Denník N

Desaťtisíce Švédov bojujú proti rasizmu na internete. Komentáre sa zlepšili, tvrdia

Skupina #jagärhär má na Facebooku 64-tisíc členov, ktorí reagujú na nenávistné komentáre.

V decembri Švédskom hýbala podobná kauza, akú zažilo aj Slovensko. Švédsky obchodný dom Åhléns zvolil za postavu svätej Lucie v adventnom čase chlapca s čiernou farbou pleti.

Keď sa jeho fotka v bielom odeve objavila na Facebooku, nasledovalo množstvo rasistických komentárov, podobne ako na kampaň slovenského výrobcu oblečenia Nebbia či český Lidl.

„Hejteri zdivočeli a písali o tomto dieťati tie najnechutnejšie veci,“ hovorí pre Denník N Magnus Dennert, novinár zo švédskej verejnoprávnej televízie SVT.

Práve on a jeho manželka vedú facebookovú skupinu s názvom #jagärhär. Tieto slová vo švédčine znamenajú „som tu“. Cieľom skupiny je ukázať Švédom, že vyjadrovať sa k udalostiam na internete sa dá aj slušne. Svojimi komentármi chcú krotiť rasizmus či sexizmus na sociálnych sieťach, hovorí Dennert.

Zareagovali aj na nenávistné útoky voči svätej Lucii. Komentáre, ktoré sa zastávali chlapca a rozhodnutia obchodu, napokon prevážili nad rasistickými názormi.

Proti hejterom

Skupina #jagärhär je výnimočná v Európe, na Facebooku má už 64-tisíc členov. Založila ju pred rokom Mina Dennertová, manželka Magnusa. Trápila ju nenávisť a rasizmus, ktorý začal prevažovať v komentároch ľudí na sociálnych sieťach.

„Sú to ľudia, ktorí môžu zbierať peniaze pre charitu typu ‚Zachráňte deti‘, no zároveň zdieľajú hrozné a rasistické posty. Myslím, že to súvisí s našimi obavami a bublinami. Musíme byť schopní hovoriť spolu jeden s druhým slušne,“ vraví Dennert.

Nenávistných komentárov pod článkami či postami hlavných médií, najmä keď išlo o imigrantov, feminizmus či náboženstvo, bolo podľa neho veľa. Až tak, že bežní ľudia sa radšej do diskusií nezapájali.

Jeho manželka sa už na to nechcela pozerať, a tak na jar 2016 spustila kampaň #jagärhär. Cieľom nie je presviedčať ľudí o opaku, ani šíriť istý politický názor, hovoria. Cieľom je vecne a slušne diskutovať s ľuďmi.

„Nehľadáme konsenzus, jediné pravidlá, čo majú naši členovia, je zapájať sa bez nenávistných komentárov či urážok. Naši členovia majú rôzne pozadie aj rôzne presvedčenia,“ dodáva Dennert. Čiže sa napríklad nesnažia presvedčiť ľudí, že prijatie 130-tisíc imigrantov v roku 2015 bolo správne, ale chcú o tom diskutovať vecne, bez urážok a rasizmu.

Neprijmú každého

Do skupiny #jagärhär neprijmú každého, ako hovorí Dennert, najskôr si skontrolujú, či žiadateľ v minulosti nešíril nenávistné či rasistické názory.

„Potom naši členovia a adminovia dávajú tipy na vlákna na internete, kde je treba našu podporu. Ideme tam a komentujeme tému slušným spôsobom,“ hovorí.

Na otázku, či nie sú ako armáda ruských trollov na internete, odpovedá, že sčasti áno.

„Rovnako ako oni, aj my sme organizovaní a konáme spolu. Ale na rozdiel od nich naším cieľom nie je šíriť nenávisť alebo hovoriť ľuďom, že sa mýlia. Jediné, čo nás spája, je to, že diskusie by mali byť bez nenávisti. Nechodíme cez komentáre šíriť konkrétne politické názory, ideme diskutovať pokojne a civilizovane a podporiť tých, na ktorých útočia,“ hovorí.

Okrem toho poukazujú aj na falošné správy, ktoré sa vo Švédsku šíria podobne ako v iných krajinách.

Vidno zmenu

Podľa autorov už po roku vidno zmenu. „Všimli sme si veľkú zmenu, najmä v komentároch mainstreamových médií. Čím viac sa masy odhodlajú prehovoriť, tým menej miesta zostane pre hejterov. Čiastočne je to preto, že sú menej viditeľní, keď je toľko rozumných komentárov, čiastočne ich to unavilo a stiahli sa, keď vidia, že veľká väčšina bude proti nim a bude ich žiadať, aby sa upokojili,“ dodáva Dennert.

Chodia, hoci menej, aj na stránky alternatívnych médií.

Ich príklad sa šíri aj do iných krajín. V decembri vznikla podobná skupina v Nemecku pod rovnakým názvom #IchBinHier. Momentálne má vyše 24 500 členov.

Svet

Teraz najčítanejšie