Kedy a ako pripraviť dieťa na škôlku? Päť tipov, ako sa vyhnúť plaču a stresu

Blíži sa čas zápisov do škôlok a rodičia trojročných detí začínajú zvažovať, ak majú na výber, kam a či vôbec svoju ratolesť zapíšu. Ak už prešli výberom pri staršom súrodencovi, majú asi po probléme. Teda, ak boli spokojní.

Ak je to po prvý raz, skúsi im špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová poradiť, ako pri výbere škôlky postupovať. Vysvetlí aj to, ako k tejto veľkej životnej zmene v rodine pristupovať a ako na ňu pripraviť dieťa. Je to možno cesta, ako sa vyhnúť stresom a ranným plačom v septembri.

1. Dieťa čaká ťažká skúška, treba zvážiť, či na ňu má

U nás sa počíta s tým, že od troch rokov začínajú deti chodiť do škôlky. Aj vývinová psychológia hovorí, že v období od troch do piatich rokov je v predškolskom veku.

Dátum narodenia by však nemal byť pri rozhodovaní o nástupe do škôlky kľúčový. Treba si predstaviť, čo všetko musí dieťa v škôlke zvládnuť, a podľa toho sa rozhodovať.

Ostať v škôlke znamená pre niektoré deti prvé naozajstné odlúčenie od najbližších, preto sa hovorí o takzvanej citovej samostatnosti. „Je to schopnosť dieťaťa byť bez rodičov, prispôsobiť sa novým podmienkam, schopnosť vykonať niečo bez neustáleho dirigovania dospelých, ako aj schopnosť robiť činnosti samostatne päť až desať minút,“ vysvetľuje špeciálna pedagogička.

Čo si má rodič predstaviť, ak sa vyžaduje, aby jeho dieťa dodržiavalo základné inštrukcie?

Napríklad to, že ostane čakať v rade, sadne si za stôl, bude sa vedieť zapájať do skupinových aktivít a dodržiavať pravidlá.

Je to aj schopnosť podeliť sa. Tieto schopnosti sa väčšinou rozvíjajú pri spoločnej hre s rovesníkmi, a preto, ak dieťa čaká nástup do škôlky, Pekarovičová radí využiť leto naplno pri rovesníckej hre.

Je už všeobecne známe, že základnou podmienkou nástupu do škôlky je, že dieťa sa zvládne samo obliecť, vyzliecť. Dokáže piť z pohára, stolovať, umyť si ruky, či používať toalety.

No dôležité je posúdiť aj to, ako dokáže komunikovať. Zvláda vyjadriť svoje potreby tak, aby mu rozumeli „cudzí“ ľudia?

To sú oblasti, nad ktorými by sa mali zamyslieť a úprimne si ich zodpovedať. „Čím menej znakov pripravenosti dieťa preukazuje, tým je dôležitejšie zvážiť začatie škôlkarskej dochádzky alebo  výber škôlky. Je to preto, aby adaptácia prebehla pokojne,“ zdôraznila Pekarovičová.

2. Kto váha, nemusí dať dieťa do škôlky. Neochudobní ho

Ak rodičia váhajú s tým, či dieťa dať do škôlky a ani ich okolnosti nenútia, nemusia automaticky trojročné dieťa zapísať. Špeciálna pedagogička je presvedčená o tom, že podnetné rodinné prostredie zabezpečuje všetko, čo dieťa potrebuje. „Dieťa nebude ochudobnené, pretože bežný život ponúka dostatočnú rozmanitosť.“

Nie všetci však majú na výber. Potom by sa rodičia mali po vyhodnotení pripravenosti svojich detí pripraviť na to, že aj stopercentne pripravené dieťa bude v prvých dňoch škôlky prežívať určitú mieru stresu. Je to to isté, ako zažíva každý z nás, keď vstupuje do novej etapy života, dospelý napríklad do nového zamestnania. V škôlke bude nasledovať adaptačná fáza, keď ju dieťa zvládne, môže začať využívať benefity, ktoré mu nové prostredie prinesie.

Len veľmi málo detí je stopercentne pripravených, teda napĺňajú všetky body pripravenosti. Čím ich spĺňajú menej, tým náročnejší bude nástup do škôlky.

Ale ešte netreba zúfať, pretože stále ostáva do septembra pol roka. A to je v živote dieťaťa dlhé obdobie.  „Teraz je čas, keď rodičia môžu preskúmať pripravenosť, keď môžu vyzbrojiť dieťa zručnosťami, aby to zvládlo,“ radí Pekarovičová.

Ako na to? Napríklad, ak má dieťa problém s odlúčením, tak mu ponúknime možnosť, ako to zvládnuť. „Doprajte dieťaťu pravidelný pobyt u starých rodičov alebo u rodinných priateľov. Vytvorte si rozlúčkový rituál. Umožnite dieťaťu zažiť, že mama sa poň vždy vráti,“ radí odborníčka.

Ak má problém s rečou, je načase využiť komunikačné stratégie na podporu reči, alebo osloviť logopéda. Pre každú oblasť existujú stratégie rozvoja, upokojuje odborníčka.

3. Ak nemám na výber, nesmiem sa tým trápiť

Väčšina rodičov dnes nemá na výber, do akej škôlky dieťa zapíše. V tomto prípade Pekarovičová radí: „Netrápiť sa s niečím, čo nedokážem ovplyvniť. Neznižuje to moju hodnotu rodiča.“ Treba si uvedomiť, že v škôlke čakajú na vaše dieťa učiteľky a personál, ktorí sa snažia, aby s nimi prežívalo pekné chvíle.

„Sú to vzdelaní ľudia, ktorí sú pripravení pomôcť deťom zvládnuť ťažké chvíle.“ Úroveň výchovno-vzdelávacieho systému podľa špeciálnej pedagogičky zabezpečuje minimálny štandard, ktorý sa poskytuje všetkým bez rozdielu. Aj keď škôlka nespĺňa ideálne predstavy, rodičia majú stále veľa možností, ako rozvíjať dieťa podľa svojich predstáv.

4. Kľučový je pocit, že zverujeme dieťa do dobrých rúk

Je jedno, či rodičia majú, alebo nemajú na výber škôlku. Najdôležitejšie je to, aby získali pocit, že zveria dieťa do dobrých rúk.

Ocenia to najmä v septembri, a to najmä vtedy, ak adaptácia nezačne prebiehať jednoducho, podľa ich predstáv. Ak totiž rodič verí škôlke, potom učiteľky dokážu rozptýliť jeho obavy a navrhované riešenia ľahšie prijme. A je jedno, či je to súkromná alebo štátna, klasická alebo alternatívna škôlka.

„Dôležité je to, či medzi rodičmi a učiteľkami preskočí tá správna iskra dôvery,“ hovorí špeciálna pedagogička.

Prečítajte si

Nezakazujte deťom plač pred škôlkou

A na čo sa sústrediť, ak na výber mám? Veľa rodičov sa rozhoduje napríklad podľa vzdialenosti. Toto uvažovanie nie je vôbec zlé. „Vzdialenosť je dôležitá, aby ste sa vyhli rannému stresu,“ pripomína Pekarovičová.

Niektorí rodičia si všímajú výchovno-vzdelávací program. Napríklad to, či sa deti učia cudzí jazyk, majú lesné škôlky a potom existujú rôzne s alternatívnym vzdelávaním, ako je waldorfská alebo montessori.

Kľúčové však pre mnohých je, aby škôlka rešpektovala osobnosť dieťaťa. „Mávajú tiež obavu z direktívnych výchovných postupov,“ hovorí Pekarovičová na základe rokmi získaných skúseností s prípravou detí a rodičov na nástup do škôlky.

5. Je čas vzbudzovať u dieťaťa záujem o škôlku

Zápisom sa škôlka stane doma témou. Samotné slovo však nemá pre dieťa obsah. A tu nastupuje úloha rodičov, aby sa z neznámeho slova stalo niečo známe.

Odborníčka odporúča, aby si dieťa možnosť prostredia škôlky zažilo. Aby videlo, ako sa deti hrajú na dvore. Dá sa pristaviť pri škôlkaroch, keď sú na prechádzke alebo na ihrisku. Pomôže aj pozdraviť pani učiteľky a „spraviť si z nich známe“.

Pomáha aj to, ak môže ísť mladší súrodenec s mamou alebo otcom po toho staršieho do škôlky. Aj tak totiž spozná prostredie, ktoré ho onedlho čaká. Alebo je dobré využiť deň otvorených dverí, mnohé škôlky túto možnosť dnes ponúkajú.

Pekarovičová však upozorňuje, že vhodné je len zoznamovať dieťa so škôlkou. „Neodporúčam, aby prvé informácie o nej boli hneď spájané s tým, že tam o chvíľu začne chodiť. Dôležitejšie je vzbudiť o škôlku záujem.“ To nateraz úplne postačí.