Otestujte sa, či dokážete vypátrať, ktorá fotka je fejk (+ návod, ako to zistiť)

Fotka číslo 1 – protesty v Palestíne?

Prvý pohľad na fotografiu vytvára jasný dojem – ide o propalestínsku demonštráciu alebo protest proti Izraelu. Ľahko by preto mohol vzniknúť záver, že sa odohráva v samotnej Palestíne alebo v Izraeli či v niektorom z arabských štátov.

Stačí však o čosi dlhší pohľad na fotku a je jasné, že demonštrácia sa v skutočnosti odohráva niekde inde. Už prvé znaky hovoria, že to nebude Blízky východ – oblečenie ľudí a do istej miery aj dvaja muži čiernej pleti, ktorí držia plachtu/vlajku.

Zúžiť okruh možných krajín nám následne veľmi pomôže jeden z najspoľahlivejších ukazovateľov – značky, nápisy na ulici či plagáty. Pri pozornom pohľade si môžeme v ľavom hornom aj dolnom rohu (a aj na vlajke, hoci nie úplne čitateľne) všimnúť nápisy vo francúzštine.

To znamená, že demonštrácia sa odohráva vo francúzsky hovoriacej krajine – zimné oblečenie ľudí a typická európska architektúra vyradia bývalé francúzske kolónie v Afrike. Ľavý horný roh nám zároveň pomôže pri definitívnom určení krajiny. Na plagáte môžeme vidieť reklamu na francúzsky denník L’Humanité.

Postupne sa tak dostaneme k tomu, že fotografia pochádza z Francúzska. V tomto prípade ide konkrétne o parížske demonštrácie na podporu Palestíny z roku 2009.

Fotka číslo 2 – rušná ulica v Číne?

V tomto prípade nie je na prvý pohľad jednoduché nájsť presné znaky, ktoré by prezradili miesto, kde bola fotka urobená. Samozrejme, že prvý dojem vám napovie, že ide o Čínu, Taiwan či Hongkong.

Ak ste však navštívili Londýn, New York alebo iné veľké americké mesto, uvedomíte si, že to môže byť čínska štvrť v jednom z týchto miest. V prospech tejto teórie hovoria aj anglické nápisy na budovách (hoci to nevylučuje ani Hongkong).

Aby sme zistili, o aké mesto ide, vygooglíme si napríklad „Law office of David A. Bredin“, teda právnickú kanceláriu Davida Bredina. Hoci nám Google povie, že Bredin pôsobí v New Yorku, právnikov s týmto menom môže byť viac a v rôznych mestách, pre istotu si preto vyhľadáme aj jedno z telefónnych čísel – 212-219-7007.

Zistíme, že predvoľba 212, ktorá sa vyskytuje na všetkých číslach fotky, patrí New Yorku, konkrétne Manhattanu. Ak by sme nemali telefónne čísla, mohli by sme skúsiť aj ŠPZ áut, ktoré by nám poskytli podobnú informáciu.

Fotka číslo 3 – vianočná idylka vo Francúzsku?

Pri tejto fotke zrejme neexistuje dôvod, prečo by ste zisťovali, odkiaľ pochádza, no predstavte si, že by na nej boli desiatky migrantov a niektorý internetový portál by ju použil na ilustráciu napríklad sexuálnych útokov migrantov na domáce obyvateľov vo Francúzsku alebo v Nemecku.

Pohľad na fotku nám toho veľa nepovie – zrejme to bude kresťanská krajina, keďže sa v nej oslavujú Vianoce. Znovu však pomôže ulica. Nápisy sú totiž vo francúzštine (ak jazyk nepoznáte, stačí vygoogliť niekoľko slov). To nám síce okruh možných lokalít značne zúži, no stále to môže byť príliš veľa krajín.

Najlepšie, čo môžete v takom prípade urobiť, je pozrieť sa na názvy reštaurácií a použiť Google. Ten nám pri použití názvu Flamand Sculpteur povie, že reštaurácia sa nachádza v kanadskom Quebecu, konkrétne na ulici Rue du Petit Champlain.

Čo v prípade, že ide o sieť reštaurácií alebo že na fotografii je McDonald’s, KFC alebo Starbucks, ktoré sú v stovkách miest sveta?

Aby sme mali istotu, že podnik naozaj je v Quebecu, vďaka Google Street View sa prenesieme priamo na Rue du Petit Champlain.

Na ulici síce chýba bohatá vianočná výzdoba a vidíme ju z iného uhla, ale je jasné, že sme dospeli k správnemu výsledku, naozaj je to Quebec. Overiť si to môžeme ešte tak, že sa po ulici prejdeme a nájdeme aj pútače ostatných podnikov a budovy, ktoré vidíme aj na fotke.

Portál First Draft News ponúka aj interaktívnu verziu toho kvízu.

Google Images

Vynikajúci pomocník pri odhaľovaní skutočného pôvodu fotiek je aj Google Images, teda podstránka najznámejšieho vyhľadávača, ktorá umožňuje hľadať priamo fotky. Nefunguje vždy, no pri známych fotkách, ktoré sa šíria na internete, vie byť veľmi nápomocný.

Použijeme dva aktuálne príklady, ktoré sa šírili aj na Slovensku:

Známu fotku lode s migrantmi, ktorí prichádzajú do Európy, použili aj viacerí politici a médiá pri ilustrácii migračnej krízy. Stačí však niekoľko klikov a Google nám ukáže, že fotka nie je aktuálna.

Google dokonca hneď poskytol informáciu o tom, že fotka sa s veľkou pravdepodobnosťou týka albánskych utečencov z roku 1991, čo je pravda.

Prečítajte si

Migranti z Photoshopu aj fiktívna demonštrácia. Akým fotkám veria ľudia na Facebooku

Príklad číslo 2 – Nepokoje v Taliansku, ktoré spôsobili migranti.

Samozrejme, nástroj nie je dokonalý a ak rovnakú fotku použilo milión konšpiračných webov, tak existuje šanca, že vám Google ponúkne výsledky najmä z nich, no ak medzi nimi nevidíte relevantné zdroje, oplatí sa ešte zvážiť, či je fotka pravdivá.

Google ponúka aj rozšírenie, ktoré si môžete nainštalovať do svojho prehliadača. Vyhľadávanie fotiek vám tak zaberie iba dva kliky.