Akú farbu má streda? Pomiešanie zmyslov pozná zhruba každý dvadsiaty človek

Počuli ste už niekedy farby, videli hudbu a ochutnali čísla?

Vedci si myslia, že takúto či podobnú skúsenosť môže poznať päť percent ľudí, možno viac. Reč je o synestézii, jave, pri ktorom dochádza k spojeniu dvoch či viacerých telesných zmyslov do jedného.

„Pocit šmirgľového papiera môže vyvolať ostré f, chuť kuraťa môže byť spojená s pocitom ostrých hrotov, ktoré sa zarývajú do končekov prstov, a symfóniu môžete prežívať v modrej alebo zlatej farbe,“ píše v knihe Incognito neurovedec David Eagleman zo Stanfordovej univerzity, ktorý sa výskumu synestézie venuje dlhodobo.

„Keď počujem nejaké meno, vidím ho zároveň vo farbe,“ povedala pre Denník N Vladimíra, ktorá si to, že má synestéziu, uvedomila už v detskom veku. „Niektoré písmená nemám rada, napríklad písmeno c je pre mňa kyslé a k je lepkavé. Vyhovuje mi r, ktoré vnímam ako orechové,“ dodala.

Vedci uvádzajú, že poznáme okolo 60 rôznych foriem synestézie, pri ktorej sa zmysly rôzne miešajú do najzvláštnejších podôb.

Majú lepšie spomienky

Psychologickému výskumu ľudí so synestéziou sa na stránkach Conversation venovali psychologičky Clare Jonasová a Josie Malinowsková, obe z University of East London.

Autorky hovoria, že sme si dlho mysleli, že synestézia je neutrálny spôsob vnímania, ktorý svojho nositeľa nijako nezvýhodňuje ani mu neprekáža.

Podľa nového výskumu však majú ľudia so synestéziou lepšie spomienky, hoci sa týkajú hlavne vecí spojených so synestéziou.

Akú farbu má utorok? Zdroj – YouTube

„Vybavte si situáciu, že sa snažíte zapamätať niečie meno,“ píše Jonasová s kolegyňou. „Ide o Betty alebo Veroniku? Teraz si predstavte, že B vnímate modro a V fialovo. Ak si pamätáte, že daná žena mala fialové meno, potom si ľahšie vybavíte, že išlo o Veroniku.“

Aj Vladimíra potvrdila, že jej synestézia pomáha lepšie si pamätať. Tam, kde ostatní z nás majú k dispozícii iba mená, má ona aj farby, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že si meno danej osoby vybaví. „Keby ste mi povedali niekoľko mien, z fleku vám poviem ich farbu a potom ich rovnako zopakujem, keď mená poprehadzujete.“

Odbočka k pamäti

Dodajme, že spomienky nefungujú ako fotky, ktoré by verne a navždy zobrazovali danú scénu. Spomienky sa neustále menia pod vplyvom ďalších spomienok, zážitkov a skúseností.

Niekedy si naša myseľ s nami zahráva natoľko, že vytvorí spomienky na udalosti, ktoré sa nikdy nestali.

Najznámejším príkladom tohto druhu je výpoveď Hillary Clintonovej, ktorá sa počas demokratických primárok v roku 2008 – keď s Barackom Obamom súperila o nomináciu na americkú prezidentku – zverila, že sa po pristátí v Tuzle v Bosne a Hercegovine v roku 1996 ocitla pod nepriateľskou paľbou.

V skutočnosti na ňu na letisku čakal uvítací sprievod spolu s malým dievčatkom, ktoré jej zarecitovalo básničku.

Politička však s najväčšou pravdepodobnosťou vedome neklamala a do jej mysli bola skôr implantovaná falošná spomienka.

Celý incident totiž sprevádzali vážne bezpečnostné opatrenia a Clintonovú reálne pripravovali na možný útok. Udalosti, ktoré sa nestali, si Clintonová pomýlila s tými skutočnými.

Väčšia kreativita

Späť k synestézii. Vo vyššom veku sú synestetici lepšie chránení pred poklesom schopnosti vybaviť si staršie spomienky, píše Jonasová s kolegyňou. Prečo? Lebo majú viacero ciest, ako si ich vybaviť.

Meno nemajú spojené len s určitou tvárou, ale aj vôňou, so zvukom či farbou. Záleží na type synestézie, ktorú majú.

V určitých aspektoch sú synestetici viac kreatívni ako iní ľudia. Vo všeobecnosti platí, že kreativita spočíva v dvoch odlišných schopnostiach, keď spájame veci, ktoré doteraz nijako nesúviseli, a vytvárame z nich nový celok, alebo vymýšľame celkom nový spôsob využitia pre už známy predmet.

„Synestetici vynikajú v prvom druhu kreativity,“ píše Jonasová s kolegyňou a dodáva, že „tiež trávia viac času nad umením a hudbou ako iní ľudia“.

Psychologičky vravia, že ľudia, ktorí sú viac kreatívni, mávajú bizarnejšie a viac emocionálne sny. „Takže si myslíme, že aj synestetici budú mať takéto sny.“

Kreatívni ľudia nevidia svet čierno-bielo, ale v odtieňoch sivej. Jonasová s kolegyňou si myslia, že by to mohlo platiť aj pre synestetikov, ak je pravdou, že sú naozaj nadmerne kreatívni.

Viac otvorení novým skúsenostiam

Výskum na modeli osobnosti, ktorý človeka opisuje piatimi znakmi – extroverzia, ústretovosť, svedomitosť, emocionálna stabilita a otvorenosť novým skúsenostiam (5-faktorový model osobnosti), ukazuje, že ľudia, ktorí majú synestéziu, sú menej ústretoví, ale viac otvorení novým skúsenostiam ako kontrolná populácia.

Podľa Jonasovej a kolegyne je myslenie synestetikov viac neorganizované.

Na záver dodajme, že podľa neurovedca Davida Eaglemana nás synestézia učí niečo podstatné o tom, ako funguje ľudská myseľ.

V knihe Incognito píše: „Synestézia v desiatkach podôb vyzdvihuje úžasné rozdiely v tom, ako ľudia subjektívne vnímajú svet. (…) Namiesto toho, aby mozog skutočnosť pasívne nahrával, ju aktívne vytvára.“