Denník N

Fíni, ktorí testujú základný príjem: Mali sme to vyskúšať už pred rokmi

Mari Saarenpää (30) žije s partnerom a 10-ročným synom v meste Paltamona v strednom Fínsku. Foto – archív M. S.
Mari Saarenpää (30) žije s partnerom a 10-ročným synom v meste Paltamona v strednom Fínsku. Foto – archív M. S.

Denník N oslovil dvoch Fínov, ktorí budú dva roky dostávať od štátu 560 eur. Uľahčuje nám to prácu na čiastočný úväzok, hovoria.

Mari Saarenpää dostala vlani neskorý vianočný darček. Od fínskej sociálnej poisťovne jej prišiel list. Oznámili jej, že ju vybrali do skupiny, ktorá bude najbližšie dva roky testovať univerzálny základný príjem.

„Bola som prekvapená, aj keď tajne som dúfala, že by ma mohli vybrať,“ hovorí pre Denník N 30-ročná Fínka. Šanca bola jedna ku sto.

Mari od januára dostáva mesačne 560 eur bez ohľadu na to, či má prácu. Matka desaťročného syna z mesta Paltamo bola nezamestnaná niekoľko mesiacov. Dostávala podporu, no o tú by prišla, ak by si pomimo zarobila za mesiac viac ako 300 eur.

„Dúfala som, že budem súčasťou projektu, pretože by som si ľahšie dokázala nájsť prácu na čiastočný úväzok,“ hovorí.

Od februára sa to Mari skutočne podarilo, pracuje dva, tri dni v týždni pre miestne vydavateľstvo. Základný príjem 560 eur jej chodí aj naďalej.

Sleduje to celý svet

Vo Fínsku od januára do konca roku 2018 prebieha sociálny experiment, ktorý s napätím sleduje celý svet. Univerzálny základný príjem, teda dávanie peňazí ľuďom bez ohľadu na to, či sú nezamestnaní, alebo nie, je podľa niektorých riešením nedostatku pracovných miest, ktoré v mnohých profesiách nahradia roboty.

Podporujú ho napríklad Elon Musk či Bill Gates, hoci ten tvrdí, že svet naň ešte nie je pripravený. Fínsko sa na tento experiment odhodlalo ako prvá krajina na svete, podobný test už dávnejšie prebehol v jednom kanadskom meste.

„Keď som dostal list od poisťovne, bol som super šťastný,“ hovorí aj 38-ročný otec piatich detí Juha Järvinen. Je jedným z dvoch Fínov zapojených do experimentu, ktorých Denník N oslovil.

Järvinen žije v malom mestečku Kurikka. S rodinou býva v budove bývalej školy, jeho manželka pracuje ako zdravotná sestra. Nezamestnaný je päť rokov. „Pred siedmimi rokmi som mal firmu, vyrábal som dekoratívne okenné rámy. Bol som jediný vo Fínsku a možno aj v Európe. Bol to dobrý obchodný nápad, no ja som nebol dobrý biznismen,“ dodáva.

Mal veľa práce, psychicky vyhorel a firma skrachovala. Odvtedy je na podpore.

Práca odchádza

Nájsť si prácu v tomto regióne nie je ľahké, podľa neho je na jedno miesto sto žiadateľov. Pracovné miesta z regiónu odchádzajú, tvrdí. „Zmena za posledných 10 až 15 rokov bola obrovská. A za ďalších 10 rokov tu bude ešte menej pozícií,“ vraví Juha. Odsťahovať sa za prácou do Helsínk či iného veľkého mesta však nechcel, rodine sa tu páči.

Juha Järvinen (38) žije s manželkou a piatimi deťmi na západe Fínska v meste Kurikka. Foto - archív J. J.
Juha Järvinen (38) žije s manželkou a piatimi deťmi na západe Fínska v meste Kurikka. Foto – archív J. J.

Järvinen sám seba opisuje ako kreatívnu osobu: fotí, natáča videá, je sochárom, programuje webové stránky, opravuje počítače.

„Každý deň som sníval o tom, že si znova otvorím biznis. Nechcel som však riskovať. S novou firmou nikdy neviete, či bude fungovať, a trvá pár mesiacov, kým začnete zarábať. Ak to znova nevyjde a budete musieť prestať, trvá pár mesiacov, kým znova nabehnete na sociálny systém. Je to hlúpe,“ vysvetľuje, prečo napokon zostal nezamestnaný.

Keď niečo robil v posledných rokoch, bolo to buď zadarmo, alebo „za hotovosť“. Ak by totiž zarobil viac peňazí, mohli by mu znížiť alebo zrušiť podporu v nezamestnanosti. Odborníci to volajú príjmová pasca.

„Teraz môžem ísť a napríklad opraviť počítač, zarobiť 50 eur, zaplatiť dane bez ďalších hlúpych vecí. Základný príjem je pre mňa super,“ vraví.

Celkovo je 560 eur menej ako 640 eur, ktoré dostával ako podporu. Ak však nič nezarobí, štát mu sumu dorovná na predchádzajúcu výšku. Keď však začne znovu zarábať, bude dostávať od štátu už základný príjem 560 eur.

„Môj plán je založiť si čoskoro novú firmu. Čo presne budem robiť, však ešte nie je jasné,“ vraví Järvinen.

Rovnako ho teší aj to, že nemusí dokazovať úradom, že si aktívne hľadá prácu. Väčšinou išlo len o divadlo. „Nezamestnaní ľudia boli ako herci v hlúpej šou. Plytvali svojím časom na niečo, čo nemalo význam,“ hovorí.

Nemusí sa odsťahovať

Vyššia nezamestnanosť – takmer 16 percent – je aj v regióne, kde s partnerom a synom žije aj Mari. „Väčšinou sú voľné iba miesta na čiastočný úväzok a je ťažšie skombinovať to tak, aby sa vám to oplatilo,“ hovorí žena, ktorá do tohto regiónu prišla pred troma rokmi pre štúdiá. Základný príjem jej pomohol v tom, že sa odtiaľto nemusí odsťahovať.

Mari so svojím psom Oivom. Foto - archív M. S.
Mari so svojím psom Oivom. Foto – archív M. S.

Mari hovorí, že v základnom príjme istú budúcnosť vidí. „Záleží však na tom, ako budú limitovať ľudí, ktorí ho dostanú. Nie každý potrebuje dávku popri príjme. Určite sa budú musieť aj zvyšovať dane,“ myslí si.

Ešte väčší fanúšik je Juha, ktorý sa o základný príjem zaujímal už predtým, ako ho vybrali do testovacej vzorky. „Je to krok do budúcnosti, ktorý sme mali urobiť už pred rokmi. Krajiny, ktoré to zavedú ako prvé, budú víťazi,“ vraví.

Piť vodku ľudí nenapĺňa

Kritici základného príjmu sa obávajú, že časť ľudí môže stratiť motiváciu pracovať a bude im stačiť poberať dávku. Mari a Juha si to nemyslia. „Cítila by som sa osamelo, keby som celé dni bola sama doma,“ vraví Mari.

„Tí, čo to tvrdia, nerozumejú ľudskosti. Ľudia chcú robiť niečo, čo zvýši ich sociálny status. A na Západe to nedosiahnete sedením na gauči a pitím vodky,“ tvrdí aj Juha. Navyše, iba z 560 eur sa vo Fínsku nedá vyžiť, vravia obaja. Bežný Fín zarobí mesačne necelých tritisíc eur (medián mzdy).

Viaceré štúdie odhadujú, že roboty v blízkej budúcnosti pripravia o miesta milióny ľudí. Zatiaľ nie je isté, čo títo ľudia budú robiť. Ako Musk či Gates, aj Juha Järvinen si myslí, že základný príjem môže byť odpoveďou.

Järvinen s rodinou býva v budove bývalej školy. Foto - archív J. J.
Järvinen s rodinou býva v budove starej školy. Foto – archív J. J.

„Myslím si, že technologická zmena je dobrá. Jediný problém je, že zmena je rýchla a nové, budúce pracovné miesta neprichádzajú tak rýchlo, ako by mali. Ľudia sa preto boja, cítia neistotu. To je veľký dôvod, prečo sa krajiny otáčajú ku konzervatívcom (Trump, brexit), pretože sľubujú, že tieto pracovné miesta vrátia. To sa však nestane,“ hovorí Juha.

Často používa prirovnanie s vodovodom. „Vyzeralo to, že ľudia budú leniví, keď už nebudú musieť nosiť vodu domov. Pravdou je, že ľudia budú mať oveľa viac času na dôležitejšie veci, a napokon vytvoria nové kreatívne odvetvia,“ myslí si 38-ročný Fín.

„Ak necháte tisíce ľudí slobodne myslieť, dovolíte im tvoriť a naplánovať niečo nové, v budúcnosti budete mať nové pracovné miesta,“ dodáva.

Univerzálny základný príjem testuje Fínsko dva roky na vzorke 2000 ľudí vo veku 25 až 58 rokov. Vláda dúfa, že vďaka nemu klesne byrokracia, chudoba a stúpne zamestnanosť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie