpky na Slovensku zaznamenali v roku 1998; potom boli už len importované, teda ľudia sa nakazili mimo Slovenska: v roku 2011 to boli dva prípady, v roku 2012 bol zaznamenaný posledný prípad. Ľudia sa nakazili vo Veľkej Británii, Francúzsku a Rumunsku.

V rámci Únie bolo vlani hlásených celkovo 4 099 prípadov osýpok. Epidémie osýpok boli hlásené z Francúzska, Írska, Anglicka, Walesu a Talianska. V súčasnosti majú epidémie v Rakúsku, Nemecku, Taliansku a Belgicku.

Za posledný rok hlásilo osem členských štátov (Rakúsko, Česko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Taliansko, Veľká Británia), že sa chorí pravdepodobne nakazili v Rumunsku.

Epidémie osýpok sa vyskytujú okrem územia Európskej únie aj vo Švajčiarsku, Kongu, Guinei, Južnej Afrike a v Južnom Sudáne.

Čo sú osýpky

  • akútne infekčné ochorenie spôsobené vírusom osýpok. Sprevádzané sú horúčkou, vyrážkou a aspoň jedným z týchto troch symptómov: kašeľ, nádcha, zápal očných spojiviek.
  • Imunita po prekonaní ochorenia je celoživotná.

Inkubačný čas: v priemere 10 dní – je to čas, ktorý uplynie od nakazenia po výskyt prvých príznakov ochorenia

Prameň pôvodcu nákazy: chorý človek

Prenos: vdýchnutie. Faktorom prenosu je vzduch kontaminovaný výlučkami horných dýchacích ciest chorého.

Ako sa prejavuje: 

  • Ochorenie sa začína nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a svetloplachosťou. Telesná teplota sa zvyšuje, na sliznici líc vznikajú žltobiele škvrnky s červeným okrajom.
  • Na vrchole teploty sa objavuje splývavá vyrážka – najprv za ušami, potom na tvári, trupe a končatinách. Do štyroch dní sa rozšíri na celé telo.
  • Obávanými komplikáciami osýpok sú zápal pľúc a poškodenie centrálneho nervového systému. Postihnuté sú najmä deti do 5 rokov veku.

Kde sa vyskytuje:

  • Osýpky sú vážnym zdravotným problémom v krajinách, kde sa neočkuje alebo očkuje nedostatočne. Vo svete v roku 2014 bolo zaznamenaných približne 114 900 úmrtí prevažne u detí do 5 rokov; ide asi o 314 úmrtí denne alebo 13 úmrtí každú hodinu.
  • Väčšina prípadov je v Afrike a juhovýchodnej Ázii.
  • V Európe je najviac prípadov osýpok hlásených z Nemecka, Francúzska a Talianska.
  • V roku 2015 bolo hlásených takmer 4 000 prípadov, z toho 62 percent prípadov bolo hlásených z Nemecka, kde sa vyskytlo aj úmrtie u 19-mesačného dieťaťa.

Prevencia:

  • Pravidelné očkovanie detí živou, oslabenou vakcínou (optimálne trivakcínou v kombinácii s očkovaním proti rubeole a parotitíde), očkovanie v utečeneckých táboroch, kontrola zaočkovanosti, imunitného stavu populácie a plnenie ďalších úloh.
  • Očkuje sa v 15. až 18. mesiaci života dieťaťa a preočkováva sa v 11. roku života.
  • Zaočkovanosť na Slovensku bola dlhodobo na veľmi vysokej úrovni (nad 99 %), ale v poslednom období bol zaznamenaný jej pokles: v roku 2015 bola zistená zaočkovanosť 95,2 %. Pri poklese pod úroveň 95 % hrozí riziko návratu epidémií osýpok.

Povinné očkovanie

Teraz najčítanejšie