Premiéru Vivaldiho v SND naživo vysiela televízia, dielo uvedú aj vo Versailles (foto)

Všetko je tu inak ako obvykle. Z orchestra sa ozýva nezvyčajný zvuk, pódium je vytiahnuté úplne dopredu, sólisti sú z niekoľkých krajín, scéna vznikala na Slovensku, kostýmy v Česku, premiéru vo štvrtok 9. marca vysiela naživo televízia, predstavenie bude cestovať po Európe a má vyjsť aj DVD.

Je jasné, že Arsilda, novinka Opery Slovenského národného divadla, nie je len ďalším prírastkom v repertoári. Za všetkým, čo bude nasledovať po premiére, aj za všetkým, čo jej predchádzalo, sú takmer tri roky práce veľkého medzinárodného tímu.

Na prvých javiskových skúškach v kostýmoch sa obvykle ešte dotvára celková podoba diela. Keď sme sa prišli pozrieť na toto predstavenie, ladilo sa už len pár posledných detailov. Sme v Bratislave, ale komunikuje sa najmä v angličtine alebo po česky, sem-tam aj vo francúzštine.

„Môžete, prosím, ten obraz trochu zdvihnúť a pridať päť percent farebnosti?“ vraví režisér David Radok a zadný vizuál na javisku sa jemne zmení. Známy český režisér pôsobiaci najmä v Škandinávii do skúšky zasahoval minimálne. Nebolo treba. So spevákmi aj s tanečníkmi strávil totiž niekoľko týždňov prípravou v Prahe, kde si prenajali priestor na skúšanie, v ktorom si dokonca dali pripraviť aj repliku scény.

„Bolo to nezvyčajné, ale veľmi to pomohlo. Pre túto operu som sa rozhodla dať úplne bokom iné ponuky,“ hovorí nám v maskérni sopranistka Lenka Máčiková, jediná Slovenka medzi speváckymi sólistami.

Arsilda je Vivaldiho opera z roku 1716. Jej inscenácia sa začala rodiť pred tromi rokmi, vznikla v koprodukcii Slovenského národného divadla, Opéra de Lille, Les Théâtres de la Ville de Luxembourg, Théâtre de Caen a Château de Versailles Spectacles. Tam všade bude uvedená tiež a potom sa vráti do SND.

Vivaldiho melódie znejú na dobových nástrojoch ako psaltérium, theorba a invenčný roh. Hrajú českí muzikanti Collegium 1704 a Collegium vocale 1704. Je ich menej ako pri tradičných operách, pre lepšiu akustiku je drevené pódium predĺžené. Podľa dirigenta Václava Luksa ide o „nesmierne originálnu a odvážnu hudbu, ktorá je tesne prepojená s textom“. Prezrádza chuť experimentovať aj fantáziu skladateľa.

Kým zvuk znie čo najautentickejšie, režijným zámerom bolo vyhnúť sa imitácii baroka aj jeho povrchnej aktualizácii. „Celou operou prechádza istá dezilúzia z medziľudských vzťahov a človeka vôbec. Dekadencia Vivaldiho Benátok začiatku 18. storočia akoby nebola až taká vzdialená stavu západnej spoločnosti o tristo rokov neskôr. V inscenácii zdanlivo asociujúcej barok sa štýl postupne zjavuje ako hra a končí sa v neidentifikovateľnej súčasnosti,“ vysvetľuje David Radok.

Celý príbeh sa odohráva v priestore jednej miestnosti, ktorý pripomína princíp „camera obscura“. Postavy rozohrávajú nebezpečné vzťahy a manipulujú s pravdou. Nikto nevie, kto je kto a komu sa dá veriť. Postupne sa demaskujú charakterovo aj doslovne, zbavujú sa barokových kostýmov.

Na posledných skúškach sa okolo javiska rozostavili kamery RTVS. Že by televízia snímala naživo premiéru opery v Bratislave, na to si nespomínajú ani pamätníci. Aj to dokazuje, že Arsilda je špeciálny projekt. Ešte pred publikom v troch francúzskych mestách a v Luxembursku si ju môžu pozrieť aj diváci z celého Slovenska. Priamy prenos na Dvojke sa začína o 19.00.