Denník N

Chce naučiť mladých debatovať: Aby boli tolerantnejší a sebavedomejší

Martin Burgr (23) je hlavným lektorom Slovenskej debatnej asociácie. Ako stredoškolák vyhral so svojím tímom Slovenskú debatnú ligu 2010. Dnes študuje na Fakulte sociálnych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne. Na jar bude v rámci projektu „Debata patrí do triedy“ učiť slovenských stredoškolských učiteľov, ako začleniť debatu do vyučovania.
Martin Burgr (23) je hlavným lektorom Slovenskej debatnej asociácie. Ako stredoškolák vyhral so svojím tímom Slovenskú debatnú ligu 2010. Dnes študuje na Fakulte sociálnych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne. Na jar bude v rámci projektu „Debata patrí do triedy“ učiť slovenských stredoškolských učiteľov, ako začleniť debatu do vyučovania.

Lektori Slovenskej debatnej asociácie prišli s nápadom ako oživiť vyučovanie. V debatovaní vyškolia 50 stredoškolských učiteľov.

Prišli s nápadom, ako oživiť učenie. Slovenská debatná asociácia chce, aby boli hodiny v škole zaujímavejšie a nekončili pri memorovaní poučiek. Hoci má debata svoje pravidlá a zákonitosti, ktoré treba vedieť, nie je to nič, čo by sa študenti nevedeli naučiť. Navyše, mohla by nahradiť aj únavné odpovede pred tabuľou. Podľa Martina Burgra, ktorý je hlavným lektorom, sú debaty zábavnejšie ako prednášky. Študentov tiež môžu naučiť kriticky uvažovať či aktívne vyhľadávať informácie.

Ročne by chceli traja lektori Martin Burgr, Viktor Tanito a Ľudmila Onoferová v rámci projektu Debata patrí do triedy vyškoliť päťdesiat učiteľov.

 

Je rozdiel medzi debatou a diskusiou?

Kľúčový rozdiel je v tom, že v diskusii môže vystúpiť viacero aktérov s rovnakými postojmi. V debate sú pozície, naopak, postavené proti sebe. Práve to ľudí učí uvažovať kriticky a núti ich to pozerať sa na nejakú vec z dvoch strán. V školách sa s tým dá krásne pracovať.

Máte pocit, že študenti dnes na školách málo debatujú?

Rozhovorov je v školách dosť, ale debaty, v ktorých by študenti vystupovali s argumentmi, chýbajú.

V debate však nejde o dopracovanie sa k pravde alebo k správnej odpovedi. V čom je prínos debaty, ak sa študenti učia postaviť sa za akékoľvek tvrdenie alebo postoj?

Toto je najčastejšia výhrada voči debate, s ktorou sa stretávame. Ľudia vravia, že sa tým deti naučia obhájiť čokoľvek. Ale podľa nás ide najmä o to, aby sa na rôzne témy a názory vedeli študenti pozrieť aj z druhej strany. Naučia sa tak uvažovať tolerantnejšie. Spoznajú názory, s ktorými nesúhlasia, a zistia, že aj tie majú svoju logiku a sú obhájiteľné. Výskumy tiež hovoria, že debatéri sú tolerantnejší a rozhľadenejší.

Pri debate sa študenti navyše naučia aktívne vyhľadávať informácie, pracovať s relevantnými zdrojmi a počúvať svojho oponenta. Funguje tu aktívne prepojenie teórie a praxe.

Nestačí, aby sa študenti učivo jednoducho naučili? Musia o ňom debatovať?

Debata vie vedomosti žiakov prehĺbiť. Na to, aby vedeli nejaký fakt obhájiť, musia ho dobre ovládať. Oproti klasickej výučbe sú študenti nútení ísť viac do hĺbky.

Žiak má navyše pocit, že informáciu, ktorú sa naučil, vie aj použiť. Dnes svoje vedomosti žiak zužitkuje len na písomke, z ktorej síce má nejakú známku, ale skončí v zásuvke.

Sú v školách učitelia, ktorí zvládnu tieto debaty viesť?

Nie všetci učitelia sú schopní byť moderátormi debaty a viesť ju tak, aby nezostala neukončená a neskončila len pri odprezentovaní oboch názorov. Učiteľ by mal mať schopnosť analyzovať povedané a nájsť v tom kľúčové momenty. Takáto akademická debata by mohla pomôcť aj učiteľom.

Je na školách dostatok času viesť popri učení aj debaty o tom, čo sa žiaci naučili?

Áno, najmä vo chvíli, keď príde čas na zhrnutie učiva a opakovanie.

Dalo by sa takýmto spôsobom žiakov aj hodnotiť?

Učiteľom by sme na školeniach radi predstavili aj takýto model. Debatou by sa dala nahradiť napríklad ústna odpoveď. Podľa toho, ako žiak formuluje argumenty a ako pracuje s informáciami, sa dá zistiť, či látke rozumie. Musí totiž vedieť argumentovať a reagovať na prípadnú kritiku. Debata preto môže byť lepšou sondou do porozumenia látky než odpovedanie na otázky učiteľa či monologické prezentovanie toho, čo sa naučil.

Niektoré deti však majú trému už aj z toho, že sa musia postaviť pred tabuľu a odpovedať na otázky. V debate si žiaci svoje tvrdenia navyše spochybňujú a napádajú. Je diskutovanie naozaj pre každého?

Máme skúsenosti najmä so žiakmi z gymnázií. Sme si však istí, že naučiť debatovať dokážeme každého žiaka. Debatná asociácia združuje aj tímy zo základných škôl, s ktorými máme dobré skúsenosti. Samozrejme, niekto na to môže mať väčší talent a niekto menší. Naučiť sa to však dá rovnako, ako napríklad matematika. Chceme, aby učitelia svojich študentov naučili argumentovať a aby im dávali takú spätnú väzbu, ktorá v nich neprebudí strach z ďalšieho prezentovania svojho názoru.

Debata má svoje presné pravidlá. Dokážu debatéri zručnejšie komunikovať aj s ľuďmi, ktorí tieto pravidlá nepoznajú?

Jednoznačne áno. Hádať sa niekde v krčme s debatérom môže byť pre neskúseného človeka pomerne náročné. Debatér totiž vie rozpoznávať argumenty a chápať ich východiská. Debatovať so skúseným debatérom je oveľa ťažšie.

Debatovanie je v podstate súťaž. Budú aj žiaci súťažiť?

Debatovanie síce doteraz malo hlavne súťažnú podobu, ale my ho chceme dostať na bežnú hodinu ako vzdelávaciu metódu a naučiť tak debatovať väčšiu skupinu ľudí. Súťaž v takomto prípade nie je dôležitá.

Viem si predstaviť debatu na politickú alebo etickú tému. Dá sa však debatovať aj o biológii alebo chémii?

Práve to je naším cieľom. Ukázať učiteľom, že akademická debata sa dá viesť na každej hodine – od telesnej výchovy až po spoločenské vedy. Na biológii by žiaci mohli diskutovať napríklad o tom, či je dôležitejší vitamín A, alebo B.

Je debata v zahraničí na hodinách bežná?

Na niektorých školách určite áno. My dnes spolupracujeme s partnerskými organizáciami z Rumunska, Litvy a Estónska, ktoré budú vo svojich krajinách robiť rovnaké školenia. Učitelia z týchto kurzov sa potom stretnú a budú si vymieňať skúsenosti. Výsledkom projektu má byť spolupráca na metodických materiáloch, ktoré sa budú v jednotlivých krajinách využívať.

So zahraničnými debatérmi sa stretávate aj na medzinárodných turnajoch. V čom sa odlišujú od tých slovenských?

Každá krajina k debate pristupuje inak. Kým my sa na Slovensku snažíme, aby bolo do debaty zapojených čo najviac mladých ľudí a aby mal každý príležitosť naučiť sa debatovať, v zahraničí je to vyslovene záležitosť elitných škôl. A týmto elitným školám potom ťažko vieme konkurovať. Našou výhodou však je, že na to, aká sme malá krajina, máme veľmi veľa debatérov.

Sú u nás televízne a rozhlasové diskusie vedené dobre?

Nedá sa povedať, že by boli zlé, myslím si, že plnia svoj účel. Prinášajú informácie a niektoré z nich dokážu poskytnúť aj viacero pohľadov. Skúsení debatéri dbajú na to, aby argumentovali jasne a stručne, čím sa možno od televíznej alebo rozhlasovej diskusie odlišujú. V politických diskusiách sa však často vyskytujú argumentačné aj logické chyby, na ktoré by rozhodca debatéra upozornil. Ak niekto vie dobre debatovať, vie rozoznávať aj chybné a nelogické argumenty.

Nechceli by ste ako debatéri organizovať odborné debaty či diskusie pre verejnosť o aktuálnych témach, kde by ste okamžite upozorňovali na argumentačné a logické chyby?

Chceli by sme. Dokonca sa ich snažíme organizovať aj dnes. Pri rôznych príležitostiach robíme debaty na školách. Máme za sebou aj také, ktoré sa viedli v oxfordskom formáte (debaty odborníkov alebo intelektuálov, v ktorých majú obe názorové skupiny viac kratších vstupov – pozn. red.). Debatéri majú podľa nás skvelé schopnosti moderovať verejnú debatu a viesť spor tak, aby diskutujúci neodbočovali od témy a držali sa svojich argumentov. Naším ťažiskovým záujmom však zostáva vzdelávanie mladých ľudí. Ak by sme mali personálne a finančné kapacity na to, aby sme sa verejným debatám venovali intenzívnejšie, určite by sme to radi robili.

Slovensko patrí k postsocialistickým krajinám. Vieme debatovať rovnako dobre ako krajiny, kde socializmus nebol?

Nedá sa to presne povedať, lebo na to nemáme výskumy. Veľký rozdiel tam však zrejme nebude. Naše mladé generácie už majú prístup k informáciám a nevidím dôvod, prečo by na ne mala mať socialistická minulosť dopad. V každom prípade, v školstve tieto deficity sú. Aj preto chceme debaty v triedach podporiť, aby bolo vyučovanie interaktívnejšie a žiaci mohli premýšľať a pracovať s informáciami sami. V tomto by sme ten Západ a krajiny s vyspelým školstvom chceli dobehnúť čo najskôr.

Nechceme upadnúť do stereotypu a neustále hovoriť, že je u nás všetko zlé. Lebo to nie je pravda. Tradícia debatovania je u nás však oveľa kratšia. Radi by sme dosiahli stav, keď diskutovať na hodinách bude úplne prirodzené, ale to nepríde samo, je potrebné to žiakov naučiť.

Študujete na Masarykovej univerzite v Brne. Pomohli vám debatné skúsenosti pri prijímaní na univerzitu?

Áno, a myslím si, že mi pomáhajú dodnes a skoro pri všetkom, čo robím. Prijímačky mi uľahčila najmä schopnosť analyticky a logicky uvažovať. Pri získavaní práce je zasa dôležité vedieť komunikovať, argumentovať a jasne vyjadrovať svoje postoje.

Teraz najčítanejšie