Denník N

Prokremeľský profesor vysvetlil slovenským študentom, že Majdan bol vojenský puč

Moskovský akademik mohol študentom politológie za prítomnosti dekanky Lipkovej rozprávať, čo uznal za vhodné. Foto N – Vladimír Šnídl
Moskovský akademik mohol študentom politológie za prítomnosti dekanky Lipkovej rozprávať, čo uznal za vhodné. Foto N – Vladimír Šnídl

Obhajca prezidenta Putina dostal hodinu a pol na bratislavskej Ekonomickej univerzite, aby povedal, ako Kremeľ vidí udalosti na Ukrajine aj zlyhania doterajších amerických prezidentov.

Necelá stovka študentov Ekonomickej univerzity v Bratislave si v utorok vypočula akademické eso z Moskvy. Profesor Adranik Migraňan je dlhoročný vykladač kremeľského pohľadu na medzinárodné dianie.

Študentom, ktorí sa často radšej venovali mobilom, predniesol iný pohľad na konflikt na Ukrajine alebo vzťahy Ruska a Západu, než oficiálne zastáva slovenská diplomacia. Vinníkom okupácie Krymu sú napríklad podľa Migraňana Ukrajinci, ktorí v Kyjeve urobili vojenský puč.

„Keď zorganizujete vojenský prevrat, ktorý dostal k moci nacistické a neonacistické skupiny, tak je normálne, že ľudia už nechcú žiť v takejto krajine,“ vysvetlil študentom fakulty medzinárodných vzťahov v bratislavskej Petržalke.

Jeho prednáškové turné pred slovenskými študentmi zorganizovalo ruské veľvyslanectvo, pracovník ambasády Migraňana sprevádzal aj na fakulte. Hosťa uviedla dekanka fakulty, profesorka Ľudmila Lipková, ktorá si prednášku vypočula.

Podľa dekanky ide o štandardný formát. „Ja som tiež bola niekoľkokrát prednášať na Moskovskom inštitúte a tiež som tam prezentovala názory, ktoré boli okrem iného obhajobou hospodárskej politiky EÚ. Naša fakulta počas svojej existencie ani raz neodmietla ponúkané prednášky zahraničných expertov,“ vysvetlila Lipková.

Prominentný rečník

Politológ arménskeho pôvodu viedol osem rokov proruský Inštitút pre demokraciu a spoluprácu v New Yorku, kde chodieval aj do amerických televízií vysvetľovať stanoviská Kremľa. Dnes pôsobí na známom Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO), ktorý patrí pod ruské ministerstvo zahraničia.

Je aj členom exkluzívneho Valdajského klubu, ktorého členovia sa schádzajú raz za rok v prítomnosti prezidenta Vladimira Putina – zo Slovenska na túto akciu chodieva bývalý premiér Ján Čarnogurský.

Migraňanova prednáška mohla byť cenná v tom, že si študenti mohli naživo vypočuť, ako Putinova vláda interpretuje konflikt na Ukrajine a ako sa pozerá na nového amerického prezidenta Donalda Trumpa. Migraňan ale nemal prakticky žiadneho oponenta; študentom ani poriadne nevysvetlili, o koho ide – viacerí si mysleli, že prišli len na bežnú prednášku dekanky Lipkovej.

Migranyan počas svojho pôsobenia na čele Inštitútu pre demokraciu a spoluprácu v New Yorku chodieval vysvetľovať postoja Kremľa do televízie. V tomto prípade v CNN obhajoval odsúdenie členiek punkovej skupiny Pussy Riot.
Migraňan počas svojho pôsobenia na čele Inštitútu pre demokraciu a spoluprácu v New Yorku chodieval vysvetľovať postoja Kremľa do televízie. V tomto prípade v CNN obhajoval odsúdenie členiek punkovej skupiny Pussy Riot.

Migraňan začal prednášku kritikou americkej zahraničnej politiky za posledných dvadsať rokov. Hovoril, že Američania nebrali Rusko po páde Sovietskeho zväzu vážne, Moskva pre nich bola iba „junior partnerom“.

„Nepovažovali nás za rovnocenného partnera a mysleli si, že to tak zostane naveky. Zobrali si všetko, čo Sovietsky zväz opustil,“ hovoril napríklad v narážke na vstup pobaltských štátov do NATO.

Posťažoval sa tiež, že Západ zasahoval do ruských vnútorných záležitostí: „Všetky naše médiá boli kontrolované západnými firmami, naše reformy sa konzultovali s ľuďmi zo Západu.“

Svet sa však nestal lepší, počúvali ďalej študenti. Všetky Američanmi vedené zahraničné intervencie zlyhali, prichádzalo jedno zlyhanie za druhým.

„Juhoslávia bola zničená. V Iraku zabili státisíce ľudí, pričom plnili len túžby Iránu. V Afganistane je dnes horšia situácia než pred americkou inváziou,“ bilancoval Migraňan.

V prehľade opomenul napríklad to, že vláda Billa Clintona v roku 1995 výrazne pomohla ukončiť občiansku vojnu v bývalej Juhoslávii, ktorej najznámejším symbolom sa stal masaker v Srebrenici, alebo že pôvodnou príčinou rozvratu v Afganistane bola sovietska invázia z roku 1979.

Žiadny reset

Akademik prešiel plynule k ére Vladimira Putina, ktorý „konsolidoval moc a spustil náročnú ekonomickú transformáciu“.

Zmeny priniesol aj do medzinárodnej oblasti. Migraňan spomenul Putinov prejav na konferencii v Mníchove v roku 2007, kde prvýkrát otvorene kritizoval svet pod nadvládou USA. „Povedal, že jednopolárny svet je neprijateľný,“ pripomenul akademik.

Uznal, že po nástupe Baracka Obamu sa Amerika pokúsila o priateľské vzťahy s Moskvou. „Spomínate si, ako sa ministerka zahraničia Hillary Clintonová stretla s naším ministrom Lavrovom a symbolicky stlačili tlačidlo ‚reset‘,“ hovoril profesor. Napokon sa reset nekonal – vraj vinou Západu. „Dnes sú vzájomné vzťahy najhoršie od konca studenej vojny,“ poznamenal.

Marec 2009: ministri zahraničia Ruska a USA Sergej Lavrov a Hillary Clinton stláčajú symbolický reset vzájomných vzťahov. Vydržal iba niekoľko rokov. Foto - TASR/AP
Marec 2009: ministri zahraničia Ruska a USA Sergej Lavrov a Hillary Clintonová stláčajú symbolický reset vzájomných vzťahov. Vydržal iba niekoľko rokov. Foto – TASR/AP

Ustráchaný Trump

Príchod prezidenta Donalda Trumpa očakával Kremeľ podľa Migraňana s veľkými nádejami. Pripomenul Trumpove výroky z kampane, keď hovoril, že NATO je zastaranou organizáciou, a priateľsky sa vyjadroval o Rusku. Ale aj nový prezident má limity. „Má dobré zámery, ale nemá detailný plán, ako ich uskutočniť, čo je možno trochu sklamanie.“

Trump po nástupe do funkcie vo vzťahu k Rusku čiastočne otočil – jeho hovorca povedal, že očakáva, že Rusko vráti Krym Ukrajine. Ako to vníma Migraňan? Je to vraj výsledok toho, že Trump je pod obrovským tlakom domáceho „mainstreamu“, ktorý Trumpa kritizuje. „Kedykoľvek si otvoríte New York Times, nájdete tam niečo o jeho nekompetentnosti.“

Tento tlak je podľa Migraňana aj dôvodom, prečo Trump odkladá stretnutie s Putinom. „Má strach si s ním aj zatelefonovať, pretože americké médiá by urobili obrovský hurhaj. Démonizujú Putina, démonizujú teraz aj ruského veľvyslanca,“ povedal s odkazom na to, že americké médiá kritizovali tajné schôdzky veľvyslanca Sergeja Kisľaka s niektorými členmi Trumpovho tímu.

Dekanka čaká na ďalšie ponuky

Väčšinu času hovoril Migraňan úplne nerušene. Záležalo iba na ňom, či si udrží pozornosť študentov, čo sa mu príliš nedarilo. Hovoril monotónne, prekvapilo ho, že na slovenskej fakulte nemal k dispozícii mikrofón, takže do zadných miest ho príliš nebolo počuť.

Fakultu za zorganizovanie akcie kritizuje napríklad politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky.

„Keď si pozvete takéhoto prednášajúceho, nemôžete čakať skutočnú akademickú debatu. Jediné, čo dostanete, je proruská propaganda, ktorá, mimochodom, ide proti nášmu spojencovi, Ukrajine,“ hovorí Mesežnikov.

Ani fakt, že Migraňan pôsobí na prestížnom inštitúte MGIMO, nepovažuje Mesežnikov za záruku serióznosti. „Z tejto univerzity napríklad vyhodili historika Andreja Zubova, ktorý kritizoval anexiu Krymu. Zubov pravidelne prednáša v Brne. V Bratislave však bude radšej prednášať exponent Putinovho režimu,“ poznamenal Mesežnikov.

Denník N sa spýtal dekanky Lipkovej, či okrem Migraňana zorganizuje k téme rusko-amerických vzťahov prednášku aj s iným hosťom. „Radi privítame expertov aj z iných štátov, ak nám ambasády ponúknu takéto prednášky,“ odpovedala.

Za všetko môže Kyjev

Po skončení vystúpenia sa s otázkou prihlásil len jeden študent; spýtal sa, čo si akademik myslí o úvahách reformovať Bezpečnostnú radu OSN. Migraňan odpovedal, že tieto úvahy sú v súčasnosti nepriechodné, a vo svojej reakcii znovu zabŕdol do západných štátov.

„Ukázalo sa, že USA v roku 1999 bombardovali Juhosláviu alebo neskôr urobili inváziu do Iraku bez akéhokoľvek súhlasu bezpečnostnej rady, čo ukazuje, aký má asi dnes vplyv.“

Redaktor Denníka N sa následne prihlásil do diskusie a povedal Migraňanovi, že vo svojej prednáške opomenul viacero súvislostí. Pri opise zhoršenia vzťahov medzi Západom a Ruskom vynechal, že konflikt eskaloval po okupácii Krymu Ruskom, po vojenskej podpore separatistov na východnej Ukrajine a po zostrelení malajzijského Boeingu, čo bolo podľa holandských vyšetrovateľov dielo separatistov vyzbrojených ruským raketovým systémom Buk.

Migraňan v odpovedi odkázal na tradičný postoj Kremľa: Rusko bolo nútené chrániť záujmy svojej menšiny, ktorá bola údajne vystavená dlhodobému tlaku zo strany ukrajinských úradov.

Odtrhnutie Krymu a vojna na východnej Ukrajine boli logickým dôsledkom. „Ruská menšina mala iba skromné požiadavky, jej príslušníci chceli hovoriť vo svojom jazyku. Keď ich úrady začnú nútiť, aby hovorili v inom jazyku, majú právo na svoje vlastné rozhodnutie,“ vysvetľoval.

Takmer ako fašisti

„Na Ukrajine je predsa množstvo škôl, kde sa učí po rusky. Veľa ľudí môže slobodne hovoriť v tomto jazyku. Nerozumiem, prečo Rusko muselo na Ukrajine zasiahnuť,“ reagoval na to jeden zo študentov.

Migraňan to označil za nepresnú informáciu a zostávajúcich päť minút prednášky venoval ďalšej kritike Ukrajiny. Hovoril aj o tom, že dlhodobou politikou ukrajinskej vlády po rozpade Sovietskeho zväzu bola „derusifikácia“ – a to napriek faktu, že väčšinu času boli pri moci proruskí prezidenti Leonid Kučma a Viktor Janukovyč.

„Po rozpade Sovietskeho zväzu zmizli z Ukrajiny štyri milióny ľudí, ktorí hovorili po rusky. Keď sa napríklad Ukrajinci odsťahujú do Kanady, smú slobodne hovoriť vo svojom jazyku. Vo svojej krajine to však iným zakazujú,“ vyhlásil.

Zosadenie prezidenta Janukovyča niekoľkokrát nazval „vojenským pučom“; prečo používa tento termín, nevysvetlil. V skutočnosti Janukovyč opustil krajinu po niekoľko mesiacoch trvajúcich masových protestoch na kyjevskom Námestí nezávislosti (hovorí sa mu Majdan) a v ďalších väčších mestách. Janukovyč najskôr ušiel na východ Ukrajiny a nakoniec do Ruska. V parlamente ho väčšina poslancov zbavila funkcie.

Kritika sa ušla aj súčasnému ukrajinskému režimu, ktorý akademik označil za „najviac nacionalistický v Európe“. „Blíži sa fašistickému režimu,“ povedal a zakončil prednášku.

Čo na to študenti politológie? Väčšina Migraňanovi zatlieskala. Moskovský akademik vyrazil za ďalším programom. V stredu vystupuje na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie