Denník N

Žijeme v kine. V pornokine

Marián Kočner a Peter Tóth v Crowne Plaza s manželkou šéfa Čistého dňa. foto - Vladimír Pčolinský
Marián Kočner a Peter Tóth v Crowne Plaza s manželkou šéfa Čistého dňa. foto – Vladimír Pčolinský

Pomaly je ťažké spomenúť si, že Čistý deň je závažná kauza.

Včerajšie udalosti by boli aj zábavné, keby nešlo o vážny sociálnoprávny prípad a keby nešlo o slovenského poslanca.

Zakladateľka Čistého dňa Miková Tománková ohlásila tlačovú besedu, na ktorej mala uviesť nové fakty ku kauze Čistý deň. Uviedla všeličo, ale nový či starý fakt ku kauze ani jeden.

Potom sa prihlásil Boris Kollár, že on je tajomný lascívny poslanec, o ktorom bola tlačovka. Všetkým ženám zablahoželal k MDŽ a Tománkovej dal aj darček – fotku, z ktorej vyplýva, že krátko pred tlačovkou mala rande s dvoma už veľmi prevarenými postavami: Kočnerom a Tóthom.

S týmito dvoma komplikáciami Tománková zjavne nepočítala a celkom slušne jej rozbombardovali plány. Nie sú to však jediné chyby, čo urobila.

Takto to vyzerá, keď sa nedodržia základné dramaturgické pravidlá.

„Porozprávam vám príbeh,“ vykladá dramaticky Tománková sedatívnym tempom a intonáciou à la Hviezdoslavov Kubín. „Muž mlčal!“ Príbeh spočíva v tom, že poslanec obťažoval cez internet klientku Čistého dňa, vtedy pätnásťročnú. „Poslednou indíciou“ je, že je to poslanec opozičný. Vyzerá to na pekne absurdnú konštrukciu: poslanec bude loviť ausgerechnet v nejakom zariadení, keď má k dispozícii celý šíry internet, o bežnom svete ani nehovoriac. Ďalšiu zrážku s logikou predstavuje to, že sa dané veci oznamujú práve teraz, keď je Čistý deň vďaka ministrovi zatiaľ zachránený.

Po ohlásenej dramatickej pauze prichádza dvojtýždňová lehota pre dotyčného, lebo inak. A ešte predpoklad, že sa bude snažiť „vyvíjať nátlak“. Takto neodhadnúť Kollára bola naozaj chyba. To majú autori frašky za to, že si ho predstavovali ako „chodiaci morálny imperatív“, pričom je to možno jediný dnešný poslanec, čo sa hrdo prihlási k tomu, že konverzuje na sieti s ledva odrastenými deckami a píše im, že ich vietečo. Konverzácia Rómea a Júlie inak nevyzerá, že by bola úplná.

Nasledujú otázky novinárov. Tománková vraví, že komunikácia sa začala pár týždňov po dovŕšení 15 rokov klientky, pred pár rokmi. Vyšetrovanie sa vedie štyri mesiace. A ako dlho o tom vie ona sama?

„Ja toto viem už veľmi-veľmi dávno. … ešte keď nebola plnoletá, prišla za riaditeľom a spýtala sa ho: ,Tomčo, toto by vám nemohlo pomôcť?‘“ Správna odpoveď by však znela, že o tom vie štyri mesiace, lebo ak si myslí, že ide o trestný čin, hádam ho hneď oznámila, plus by príbehu bodla nejaká iná motivácia klientky. Na mieste dramaturga by som odporučila ťažké stavy obete prenasledovanej chlipníkom.

Že ide práve o Kollára, je typická aristotelovská peripetia. Ak ho totiž osemnásťročné dievča musí opravovať, z ktorej strany je Blahová (tvrdil, že z OĽaNO), je trochu jasnejšie, kto sa pokúša z tohto problému urobiť politickú záležitosť. Ani prezradenie stretnutia s Kočnerom a Tóthom nebolo v pláne, aspoň podľa reakcie Tománkovej.

Celé je to dobré len na zahmlievanie podstaty, ktorou je obvinenie, že v Čistom dni boli dievčatá sexuálne zneužívané, ďalej nekonanie štátnych orgánov v tejto veci a napokon ponechanie akreditácie. A na tejto podstate sa nič nemení, ani keby parlament do posledného muža obťažoval šestnástky po celej republike.

Kauza Čistý deň

Teraz najčítanejšie