Denník N

Zoberú nezaočkované dieťa do škôlky a hrozí Slovensku epidémia? (otázky a odpovede)

Na Slovensku klesá podiel zaočkovaných detí. Ak to takto bude pokračovať, môžeme stratiť spoločnú imunitu, vďaka ktorej u nás už roky nemáme viaceré infekčné ochorenia.

Text odpovedá aj na otázky:

  • Čo hrozí rodičom, ktorí nedajú deti zaočkovať?
  • Zoberú takéto deti do škôlky a do školy?
  • Ako nezaočkované deti ohrozujú iných, keď sú zaočkovaní?
  • Spôsobuje očkovanie autizmus či iné ochorenia?
  • Aké vedľajšie účinky môže mať?

 

Ako to vyzeralo, keď sa neočkovalo?

„Epidémie infekčných ochorení, proti ktorým je v súčasnosti možnosť chrániť deti očkovaním, zabili vo svete viac detí ako všetky vojny,“ uvádza úrad verejného zdravotníctva. Pred povinným očkovaním vznikali epidémie chorôb, ktoré sa dnes už takmer nevyskytujú.

V krajinách s nízkou zaočkovanosťou, teda tam, kde je zaočkovaných menej ako 95 percent detí, sa epidémie stále vyskytujú.

Zoberme si osýpky. V roku 1961 pripadalo na 100-tisíc obyvateľov takmer 700 prípadov osýpok. Povinne sa proti tomuto nebezpečnému ochoreniu očkuje od roku 1969, vtedy na 100-tisíc obyvateľov registrovali 350 prípadov osýpok. Po desiatich rokoch sa osýpky na Slovensku takmer nevyskytovali. Posledný domáci prípad sa objavil v roku 1998.

Ako by to vyzeralo bez očkovania, ukázala situácia v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré v rokoch 1992 až 1995 postihli epidémie záškrtu. Ochoreli práve neočkovaní a nedostatočne očkovaní. „Hlásené boli desiatky tisícok ochorení a tisíce úmrtí mladých ľudí. Rovnako v skupinách a komunitách, ktoré z rôznych pohnútok očkovanie odmietajú, dochádza k epidemickým výskytom. Príkladom môže byť epidémia osýpok v Nemecku, kde od novembra 2001 do marca 2002 bolo hlásených 1656 ochorení na osýpky u neočkovaných detí. Táto epidémia sa začala v antropozofickej škole v Bavorsku, ktorej učenie odmieta vakcinačný zásah do ľudského tela a hlása, že vakcíny môžu pôsobiť škodlivo,“ píše úrad verejného zdravotníctva.

graf_osypky-1-1000x777

Ako je to v iných krajinách Európskej únie?

V Únii je 15 13 krajín, v ktorých nie je povinné žiadne očkovanie, 14 krajín má povinné aspoň jedno očkovanie. Povinné očkovanie detí alebo rizikových skupín populácie je okrem Slovenska aj v Belgicku, Bulharsku, Česku, vo Francúzsku, v Grécku, Lotyšsku, Maďarsku, na Malte, v Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a Taliansku. Povinné očkovanie nemajú ani v Nórsku a na Islande, ktoré s EÚ úzko spolupracujú.

V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení. Ide najmä o epidémie osýpok alebo mumpsu, ktoré opakovane trápia rodičov a deti v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Belgicku a vo Veľkej Británii.

V krajinách, kde je zavedené povinné očkovanie, epidémie infekčných ochorení nie sú. Výnimkou sú epidémie osýpok v rómskych komunitách s nízkou zaočkovanosťou v Bulharsku a Rumunsku.

V krajinách EÚ ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Švédsko si očkovaciu stratégiu reguluje každý „kantón“ (samosprávna oblasť) samostatne, pričom sa riadi odporúčaniami zodpovednej inštitúcie na národnej úrovni.

Prečo by som mal zaočkovať dieťa?

Vďaka očkovaniu ustúpili alebo dokonca vymizli viaceré ochorenia. „Vplyv očkovania možno najlepšie ilustrovať na vykorenení pravých kiahní vo svete. Len vďaka očkovaniu sa podarilo zdolať smrteľné ochorenie, ktoré bolo ešte v sedemdesiatych rokoch príčinou mnohých úmrtí. V súčasnosti je svet vo finálnej fáze vykorenenia ďalšieho závažného až smrteľného ochorenia detskej obrny,“ píše úrad verejného zdravotníctva.

Počet chorých a aj mŕtvych na infekčné ochorenia by bol bez očkovania vysoký. Zároveň by bola aj ich liečba nákladnejšia, ako je očkovanie.

Ako sa šíri nákaza

(Pôvodný zdroj si môžete pozrieť tu)

View post on imgur.com

Ak nedám zaočkovať dieťa, ako ohrozujem iných, keď oni sú zaočkovaní?

Práve to, že u nás niektoré ochorenia už takmer nie sú, zneužívajú odporcovia povinného očkovania, ktorí tvrdia, že ďalšie očkovanie proti nim už nie je potrebné. „Skutočnosť je však taká, že sa tieto nákazy nevyskytujú preto, lebo detská populácia je systematickým očkovaním pred nimi dobre chránená,“ tvrdí úrad verejného zdravotníctva. Druhá vec je cestovanie, vďaka ktorému sa môže infekcia priniesť z iných krajín, kde sa ešte ochorenia vyskytujú. Ak by sa také ochorenie prinieslo, v neočkovanej skupine môže spôsobiť epidémiu.

Okrem toho tu máme ešte zraniteľné skupiny – skupina detí, ktoré nemôžu byť zaočkované pre zdravotné problémy. Očkované nie sú ani veľmi malé deti. Napríklad proti osýpkam, mumpsu a ružienke deti očkujú až po 15. mesiaci života. Dovtedy nie sú chránené a môžu sa nakaziť.

Spôsobuje očkovanie autizmus alebo iné ochorenia?

Jedným z najčastejších „argumentov“ antivakcinačných kampaní je, že očkovanie spôsobuje autizmus, cukrovku, poruchu imunitného systému. „Rozsiahle štúdie vo viacerých krajinách nezávisle potvrdili, že neexistuje príčinná súvislosť medzi očkovaním a autizmom, očkovaním a vznikom diabetes mellitus, očkovaním a poruchami imunitného systému. Rovnako štúdie vyvrátili tvrdenia o škodlivosti thiomerzalu a iných prídavných látok vo vakcínach,“ píše úrad verejného zdravotníctva.

Čo mi hrozí, ak nedám dieťa zaočkovať?

Na Slovensku rodičom, ktorí odmietnu povinné očkovanie, hrozí pokuta 331 eur.

Prečo ľudia nedávajú očkovať svoje deti?

Počet očkovaných detí klesá najmä od roku 2012. Od roku 2014 sa môžu udeľovať pokuty za odmietnutie očkovania. Za tri roky úrady verejného zdravotníctva udelili 1500 pokút, každý rok ich počet stúpa. Hygienici za poklesom vidia antivakcinačné kampane, ktoré spochybňujú očkovanie, zveličujú reakcie po očkovaní alebo dávajú do príčinnej súvislosti s očkovaním niektoré závažné poruchy zdravia, najmä neurologické (napr. autizmus po očkovaní proti osýpkam, roztrúsená skleróza po očkovaní proti vírusovému zápalu pečene typu B, syndróm náhleho úmrtia dojčiat po očkovaní proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu…). „Pritom seriózne štúdie tieto pseudoargumenty spoľahlivo vyvrátili. Cieľ týchto aktivít však je dosiahnutý – zanesenie pochybností o potrebe a význame očkovania,“ tvrdí úrad verejného zdravotníctva.

Vezmú mi dieťa do škôlky a školy, ak ho nedám zaočkovať?

Keď ide dieťa do škôlky, rodič musí predložiť potvrdenie o zdravotnom stave dieťaťa, ktoré obsahuje aj informáciu, či je povinne očkované. Škôlka však podľa zákona nemôže dieťa odmietnuť prijať preto, že nie je očkované. „Podľa platného právneho stavu neabsolvovanie povinných očkovaní nie je v súčasnosti dôvodom na neprijatie dieťaťa do materskej školy,“ hovorí ministerstvo školstva.

Proti čomu u nás očkujú?

Povinné očkovania sú u nás proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej žltačke typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, detskej obrne, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke.

Osýpky:

Akútne infekčné ochorenie spôsobené vírusom osýpok. Je sprevádzané horúčkou, makulopapulárnou vyrážkou a aspoň jedným z týchto troch symptómov: kašeľ, nádcha, konjunktivitída.

Mumps:

Akútne ochorenie sprevádzané bolestivým opuchom slinných žliaz, možným postihnutím centrálneho nervového systému (zápal mozgových blán), pankreasu a pohlavných žliaz (zápal semenníkov). Ochorenie sa začína malátnosťou, zvýšenou teplotou alebo horúčkou.

Záškrt:

Akútne bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje hrtan a hltan s častými kardiálnymi a neurologickými komplikáciami. Najzávažnejšou formou je postihnutie hrtanu, ktoré sa môže skončiť udusením v priebehu niekoľkých hodín.

Tetanus:

Akútne infekčné ochorenie nervového systému, pre ktoré je typické tŕpnutie šije, tonicko-klonické kŕče žuvacieho, šijového a neskôr aj dýchacieho svalstva. Postihnutie dýchacieho svalstva je príčinou vysokej úmrtnosti.

Čierny kašeľ:

Akútne respiračné ochorenie. Postihuje sliznice dýchacieho traktu. Častými komplikáciami čierneho kašľa sú bronchopneumónie, otitídy, zriedkavo encefalitídy.

Vírusová žltačka B:

Ochorenie sa prejavuje únavou, nechutenstvom, napínaním na vracanie, zvýšenou teplotou, tmavým močom, svetlou stolicou a žltým sfarbením očných bielok a kože. Bezpríznakové infekcie prechádzajú do chronickej formy, ktorá môže viesť k ťažkému poškodeniu pečene.

Invazívne hemofilové nákazy:

Závažné infekcie, ktoré spôsobujú predovšetkým zápal mozgových blán, zápal hrtanovej príklopky (epiglotitída), bronchopneumónie, zápal pľúc, zápal kĺbov a kostí, sepsy. Ťažké formy infekcie až v tretine zanechávajú chronické následky – poškodenie sluchu či mozgu.

Detská obrna:

Závažné, často zmrzačujúce alebo smrtiace ochorenie. Väčšinou sa prekonaná nákaza prejaví podobne ako chrípka. Keď vírus napadne a zničí bunky centrálneho nervového systému, vzniká zápal mozgových blán a asi u 1 % infikovaných najobávanejšia paralytická forma ochorenia. Môže nastať aj obrna dýchacích svalov a porucha dýchania. Život ohrozujúce je postihnutie mozgového kmeňa, keď môže nastať smrť.

Pneumokokové invazívne ochorenia:

Medzi invazívne pneumokokové ochorenia patria zápal mozgových blán, sepsa a bakteriémia. Okrem toho pneumokoky vyvolávajú i bežné ochorenia s menej závažnými klinickými príznakmi, ktoré sa vyznačujú napr. zápalom stredného ucha, pľúc či prinosových dutín.

Ružienka:

Spravidla ľahko prebiehajúce ochorenie, ktoré pri ochorení tehotnej ženy môže spôsobiť vážne poškodenia plodu. Ochorenie sa začína výsevom drobno škvrnitej ružovej vyrážky najskôr na tvári, rýchlo sa šíriacej aj na trup. Výsevu vyrážky predchádza zdurenie krčných lymfatických uzlín, lymfatických uzlín na záhlaví a zdurenie lymfatických uzlín za ušami.

Aké vedľajšie účinky sú pri očkovaní?

Vedúca katedry epidemiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Zuzana Krištúfková opisuje najčastejšie nežiaduce účinky očkovania: najčastejšie sú v mieste vpichu očkovacej látky – je to bolestivosť, svrbenie. Niekedy môže byť aj mierny opuch. Bolestivosť môže pretrvávať niekoľko hodín. Potom sú celkové reakcie organizmu, ako napríklad pocit únavy, celková slabosť, bolesti v kĺboch, teplota, ktorá netrvá dlhšie ako dva či tri dni, hovorí Krištúfková.

Ojedinele sa však v minulosti objavili aj prípady závažných až život ohrozujúcich reakcií. 

Má u nás očkovanie tradíciu?

Povinnosť očkovania je na Slovensku daná historicky. Prvý očkovací program na našom území zaviedla Mária Terézia v roku 1768 po tom, čo jej na pravé kiahne zomreli 3 deti. Povinné očkovanie proti tomuto ochoreniu bolo na území Československa uzákonené v roku 1919. Slovensko vždy patrilo k lídrom v zavádzaní nových očkovaní v súlade s vývojom nových očkovacích látok. Prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne sa uskutočnilo na Slovensku, a to v roku 1957. V priebehu 10 dní boli na území celého Slovenska zaočkované všetky deti vo veku 0 až 7 rokov. Vďaka tomu sa detská obrna na Slovensku nevyskytuje od roku 1960.

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR, Nález Ústavného súdu SR

Povinné očkovanie

Teraz najčítanejšie