Ruska naučila Dánov nevyhadzovať jedlo

K osamelému banánu na pulte stačilo pridať jednoduchú ceduľku s nápisom „Zober si ma, som sám“ a vyhadzovanie banánov sa znížilo o 90 percent. Veľké zmeny neboli potrebné ani pri pečive.

Obchod znížil jeho gramáž, znížil tak aj jeho cenu a vyhadzovanie pečiva sa výrazne obmedzilo. Za tým všetkým nebola veľká skupina aktivistov, ale jediná žena – Selina Juulová, ktorá Dánsku pomohla znížiť plytvanie jedlom až o 25 percent.

Konzumný zombie

Keď mala 13 rokov, prišla do krajiny z bývalého Sovietskeho zväzu. Po páde komunizmu v Rusku mnohí nemali čo jesť.

„Prišla som sem z Moskvy, kde sa práve zrútil komunizmus a regály v hypermarketoch boli prázdne,“ povedala pre BBC. „Jedla bolo často nedostatok.“

Naopak v Dánsku bol prebytok potravín a jedlo často končilo v koši. Ešte viac ju šokovalo, keď začala pracovať v jednom obchode a videla, koľko chleba sa denne vyhadzuje len preto, že nevyzerá pekne.

V roku 2008 si preto založila blog a svojimi článkami vyzývala Dánov, aby neplytvali jedlom. Jej stránka sa rýchlo stala taká populárna, že o dva týždne neskôr ju pozvali do národnej televízie.

Krátko nato založila organizáciu Stop plytvaniu s jedlom a začala aktívne spolupracovať s dánskymi supermarketmi. Tie napríklad prestali ponúkať množstevné zľavy na potraviny, ale len na jednotlivé produkty. Zákazníkov tiež upozorňovali nápismi, aby s jedlom neplytvali.

S troma dánskymi vládami pracovala na vzdelávacích programoch pre školy. Dohodla sa aj s 300 reštauráciami, kde umiestňuje vrecia na nevyužité jedlo, ktoré potom dobrovoľníci roznášajú bezdomovcom. Napísala aj knihu receptov pre zvyškové potraviny.

V roku 2012 vystúpila na konferencii TEDx a hovorila o tom, ako jedlo často končí v koši. „Priemerný Američan alebo Európan vyhodí 25 percent zo svojho nákupu,“ povedala na prednáške. „Takže každý štvrtý nákup končí rovno v koši.“

„Nebuďte konzumný zombie,“ vyzvala ľudí. „Prečo by ste si mali kúpiť ďalšie tri škatule mlieka, keď už jedno mlieko máte v chladničke? Prečo nepoužijete to, čo vám zostalo?“ pýtala sa. „Prečo sa nepodelíte o jedlo so svojimi susedmi? Tých možností, ako neplytvať jedlom, je nekonečne veľa.“

Juulová tak Dánsko postupne zmenila z krajiny, kde sa ročne vyhadzovalo 29-tisíc ton chleba, na takú, ktorá z plytvania jedla urobila biznis.

Obchody, aplikácie aj dobrovoľníci

Minulý rok v Kodani otvorili prvý obchod WeFood, ktorý predáva jedlo po záruke a tovar s poškodeným obalom za zvýhodnenú cenu. V Dánsku podľa agentúry AFP možno predávať potraviny, ktoré sú po dátume spotreby, ak nie sú zdravotne nebezpečné.

V obchode WeFood také pravidelne kontrolujú dobrovoľníci. Ceny potravín sú pritom o polovicu nižšie ako v ostatných obchodoch. Obchod sa stal taký populárny, že zriadil ďalšie dve predajne. Za úspechom celej koncepcie pritom môže byť aj fakt, že ceny potravín sú v Dánsku v priemere trikrát vyššie ako napríklad v strednej Európe.

Niekoľko dánskych reštaurácii funguje tiež cez aplikáciu Too Good To Go. Tá umožňuje objednať si porciu jedla, ktorú by reštaurácie na konci dňa inak vyhodili. Stačí si len vybrať z ponuky a zaplatiť polovicu z pôvodnej ceny. Objednávky reštaurácie prijímajú nielen v čase obeda a večere, ale aj po záverečnej. Zákazník si môže objednať jedlo nielen pre seba, ale aj pre niekoho v núdzi.

V Dánsku tiež vznikli ďalšie neziskové organizácie, ktoré podporujú nové spôsoby, ako nevyhadzovať jedlo. Dánska neziskovka Danske Handicaporganisationer pracuje s dobrovoľníkmi, ktorí zbierajú nepredané potraviny a roznášajú ich do rodín s nízkymi príjmami.

Dánsko však nie je jediné, ktoré bojuje proti plytvaniu potravín. Francúzski poslanci pred dvoma rokmi prijali zákon, ktorý zakazuje vyhadzovať nepredané jedlo. Obchody majú tieto potraviny venovať na charitu, na farmy zvieratám alebo na kompostovanie.

Podľa OSN sa ročne vyhodí 1,3 miliardy ton jedla, ktoré by mohlo nasýtiť hladujúcich na celom svete.